Preskočiť na obsah
  |  

EÚ chce, aby Google otvoril Gemini a Search konkurentom

Európska komisia v utorok oznámila, že vydá spoločnosti Google usmernenia podľa Aktu o digitálnych trhoch, ako má sprístupniť svoje služby a modely umelej inteligencie (AI) konkurentom v oblasti online vyhľadávania a vývoja AI. Cieľom je zabezpečiť rovnaké podmienky pre konkurentov Google Search a AI systému Gemini.

Konkurenti dlhodobo kritizujú Google za zneužívanie trhovej sily. Komisia preto začala dve špecifikačné konania: jedno sa týka prístupu vývojárov AI k funkciám, ktoré používa Google Gemini, druhé rieši prístup tretích strán k anonymizovaným dátam z Google Search (napríklad dopyty, kliknutia, hodnotenia).

Šéfka EÚ pre technológie Henna Virkkunenová zdôraznila, že nové opatrenia majú zabezpečiť spravodlivý a nediskriminačný prístup k dátam a funkciám.

Google reagoval, že už teraz licencuje dáta konkurentom a označuje Android za otvorenú platformu. Podľa právnej zástupkyne Clare Kellyovej však nové pravidlá môžu ohroziť inovácie, bezpečnosť a súkromie používateľov a vychádzajú skôr zo sťažností konkurentov než z potrieb spotrebiteľov.

Európska komisia plánuje konania ukončiť do šiestich mesiacov. Podobné opatrenia už predtým adresovala aj spoločnosti Apple, keď jej nariadila otvoriť svoj uzavretý ekosystém.

(reuters, max)

  |  

Záchranky by mohli prevádzkovať nemocnice s urgentom

Fungovanie záchraniek by po novom mohlo spadať pod nemocnice s urgentnými príjmami. Vyplýva to zo zámeru zmien vo fungovaní systému záchrannej zdravotnej služby, ktorý minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas) predstavil v utorok.

Nemocnice by sa podľa neho mali rozhodnúť, akým spôsobom budú záchranky prevádzkovať. Na výber budú mať z troch možností. Za výber spôsobu aj za samotnú prevádzku však vždy ponesie zodpovednosť nemocnica.

Minister zároveň deklaroval, že príprave kompletnej legislatívy bude ešte predchádzať široká odborná diskusia. Dodal, že zámer má už teraz odbornú aj politickú podporu.

Otázka fungovania záchraniek sa otvorila po tom, ako vlani zrušili pre hromadnú kritiku tender na prevádzkovateľov záchrannej služby. Generálna prokuratúra v tejto súvislosti podala aj 32 správnych žalôb.

(tasr, max)

  |  

Ľavicový terorizmus v Nemecku sa vrátil, minister avizuje boj

Nemecko plánuje zintenzívniť boj proti ľavicovému extrémizmu po tom, ako sa skupina Volcano group prihlásila k zodpovednosti za januárový útok na elektráreň. Ten spôsobil najdlhší výpadok elektriny v Berlíne od druhej svetovej vojny. Incident zanechal 45-tisíc domácností bez elektriny, zatiaľ čo vonku teploty klesali do mínusových hodnôt.

Minister vnútra Alexander Dobrindt potvrdil, že posilnia bezpečnostné zložky a spravodajská služba vyčlení viac zamestnancov na boj proti ľavicovým militantným skupinám.

Zároveň pripravujú legislatívu, ktorá rozšíri digitálne vyšetrovacie právomoci vrátane biometrického rozpoznávania tváre, automatizovanej analýzy údajov a ukladania IP adries. Za informácie vedúce k páchateľom útoku je vypísaná odmena vo výške jeden milión eur.

Trestná činnosť motivovaná ľavicou sa v roku 2024 zvýšila o 38 percent, aj keď násilné trestné činy ľavicových skupín klesli o 27 percent.

Dobrindt zdôraznil, že boj proti ľavicovému extrémizmu nebude viesť k oslabeniu úsilia proti pravicovému extrémizmu alebo islamistickému terorizmu. Upozornil však na návrat ľavicového terorizmu ako reálnej hrozby pre bezpečnosť krajiny.

(reuters, max)

  |  

Slovensko by nemalo vstúpiť do Rady mieru, vyhlásil Fico

Premiér Robert Fico (Smer) na utorňajšej tlačovej konferencii uviedol, že Slovensko dostalo pozvánku do Rady mieru v utorok, dva dni po jeho návrate z pracovnej cesty v USA. Bližšie informácie o vzniku inštitúcie označil za nejasné. Podrobnosťami sa chcú zaoberať aj na stredajšom rokovaní vlády.

„Nereagujeme splašene, lebo to došlo zo Spojených štátov a hneď na to skočíme,“ povedal predseda vlády s dôvetkom, že medzinárodné organizácie potrebujú reformu, ale nie zrušenie. Doplnil, že Slovensko lobuje u iných štátov, aby sa stalo v rokoch 2028 až 2029 nestálym členom Bezpečnostnej rady OSN.

V prípade Rady mieru podľa Fica nie je jasné, či pôjde o dočasnú organizáciu, ktorá sa bude zaoberať iba mierom v Gaze, alebo o stálu inštitúciu.

Zdôraznil, že nevynaložíme žiadne členské. „Vopred hovorím nie, to nie je možné,“ podotkol. Slovensko by podľa neho malo odmietnuť vstup do Rady mieru.

„Budeme to podporovať zboku, budeme tomu držať palce, ale určite nevyplatíme miliardu eur. Dávame prednosť existujúcemu medzinárodnému poriadku založenému na výsledkoch druhej svetovej vojny a Charte OSN,“ uzavrel predseda vlády.

Výhrady vyslovil aj minister zahraničia Juraj Blanár (Smer), napríklad mu prekáža absencia Palestíny v zložení rady, aj keď Slovensko uznalo palestínsku samosprávu a podporuje dvojštátne riešenie konfliktu v Pásme Gazy. Kritizoval aj doživotné predsedníctvo s právom veta, ak sa rada nedohodne na spoločnom stanovisku, čo považuje za nedemokratické.

(est)

  |  

Pri Ománe sa prevrátila loď s turistami, zomrelo niekoľko Francúzov

Traja francúzski turisti zahynuli po tom, ako sa pri pobreží Ománu prevrátila loď. Potvrdila to tamojšia polícia na sociálnej sieti X.

Plavidlo s dovedna 25 ľuďmi vrátane skupiny francúzskych turistov, turistického sprievodcu a veliteľa sa prevrátilo 2,5 námornej míle od prístavu sultána Kábúsa v Ománskom zálive. Okrem obetí utrpeli dvaja turisti ľahké zranenia.

Francúzske ministerstvo zahraničných vecí zatiaľ na incident nereagovalo.

(reuters, max)

  |  

Štát neuspel so žalobou o vrátenie dotácie 27 miliónov od NFŠ

Ministerstvo cestovného ruchu a športu sa plánuje odvolať voči rozhodnutiu Mestského súdu Bratislava III, ktorý zamietol žalobu na vrátenie štátnej dotácie vo výške viac než 27 miliónov eur pre projekt Národného futbalového štadióna (NFŠ).

Rezort argumentoval neplatnosťou zmluvy z roku 2013, uzavretej ešte ministerstvom školstva. Rozhodnutie súdu je zatiaľ neprávoplatné, ministerstvo podá opravný prostriedok.

Naopak, právny zástupca spoločnosti NFŠ Peter Kubina verdikt víta. Podľa neho súd potvrdil platnosť zmlúv medzi štátom a investorom, čím zaväzuje obe strany plniť ich podmienky. Deklaroval aj záujem investora na mimosúdnom urovnaní sporov.

Dotácia bola poskytnutá na základe memoranda medzi štátom a NFŠ bez súťažného konania. Vláda v roku 2020 odmietla odkúpiť nekomerčnú časť štadióna a požadovala vrátenie dotácie.

Štadión, naopak, požaduje vyplatenie zmluvnej pokuty za neuzavretie kúpnej zmluvy a zároveň náhradu škôd, ktoré mu postup štátu údajne spôsobil. V spore sa vedú štyri samostatné konania.

(tasr, max)