Preskočiť na obsah
  |  

Britská vláda chce Mandelsonovi pre kontakty s Epsteinom odobrať šľachtický titul

Britská polícia začína vyšetrovanie labouristického politika a bývalého veľvyslanca Spojeného kráľovstva v Spojených štátoch Petra Mandelsona, ktorý je podozrivý, že finančníkovi a sexuálnemu delikventovi Jeffreymu Epsteinovi poskytol dôverné informácie z prostredia vlády, uviedli v utorok britské médiá.

Metropolitná polícia, ktorá v pondelok informovala o preverovaní niekoľkých správ o „údajnom pochybení vo verejnej funkcii“, bezprostredne neodpovedala na žiadosť agentúry AFP o komentár.

V súvislosti so škandálom okolo Epsteina v utorok Mandelson oznámil, že odstupuje z funkcie člena hornej komory britského parlamentu – Snemovne lordov.

Tento krok prišiel krátko po tom, ako britský premiér Keir Starmer vyhlásil, že Mandelson – bývalý minister v labouristických vládach či komisár EÚ pre obchod – „sklamal svoju krajinu“, lebo Epsteinovi v e-mailoch poskytol informácie o vysokocitlivých vládnych záležitostiach. Starmer zároveň avizoval, že jeho vláda pripravuje zákon, ktorým Mandelsonovi odoberie šľachtický titul.

Európska komisia v utorok uviedla, že preskúma, či Mandelson, ktorý v rokoch 2004 až 2008 pôsobil ako komisár EÚ pre obchod, svojimi väzbami na Epsteina neporušil jej kódex správania.

(tasr, afp)
     

  |  

Pri nehode autobusu v Brazílii zahynulo 15 kresťanských pútnikov

Tragická dopravná nehoda sa stala na severovýchode Brazílie, kde sa vo vidieckej oblasti štátu Alagoas prevrátil autobus s približne 60 kresťanskými pútnikmi.

Podľa miestnych úradov si nešťastie vyžiadalo najmenej 15 obetí na životoch, medzi nimi boli aj tri deti. Tragédia sa odohrala počas návratu z náboženských osláv v štáte Ceará.

Zranených záchranári previezli do okolitých nemocníc, kde im poskytli neodkladnú zdravotnú starostlivosť. Príčina nehody zatiaľ nebola oficiálne potvrdená, no podľa dostupných informácií ide o ďalší z radu vážnych incidentov na brazílskych cestách.

Tie sa dlhodobo považujú za mimoriadne nebezpečné, a to najmä vo vidieckych oblastiach. Len v roku 2024 si dopravné nehody v Brazílii vyžiadali viac ako 10-tisíc obetí.

(tasr, pir)

  |  

Trump a Petro sa po období vzájomných obviňovaní stretli v Bielom dome

Americký prezident Donald Trump a kolumbijský prezident Gustavo Petro sa v utorok po prvýkrát osobne stretli v Bielom dome, a to po mesiacoch ostrých vyjadrení a otvorených sporov. Rokovanie prebehlo za zatvorenými dverami a trvalo približne dve hodiny, pričom jeho konkrétny výsledok zatiaľ nie je známy.

Podľa dostupných informácií sa rozhovory sústredili najmä na boj proti drogám, čo je kľúčová, ale zároveň citlivá téma pre obe strany.

Vzťahy medzi Washingtonom a Bogotou boli v poslednom období napäté. Trump Petra opakovane obviňoval z neschopnosti riešiť obchod s drogami, zatiaľ čo kolumbijský prezident kritizoval americké zásahy v regióne a ich dôsledky.

Mierne zlepšenie tónu priniesol až nedávny telefonát oboch lídrov, ktorý otvoril cestu k osobnému stretnutiu.

Analytici upozorňujú, že ak sa napätie nepodarí dlhodobo zmierniť, môže to ovplyvniť regionálnu bezpečnosť aj spoluprácu v boji proti narkotikám.

Kolumbijský Petro po stretnutí uviedol, že požiadal Trumpa o pomoc pri zadržaní hlavných obchodníkov s narkotikami žijúcich v zahraničí.

Kolumbia je pre USA jedným z najdôležitejších spojencov v Latinskej Amerike.

(reuters, pir)

  |  

Dánsky súd potrestal Švédov za granátový útok na izraelskú ambasádu

Dánsky súd vyniesol prísne tresty nad dvoma Švédmi, ktorí sa podieľali na granátovom útoku na izraelské veľvyslanectvo v Kodani. Incident sa odohral v októbri 2024 v luxusnej štvrti Hellerup, kde granáty poškodili terasu susedného domu.

Hoci útok nikoho nezabil ani nezranil, súd ho vyhodnotil ako teroristický čin a pokus o vraždu. Mladší z dvojice dostal 12 rokov väzenia, starší 14 rokov, pričom po odpykaní trestu budú obaja vyhostení do Švédska.

Podľa rozsudku konali po predchádzajúcej dohode s ďalšími osobami zo švédskeho kriminálneho prostredia. Polícia pritom jedného z obžalovaných usvedčila aj na základe stôp DNA nájdených na granáte.

Počas pojednávania mladší z mužov priznal členstvo v zločineckej sieti Foxtrot, ktorá ho mala zverbovať ešte počas štúdia.

Prokuratúra zároveň tvrdí, že skupina pôsobila ako ozbrojené krídlo blízkovýchodnej teroristickej organizácie.

(tasr, pir)

  |  

Milión „Trumpových domov“ má riešiť krízu bývania v USA, píše Bloomberg

Americké stavebné firmy pracujú na návrhu ambiciózneho programu výstavby takmer jedného milióna takzvaných „Trumpových domov“, ktorého cieľom je zmierniť prehlbujúcu sa krízu dostupnosti bývania v USA.

Projekt má byť podľa agentúry Bloomberg News založený na výstavbe cenovo dostupných domov v základnej kategórii, pričom financovanie by zabezpečil súkromný kapitál v hodnote miliárd dolárov.

Správa okamžite zarezonovala na finančných trhoch – akcie veľkých stavebných spoločností ako Lennar, D.R. Horton či PulteGroup v úvode obchodovania posilnili o päť až sedem percent. Samotné spoločnosti sa však k návrhu nevyjadrili a Biely dom na otázky agentúry Reuters bezprostredne nereagoval.

Podľa odhadov by výstavba jedného milióna domov znamenala investície presahujúce 250 miliárd dolárov.

Predstaviteľ Bieleho domu uviedol, že administratíva tento plán aktívne nezvažuje.

Analytici zároveň upozorňujú, že realizácia by bola politicky aj logisticky mimoriadne náročná a nemusí získať dostatočnú podporu.

(reuters, pir)

  |  

Európsky súd odsúdil Rusko za neľudské zaobchádzanie s Navaľným

Európsky súd pre ľudské práva rozhodol, že Rusko v roku 2021 vystavilo opozičného lídra Alexeja Navaľného neľudskému a ponižujúcemu zaobchádzaniu a nezákonne ho väznilo. Podľa súdu ruské úrady systematicky ignorovali jeho zdravotný stav, čím narušili jeho dôstojnosť a psychickú aj fyzickú odolnosť.

Medzi konkrétne formy zaobchádzania patrila dlhodobá deprivácia spánku alebo nútené ostrihanie vlasov.

ESĽP zároveň pripomenul, že Navaľného zatknutie sa opieralo o starší podmienečný trest, ktorý už v minulosti označil za nespravodlivý. Súd nariadil Rusku zaplatiť jeho manželke Juliji Navaľnej 26-tisíc eur ako náhradu nemajetkovej ujmy, hoci Moskva rozhodnutia súdu dlhodobo ignoruje.

Navaľnyj zomrel vo februári 2024 v trestaneckej kolónii za polárnym kruhom, kde si odpykával 19-ročný trest. Presné okolnosti jeho smrti zostávajú nejasné, no jeho rodina a spolupracovníci ju spájajú so zodpovednosťou ruských úradov a s katastrofálnymi podmienkami vo väzení.

(tasr, pir)