Preskočiť na obsah
  |  

Po nehode vlaku vyplatí španielska vláda obetiam 20 miliónov eur

Španielsko vyplatí 20 miliónov eur ako odškodné obetiam tragickej nehody vysokorýchlostného vlaku z 18. januára pri meste Adamuz, pri ktorej zahynulo 45 osôb a viac ako 150 utrpelo zranenia. Ide o najtragickejšiu železničnú nehodu v Španielsku od roku 2013.

Minister dopravy Óscar Puente oznámil, že rodiny obetí dostanú do troch mesiacov po 216-tisíc eur vrátane vládnej pomoci, poistnej zálohy a vyplatenia z cestovného poistenia. Zraneným vyplatia odškodné vo výške od 2 400 do 84-tisíc eur.

Puente zdôraznil, že chce predísť dlhým prieťahom, ktoré často sprevádzajú podobné prípady: „Ekonomickú neistotu nemožno zhoršovať na základe emocionálnej bolesti.“

Minister čelí tlaku verejnosti po sérii železničných incidentov vrátane smrti rušňovodiča v Katalánsku. Opozičná Ľudová strana žiada jeho rezignáciu. Puente odmieta odstúpiť a tvrdí, že koná podľa svojich najlepších schopností.

V Katalánsku rušňovodiči minulý týždeň hromadne odmietli nastúpiť do práce z obáv o bezpečnosť a softvérový výpadok v pondelok paralyzoval centrum riadenia vlakovej dopravy spoločnosti Rodalies, čím ovplyvnil tisíce cestujúcich.

(reuters, max)

  |  

Pavel zverejnil správy od Macinku. Zložky preveria pokus o vydieranie

Český prezident Petr Pavel obvinil ministra zahraničných vecí a predsedu strany Motoristi Petra Macinku z pokusu o vydieranie v súvislosti s vymenovaním Filipa Turka do funkcie ministra životného prostredia. Prezident vyhlásil, že sa nenechá zastrašiť. Podá preto podnet bezpečnostným zložkám.

Podľa Pavla sa Macinka dlhodobo snažil ovplyvniť jeho postoj. V noci mu prostredníctvom poradcu Petra Kolářa poslal dve textové správy, ktoré prezident považuje za závažné, a rozhodol sa ich zverejniť.

Predseda Motoristov v nich píše, že stojí pred nezvratným rozhodnutím, „ako ďalej s prezidentom“. „Môže získať pokoj, keď ja budem mať Turka na ministerstve životného prostredia. Ak ale nie, spálim mosty spôsobom, ktorý vojde do učebníc politológie ako extrémny prípad kohabitácie. Podporu premiéra v tejto veci mám, o postoji SPD ani nehovorím,“ napísal údajne Macinka.

V správach podotkol, že politika je o kompromisoch. „Buď bude možné všetko, alebo nebude možné nič. Stačí jeden podpis...“ pokračoval minister. Požadoval stanovisko do stredy.

Prezident uviedol, že ak má Macinka podporu premiéra, ide o dôkaz, že zásadné otázky českej politiky sa stali rukojemníkom osobných záujmov. Ak ju nemá, podľa Pavla ide o snahu presadiť kontroverznú nomináciu za každú cenu. Zdôraznil, že sa bude riadiť ústavou a záujmami Českej republiky.

Premiér Andrej Babiš slová Macinku označil za nešťastné, o vydieranie však podľa neho nejde. Rovnako reagoval neskôr Macinka s tým, že išlo o politické vyjednávanie. Oznámil tiež, že šéfovi NATO v stredu povie, že na nadchádzajúcom samite NATO by nemal byť vedúcim delegácie Česka Pavel.

 „Chcel by som sa vyjadriť k tomu, ako ma pán prezident obvinil z nejakého vydierania. Ja to tak neberiem, je to vyjednávanie. Snaha ovplyvniť niekoho postoj v politike je podstatou každého politického vyjednávania. Bolo to tak vždy. Pán prezident je tiež už pár rokov politikom, takže to možno zistí,“ vyhlásil Macinka.

Celá situácia stojí podľa slov šéfa Motoristov na tom, že prezident sa ocitol mimo ústavného rámca tým, že k vymenovaniu vlády pristúpil „neštandardne“. Tým Macinka narážal na skutočnosť, že Pavel odmietol Turka vymenovať za ministra.

(tasr, max)

  |  

Bezpečné satelitné spojenie EÚ chcú spustiť do troch rokov

Viacorbitálna sústava 290 satelitov Európskej únie, známa ako IRIS2, by mala byť schopná spustiť prvé služby v roku 2029. To by znamenalo ďalší pokrok v cieľoch Európskej únie rozvíjať svoj vesmírny priemysel, zdôraznil eurokomisár pre obranu a vesmír Andrius Kubilius.

„Požiadal som všetkých partnerov, aby zintenzívnili a urýchlili prácu na projekte IRIS2. Som presvedčený, že prvé služby môžeme zaviesť už do roku 2029,“ skonštatoval.

IRIS2 poskytne šifrovanú chrbticu pre vlády a verejné agentúry EÚ a prichádza v čase, keď ruská invázia na Ukrajinu a politické napätie so Spojenými štátmi urýchlili úsilie Európy o podporu citlivých aktív, ako sú satelity, ktoré čoraz viac súvisia s obranou.

Kubilius dodal, že ďalším kľúčovým krokom v rámci plánov Únie stať sa konkurencieschopnejšou vo vesmírnom sektore voči Spojeným štátom a Číne bolo minulotýždňové spustenie prevádzky GOVSATCOM. Tá združuje národné satelity Európy.

„To znamená, že všetky členské štáty majú teraz prístup k suverénnej satelitnej komunikácii – vojenskej aj vládnej, bezpečnej a šifrovanej, vyrobenej v Európe, prevádzkovanej v Európe a pod európskou kontrolou,“ spresnil komisár EÚ.

(reuters, max)

  |  

SNS stiahla viacero návrhov z parlamentu, vrátane extrémizmu

Koaličná strana SNS stiahla z rokovania schôdze Národnej rady SR viaceré návrhy zo svojej dielne. Týka sa to aj novely Trestného zákona, ktorá mala znížiť tresty za extrémistické trestné činy. Návrh národniarov na stiahnutie viacerých bodov schválil v utorok parlament.

Okrem novely Trestného zákona SNS z rokovania stiahla aj úpravu zákona o štátnych symboloch Slovenskej republiky, zmenu Zákonníka práce, novely zákona o obecnej polícii, zákona o sociálnom poistení a zákona o dani z príjmov.

Stiahnutie novely Trestného zákona už skôr avizoval predseda poslaneckého klubu Hlas Róbert Puci. Informoval, že do parlamentu príde potom spoločný koaličný návrh zmien v Trestnom zákone, ale až po dohode s Ministerstvom spravodlivosti SR.

Novelu predložila skupina poslancov za SNS do parlamentu v januári. Poslanci v nej navrhli, okrem iného, úpravu trestných sadzieb pri extrémistických trestných činoch. Pri viacerých z nich chceli znížiť horné hranice trestov. Odôvodnila to tým, že je potrebné racionálnejšie a diferencovanejšie nastaviť trestné sadzby.

(tasr, max)

  |  

ZMOS víta plán vyňať samosprávy z dlhovej brzdy

Ministerstvo financií pripravilo návrh novely ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, ktorý má vyňať samosprávy z povinnosti pripravovať vyrovnaný rozpočet pri vysokej úrovni verejného dlhu. Oznámil to predseda Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Jozef Božik.

Súčasné znenie takzvanej dlhovej brzdy je podľa neho voči samosprávam neprimerane prísne a ohrozovalo by ich fungovanie.

Božik zdôraznil, že mestá a obce majú už dnes zákonom stanovené pravidlá rozpočtovania a nemôžu významne zvyšovať verejný dlh. Podľa neho by povinnosť vyrovnaných rozpočtov na rok 2027 znamenala zastavenie hospodárskeho života samospráv, znemožnila by čerpanie úverov aj použitie rezervných fondov.

ZMOS presadzuje túto zmenu od mája 2023 a podporu jej vyjadrili aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť a tripartita. Ministerstvo financií podľa Božika už pripravilo textáciu návrhu, ktorá reflektuje požiadavky združenia.

O návrhu by mala rokovať Národná rada SR v prvej polovici roka. Keďže ide o ústavný zákon, na jeho schválenie je potrebných aspoň 90 hlasov. Božik verí, že podpora bude široká naprieč politickým spektrom, a avizoval iniciatívu na získanie podpory naprieč stranami.

(tasr, max)

  |  

Prioritou schôdze je rokovací poriadok, budú aj skrátené konania

Predseda poslaneckého klubu Smeru Ján Richter vyjadril záujem, aby sa na 46. schôdzi Národnej rady SR prebralo čo najviac bodov z programu. Upozornil, že množstvo prerokovaných návrhov bude závisieť od dĺžky vystúpení opozičných poslancov, a to najmä pri rokovacom poriadku.

Medzi priority schôdze zaradil úpravu rokovacieho poriadku a etický kódex. Zdôraznil potrebu prerokovať aj vládne návrhy. Smer zároveň chce, aby sa poslanci venovali návrhu na úhradu takzvaných liekov na výnimku a informácii o výsledkoch auditu plnenia opatrení v rokoch 2020 až 2025.

Podpredseda parlamentu Tibor Gašpar (Smer) priblížil zmeny v rokovacom poriadku a odmietol opozičnú kritiku, že ide o „náhubkový zákon“. Tvrdí, že navrhované úpravy sú porovnateľné s inými krajinami a zabezpečia efektívnejšiu prácu parlamentu.

Richter dodal, že koalícia je jednotná pri prerokúvaní vládnych návrhov a očakáva, že v skrátenom legislatívnom konaní sa budú riešiť dva návrhy.

(tasr, max)