Jeho cieľom bolo, aby sa eurovoľby v roku 2019 stali akýmsi kontinentálnym referendom o Európskej únii. Brusel označoval za centrum „globalistického projektu“ a otvorene hovoril o potrebe oslabiť elity, ktoré nazýval „stranou Davosu“ a ktoré podľa neho stratili kontakt s realitou.
Orientoval sa na potlačenie radikálneho islamu, nelegálnej migrácie a zdôraznenie sily národných štátov. Európsku politiku chcel posunúť bližšie k heslu „Európa na prvom mieste“.
Podľa vlastných slov chcel európskym pravicovým politikom dodať „väčšiu sofistikovanosť“ a voliteľnejšiu tvár. Tvrdil, že keby euroskeptické sily obsadili aspoň tretinu kresiel, stali by sa v europarlamente silou, s ktorou treba pri zákonoch rátať.
Lídrov euroskeptických strán nepresvedčil
Hoci podnikal v Európe desiatky prejavov a poskytoval neustále rozhovory, z politikov sa mu podarilo pre projekt získať len Talianov – konkrétne Ligu severu Mattea Salviniho. Aj veľké mená ako Marine Le Penová či Viktor Orbán boli voči Hnutiu vlažní. Jedni interne tvrdili, že Bannonovi išlo o peniaze, iní mu nedôverovali, lebo bol Američan.
Narazil aj po právnej stránke, lebo zákony členských štátov nepovoľujú priamy alebo nepriamy finančný vplyv zo zahraničia ani kampaňové poradenstvo zo strany zahraničného politického aktéra.
Mischaël Modrikamen, belgický právnik, zakladateľ Hnutia a Bannonov kolega, to v marci 2019 opísal slovami: „Bannon bol trochu príliš optimistický, pokiaľ ide o to, čo sme mohli dosiahnuť.“
Politický stratég však trval na tom, že klub robí skvelú prácu, „organizuje workshopy, konferencie, rozpráva sa s ľuďmi, ktorí majú podobné názory“. Podľa New York Times sa Bannon v roku 2018 stretol v Ríme s vtedajším ministrom vnútra Salvinim. Súčasťou diskusie bolo aj to, ako Bannonova organizácia so sídlom v Bruseli v podobe „voľného združenia“ ponúkne fyzický priestor pre populistických vodcov, aby sa mohli stretávať, spoznávať a vytvárať spojenectvá.
A hoci pravicové antiimigračné strany zaznamenali v eurovoľbách dobrý výsledok a vytvorili v júni 2019 novú skupinu Identita a demokracia (ID), Modrikamen v tom istom čase potvrdil, že Hnutie zaniklo.
Fico chce hrať Stevovu hru, písal Lajčák
Meno Steva Bannona získalo uplynulé týždne presah aj na slovenskú politiku. Zverejnené spisy sexuálneho delikventa Jeffreyho Epsteina so slovenským exministrom zahraničia Miroslavom Lajčákom odhalili, že Epstein považoval diplomata za človeka, ktorý by mohol „celé toto Hnutie pozdvihnúť na vyššiu úroveň“.
Zločinec sa Lajčáka pýtal, či pozná ľudí, ktorí by „mohli chcieť nejaké poznatky od Steva“. V tejto súvislosti Lajčák napísal, že Bannon by sa mohol stretnúť so slovenským politikom Robertom Ficom (Smer), ktorý je „dobrý“ a rád by „hral Stevovu hru“.
Z dostupných zdrojov vyplýva, že Bannon sa v roku 2018 viackrát nachádzal v Prahe a Budapešti.
Lajčák však opakovane poprel, že by mu dohodol schôdzku s Ficom. „K takému stretnutiu nedošlo a ani som ho neorganizoval,“ povedal v pondelok v Slovenskom rozhlase s dôvetkom, že ide len o „nafukovanie bežnej konverzácie“. Doplnil, že Bannon vtedy ani do Európy necestoval, čo potvrdzujú aj e-maily s Epsteinom.
Zúčastnili sa na rovnakej konferencii
Dlhoročná europoslankyňa Smeru Monika Beňová pre Štandard uviedla, že pred eurovoľbami v roku 2019 Bannonovo meno medzi europoslancami nerezonovalo. Osobne si ho spája skôr s obvineniami, že ako viceprezident spoločnosti Cambridge Analytica zohral úlohu v kampani za brexit v roku 2016.
Hoci posilnenie práv národných štátov a zabránenie nelegálnej migrácii boli témy, v ktorých mal Smer s Hnutím prienik, podľa političky strana nikdy nevyhľadávala pomoc podobných think tankov a politické programy a kampane stavala na ľuďoch zvnútra.
„V užšom vedení Smeru sa nikdy nehovorilo o prípravách na takéto stretnutie alebo o spolupráci. Ak by sa predseda strany s Bannonom stretol, určite je okruh ľudí, ktorý by bol o tom informovaný. Určite sa s ním nestretol,“ zdôraznila Beňová.
Obaja muži sa však vo februári 2025 za veľkou mlákou zúčastnili na konzervatívnej konferencii CPAC.
Opozičné strany medzitým premiéra Fica viackrát vyzvali, aby uviedol, či sa stretol s Epsteinom aj Bannonom.
Progresívne Slovensko podalo v utorok trestné oznámenie pre prepojenia Epsteina na Slovensko. Odôvodnilo to tým, že vo zverejnenej komunikácii sa objavujú správy so slovenskými občanmi či s ľuďmi, ktorí sa v tom čase na Slovensku nachádzali. Podľa PS našu krajinu navštívil aj samotný Epstein. Dokumenty údajne obsahujú aj stovky správ o slovenských obetiach sexuálneho násilia. Doteraz bolo známe, že jeho lietadlo pristálo v Bratislave a v Poprade. V týchto dňoch sa objavili informácie, že z Epsteinovej kreditnej karty sa uskutočnili nákupy v Bratislave a Prešove.
Poslankyňa Zuzana Števulová (PS) vyzvala kompetentné úrady, aby sa zaoberali prípadnou bezpečnostnou previerkou Lajčáka, a ak ju má, aby mu ju zrušili, lebo je „skompromitovaná osoba“.
Mlčanie z Úradu vlády SR
Politický komentátor Eduard Chmelár tvrdí, že vplyv niekdajšieho stratéga na amerického prezidenta sa preceňuje, prirovnáva ho k Alexandrovi Duginovi v Rusku. „Sú to samozvaní radikálni ideológovia, ktorí oslovujú určité skupiny, ale nemajú vplyv na chod štátu. Z Bannona sa robí prehnaná značka,“ podotkol.
Obvinil opozíciu, že v tejto otázke preháňa, ale doplnil, že premiér by mal o svojich zahraničných kontaktoch lepšie komunikovať. „Urážanie sa a správanie, akoby to bol nejaký jeho súkromný podnik, nie je namieste. Je volený predstaviteľ štátu a zodpovedá sa verejnosti. Žiada sa jednoznačná odpoveď premiéra na túto otázku,“ skonštatoval.
Úrad vlády SR ani šéf zboru premiérových poradcov Erik Kaliňák na naše otázky neodpovedali.
Fico však v utorok popoludní na tlačovej konferencii vyhlásil, že sa s Bannonom nikdy nestretol. „Keby som sa mal zaoberať všetkým, čo si ľudia píšu v esemeskách, musel by som sa definitívne zblázniť. Aj preto už niekoľko rokov nemám mobil. Nezaťažujú ma SMS správy ani e-maily a ak chcem niečo oznámiť, tak to oznámim. Pred nikým sa neskrývam a nemám dôvod sa vyviňovať,“ povedal.
Niečo z Bannonovho politického cieľa sa predsa len podarilo naplniť, ale o päť rokov neskôr. Zo skupiny ID vytvorili v júni 2024 maďarský premiér Viktor Orbán spolu s českým premiérom Andrejom Babišom tretiu najsilnejšiu frakciu v Európskom parlamente – Patrioti pre Európu.
