Z dohody by mal okrem oceliarskeho či potravinárskeho priemyslu profitovať aj automobilový priemysel, predovšetkým Volkswagen, BMW, Mercedes-Benz a Renault. Clá na väčšinu áut klesnú na 30 až 35 percent a následne sa počas piatich rokov znížia na 10 percent, pričom znižovanie ciel na elektromobily sa začne až od piateho roka platnosti dohody.

„Z hľadiska Slovenska je významnou informáciou, že sa nám podarilo otvoriť aj trh pre automobilový priemysel,“ povedal eurokomisár pre obchod a ekonomickú bezpečnosť Maroš Šefčovič. Dohodu privítal aj prezident Peter Pellegrini či šéf rezortu zahraničia Juraj Blanár (Smer).

Prísne určovanie pôvodu tovaru stanovené v dohode zároveň zabráni, aby cez Indiu do Únie prechádzal tovar z tretích krajín s cieľom neoprávneného využívania colných výhod.

Málo citované

„Premiér Naréndra, obaja vieme, že naším najväčším bohatstvom sú naši ľudia. Preto som taká rada, že podpisujeme dohodu o mobilite. Uľahčíme pohyb študentov, výskumníkov, sezónnych a vysokokvalifikovaných pracovníkov,“ vyzdvihla predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová s tým, že to prospeje „priateľstvu medzi našimi národmi“ a „našim ekonomikám“.

Európska únia a India sú podľa slov von der Leyenovej prirodzenými strategickými partnermi, pretože „toho majú veľa spoločného“ – okrem iného ich údajne spája skutočnosť, že ide o „dve najväčšie demokracie“ na svete. Jej slová súvisiace s migráciou sa však do väčšiny médií v Európe nedostali.

Predsedníčka eurokomisie vyhlásila, že na plynulý tok migrantov do krajín Únie sa v Indii otvorí prvá kancelária európskej legálnej vstupnej brány (EU Legal Gateway Office) svojho druhu vôbec. Tá bude podľa von der Leyenovej slúžiť ako „jednotné stredisko na podporu presunu nadaných Indov do Európy v plnom súlade s potrebami a politikami členských štátov EÚ“.

Okrem dohody o voľnom obchode schválila počas rokovaní 27. januára európska a indická delegácia aj agendu s názvom „Smerom k roku 2030: Spoločná komplexná strategická agenda Indie a Európskej únie“. Jej plné znenie je dostupné v angličtine a hindčine na stránke indického rezortu zahraničia a nepriamo ju spomína aj portál Times of India.

Agenda je rozdelená na päť kapitol a množstvo podkapitol – migrácie sa týka posledná. Pilotná kancelária európskej legálnej vstupnej brány má podľa agendy „poskytovať informácie a podporu pohybu pracovníkov do EÚ“, pričom má dôjsť k „zmodernizovaniu a zjednodušeniu schengenských vízových postupov prostredníctvom pripravovanej digitalizácie vízových procesov“.

Dovoz pracovnej sily

Český premiér Andrej Babiš odmieta zjednodušiť podmienky na získanie dlhodobého pracovného povolenia pre Ukrajincov, ktorí sa už nachádzajú v Česku, zároveň však sľúbil, že na český trh práce dostane 100-tisíc cudzincov. Dohode medzi Bruselom a Dillí sa preto na sociálnej sieti úprimne tešil.

Na Slovensku pracovalo koncom vlaňajšieho roka viac ako 9 200 Indov – po Ukrajincoch tak ide medzi pracovnými migrantmi na Slovensku o druhú najpočetnejšiu národnosť, ktorá svojím zastúpením prekonala aj Srbov, Čechov či Rumunov. V Česku počet indických zamestnancov trvalo stúpa, no slovenské hodnoty zatiaľ nedosahuje.

Podľa portálu Slovak Spectator prejavujú zamestnávatelia o Indov zvýšený záujem. Ide o IT sektor, vývojové strediská, technické odvetvia, kuchynský personál, masážnych terapeutov a v neposlednom rade operátorov výrobných liniek, teda robotníkov. Niektoré pracovné agentúry na Slovensku či v Českej republike dokonca využívajú Indov ako reklamné tváre spoločnosti.

„Naša firma dlhodobo spolupracuje so zahraničnými partnermi a zabezpečuje príchod zamestnancov z viacerých krajín mimo EÚ vrátane Indie. Zjednodušenie podmienok na legálny príchod pracovníkov vítame,“ povedal pre Štandard zakladateľ a riaditeľ agentúry Proplusco s pôsobnosťou na Slovensku a v Česku Miroslav Kudlej.

Podobne aj agentúra Index Nosluš ponúka pracovnú silu z Indie už dlhšie a indicko-európsku dohodu víta. Dodáva však, že európsky rámec dohody môže spôsobiť prítok indických pracovníkov do iných, pre slovenský trh práce konkurenčných členských krajín Únie.

„Index Nosluš indických pracovníkov vníma ako veľkú posilu už dnes. Čo nás brzdí, je najmä nepriepustnosť veľvyslanectva. Ak sa procesy od roku 2027 zjednodušia, verím, že to bude obrovský posun vpred... Celkové zrýchlenie a časová predvídateľnosť vízového procesu by boli zásadným posunom na uprednostňovanie zamestnancov z Indie u mnohých zamestnávateľov,“ vysvetľuje pre Štandard výkonná riaditeľka pre Slovensko a Českú republiku Darina Mokráňová.

Dovoz stoviek tisíc až jednotiek miliónov Indov plánuje aj Rusko, ktoré výrazne poznačuje trvalý pokles pôrodnosti, vysťahovalectvo a straty na fronte rusko-ukrajinskej vojny – prílev migrantov z Indie, ale aj z Afriky či Číny tam výrazne rastie už niekoľko mesiacov a podobný vývoj badať aj v Bielorusku.

Migrácia z kultúrne výrazne odlišných krajín však so sebou prináša aj svoje riziká. Prípady brutálnych sexuálnych útokov a skupinových znásilnení dosahujú v Indii nemalé rozmery. V Spojenom kráľovstve – kde sa na rozdiel od mnohých krajín EÚ uvádza občianstvo páchateľa – Indovia v posledných rokoch zaujímajú v úradných štatistikách závažných trestných činov a sexuálnych útokov prvé priečky.

Pri rozbore negatívneho vplyvu imigrácie sa najčastejšie skloňuje kriminalita prisťahovalcov. Prisťahovalectvo z najľudnatejšej krajiny sveta, ktorú obýva viac ako 1,4 miliardy ľudí, však môže výrazne ovplyvniť niektoré z európskych krajín aj z dlhodobého hľadiska a badateľne prepísať ich politickú, náboženskú a etnokultúrnu tvár.