Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Snemovňa schválila návrh, ktorý umožní ukončiť shutdown v Spojených štátoch

Americká Snemovňa reprezentantov v utorok tesným hlasovaním schválila dvojstrannú dohodu, ktorá má ukončiť štvordňové čiastočné zastavenie činnosti federálnej vlády, a posunula ju prezidentovi Donaldovi Trumpovi na podpis. Ten ju následne podpísal.

Toto pozastavenie činnosti federálnej vlády súvisí s imigračnou politikou Trumpovej administratívy a najmä s dvoma incidentmi v meste Minneapolis, pri ktorých federálni agenti zastrelili dvoch Američanov.

Zákon obnovuje financovanie viacerých kľúčových rezortov vrátane obrany, zdravotníctva, práce, školstva či bývania a zároveň dočasne predlžuje rozpočet ministerstva vnútornej bezpečnosti. Ten má zostať v platnosti, kým budú zákonodarcovia rokovať o možných úpravách imigračnej politiky.

Posledné zastavenie činnosti federálnej vlády trvalo vlani v októbri a novembri rekordných 43 dní, počas ktorých boli státisíce federálnych zamestnancov na dočasnej neplatenej dovolenke a americkú ekonomiku to podľa odhadov stálo 11 miliárd dolárov.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Menej darov, viac potrieb. WHO hľadá miliardu na zdravotné krízy

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) žiada tento rok o miliardu dolárov na núdzové zdravotné situácie, čo je o tretinu menej ako vlani, keďže financovanie od darcov klesá a existujú pochybnosti o príspevkoch od jej bývalého hlavného darcu, Spojených štátov.

„Zameriavame sa na tých, ktorí to najviac potrebujú, kde môžeme zachrániť najviac životov,“ konkretizoval výkonný riaditeľ Chikwe Ihekweazu na utorkovom brífingu v Ženeve s tým, že finančné prostriedky pôjdu na 36 núdzových situácií vrátane Gazy, Sudánu a Ukrajiny.

„Máme hlboké obavy z obrovských potrieb a z toho, ako ich uspokojíme,“ skonštatoval. Ihekweazu poprel, že by sa WHO úplne stiahla z akejkoľvek krízy. „V každom z týchto kontextov sme možno neurobili toľko, koľko by sme chceli,“ priznal.

USA oficiálne opustili WHO 22. januára a obvinili Svetovú zdravotnícku organizáciu z jej postupu v súvislosti s pandémiou COVID-19. WHO svoje výsledky obhajuje.

V minulosti boli práve Spojené štáty významným prispievateľom do núdzovej výzvy WHO, ktorá sa spolieha na dobrovoľné dary, a do jej širšieho rozpočtu, ktorý je čiastočne založený na povinných členských poplatkoch.

Ihekweazu podotkol, že Washington nebol vlani hlavným darcom núdzovej pomoci, a za najväčších prispievateľov označil Európsku úniu, Saudskú Arábiu a Nemecko.

(reuters, max)

Minúta  |  

Britská vláda chce Mandelsonovi pre kontakty s Epsteinom odobrať šľachtický titul

Britská polícia začína vyšetrovanie labouristického politika a bývalého veľvyslanca Spojeného kráľovstva v Spojených štátoch Petra Mandelsona, ktorý je podozrivý, že finančníkovi a sexuálnemu delikventovi Jeffreymu Epsteinovi poskytol dôverné informácie z prostredia vlády, uviedli v utorok britské médiá.

Metropolitná polícia, ktorá v pondelok informovala o preverovaní niekoľkých správ o „údajnom pochybení vo verejnej funkcii“, bezprostredne neodpovedala na žiadosť agentúry AFP o komentár.

V súvislosti so škandálom okolo Epsteina v utorok Mandelson oznámil, že odstupuje z funkcie člena hornej komory britského parlamentu – Snemovne lordov.

Tento krok prišiel krátko po tom, ako britský premiér Keir Starmer vyhlásil, že Mandelson – bývalý minister v labouristických vládach či komisár EÚ pre obchod – „sklamal svoju krajinu“, lebo Epsteinovi v e-mailoch poskytol informácie o vysokocitlivých vládnych záležitostiach. Starmer zároveň avizoval, že jeho vláda pripravuje zákon, ktorým Mandelsonovi odoberie šľachtický titul.

Európska komisia v utorok uviedla, že preskúma, či Mandelson, ktorý v rokoch 2004 až 2008 pôsobil ako komisár EÚ pre obchod, svojimi väzbami na Epsteina neporušil jej kódex správania.

(tasr, afp)
     

Minúta  |  

Pri nehode autobusu v Brazílii zahynulo 15 kresťanských pútnikov

Tragická dopravná nehoda sa stala na severovýchode Brazílie, kde sa vo vidieckej oblasti štátu Alagoas prevrátil autobus s približne 60 kresťanskými pútnikmi.

Podľa miestnych úradov si nešťastie vyžiadalo najmenej 15 obetí na životoch, medzi nimi boli aj tri deti. Tragédia sa odohrala počas návratu z náboženských osláv v štáte Ceará.

Zranených záchranári previezli do okolitých nemocníc, kde im poskytli neodkladnú zdravotnú starostlivosť. Príčina nehody zatiaľ nebola oficiálne potvrdená, no podľa dostupných informácií ide o ďalší z radu vážnych incidentov na brazílskych cestách.

Tie sa dlhodobo považujú za mimoriadne nebezpečné, a to najmä vo vidieckych oblastiach. Len v roku 2024 si dopravné nehody v Brazílii vyžiadali viac ako 10-tisíc obetí.

(tasr, pir)

Minúta  |  

Trump a Petro sa po období vzájomných obviňovaní stretli v Bielom dome

Americký prezident Donald Trump a kolumbijský prezident Gustavo Petro sa v utorok po prvýkrát osobne stretli v Bielom dome, a to po mesiacoch ostrých vyjadrení a otvorených sporov. Rokovanie prebehlo za zatvorenými dverami a trvalo približne dve hodiny, pričom jeho konkrétny výsledok zatiaľ nie je známy.

Podľa dostupných informácií sa rozhovory sústredili najmä na boj proti drogám, čo je kľúčová, ale zároveň citlivá téma pre obe strany.

Vzťahy medzi Washingtonom a Bogotou boli v poslednom období napäté. Trump Petra opakovane obviňoval z neschopnosti riešiť obchod s drogami, zatiaľ čo kolumbijský prezident kritizoval americké zásahy v regióne a ich dôsledky.

Mierne zlepšenie tónu priniesol až nedávny telefonát oboch lídrov, ktorý otvoril cestu k osobnému stretnutiu.

Analytici upozorňujú, že ak sa napätie nepodarí dlhodobo zmierniť, môže to ovplyvniť regionálnu bezpečnosť aj spoluprácu v boji proti narkotikám.

Kolumbijský Petro po stretnutí uviedol, že požiadal Trumpa o pomoc pri zadržaní hlavných obchodníkov s narkotikami žijúcich v zahraničí.

Kolumbia je pre USA jedným z najdôležitejších spojencov v Latinskej Amerike.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Dánsky súd potrestal Švédov za granátový útok na izraelskú ambasádu

Dánsky súd vyniesol prísne tresty nad dvoma Švédmi, ktorí sa podieľali na granátovom útoku na izraelské veľvyslanectvo v Kodani. Incident sa odohral v októbri 2024 v luxusnej štvrti Hellerup, kde granáty poškodili terasu susedného domu.

Hoci útok nikoho nezabil ani nezranil, súd ho vyhodnotil ako teroristický čin a pokus o vraždu. Mladší z dvojice dostal 12 rokov väzenia, starší 14 rokov, pričom po odpykaní trestu budú obaja vyhostení do Švédska.

Podľa rozsudku konali po predchádzajúcej dohode s ďalšími osobami zo švédskeho kriminálneho prostredia. Polícia pritom jedného z obžalovaných usvedčila aj na základe stôp DNA nájdených na granáte.

Počas pojednávania mladší z mužov priznal členstvo v zločineckej sieti Foxtrot, ktorá ho mala zverbovať ešte počas štúdia.

Prokuratúra zároveň tvrdí, že skupina pôsobila ako ozbrojené krídlo blízkovýchodnej teroristickej organizácie.

(tasr, pir)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.