Preskočiť na obsah
  |  

USA vrátili Venezuele 500 miliónov dolárov za ropu

Spojené štáty odovzdali venezuelskej vláde celých 500 miliónov dolárov z prvého predaja venezuelskej ropy, ktorý bol súčasťou dohody medzi Caracasom a Washingtonom uzavretej minulý mesiac.

Podľa nemenovaného amerického predstaviteľa poslednú tranžu vo výške 200 miliónov dolárov zaslali tento týždeň.

Dohoda vznikla po tom, ako 3. januára v rámci americkej vojenskej operácie zadržali venezuelského prezidenta Nicolása Madura. Peniaze majú byť podľa USA použité v prospech venezuelského obyvateľstva, pričom ich konkrétne využitie zostáva na rozhodnutí americkej vlády.

Minister zahraničných vecí Marco Rubio minulý týždeň v Kongrese zdôraznil, že ide o krátkodobé riešenie, ktorého cieľom je stabilizovať krajinu a zabrániť kolapsu štátnych inštitúcií.

Výnosy z ropy majú pomôcť financovať základné fungovanie štátu vrátane platov učiteľov, hasičov a policajtov. Prostriedky dočasne uložili v Katare, no do budúcnosti USA plánujú presunúť výnosy z predaja ropy do fondu pod americkou správou.

(reuters, mja)

  |  

Po sťažnostiach Epsteinových obetí stiahlo ministerstvo z webu stovky dokumentov

Americké ministerstvo spravodlivosti odstránilo zo svojej webovej stránky tisíce dokumentov týkajúcich sa finančníka a sexuálneho delikventa Jeffreyho Epsteina. Stalo sa tak po tom, ako niektoré z Epsteinových obetí upozornili na to, že ich mená v spisoch sa stali verejne dostupnými, informovala britská stanica BBC.

Denník New York Times upozornil, že zverejnené materiály obsahovali e-mailové adresy a fotografie nahých tiel, na ktorých bolo možné identifikovať mená a tváre takmer 100 preživších.

Tieto osoby následne vydali vyhlásenie, v ktorom zverejnenie označili za „škandalózne“, a uviedli, že nemali byť „menované, skúmané a traumatizované“.

Ministerstvo spravodlivosti vo svojej reakcii uviedlo, že odstránilo všetky označené súbory a že to bolo spôsobené „technickou alebo ľudskou chybou“.

Rezort dodal, že skúma aj ďalšie nové žiadosti a zároveň preveruje, či existujú ešte dokumenty, pri ktorých bude potrebné reagovať. Paralelne bol odstránený aj „značný počet“ iných spisov.

Podľa podmienok zverejnenia materiálov o Epsteinovi, schválených oboma komorami Kongresu USA, bola federálna vláda povinná začierniť údaje, ktoré by mohli viesť k identifikácii obetí.

(tasr, pir)

  |  

Snemovňa schválila návrh, ktorý umožní ukončiť shutdown v Spojených štátoch

Americká Snemovňa reprezentantov v utorok tesným hlasovaním schválila dvojstrannú dohodu, ktorá má ukončiť štvordňové čiastočné zastavenie činnosti federálnej vlády, a posunula ju prezidentovi Donaldovi Trumpovi na podpis. Ten ju následne podpísal.

Toto pozastavenie činnosti federálnej vlády súvisí s imigračnou politikou Trumpovej administratívy a najmä s dvoma incidentmi v meste Minneapolis, pri ktorých federálni agenti zastrelili dvoch Američanov.

Zákon obnovuje financovanie viacerých kľúčových rezortov vrátane obrany, zdravotníctva, práce, školstva či bývania a zároveň dočasne predlžuje rozpočet ministerstva vnútornej bezpečnosti. Ten má zostať v platnosti, kým budú zákonodarcovia rokovať o možných úpravách imigračnej politiky.

Posledné zastavenie činnosti federálnej vlády trvalo vlani v októbri a novembri rekordných 43 dní, počas ktorých boli státisíce federálnych zamestnancov na dočasnej neplatenej dovolenke a americkú ekonomiku to podľa odhadov stálo 11 miliárd dolárov.

(reuters, pir)

  |  

Menej darov, viac potrieb. WHO hľadá miliardu na zdravotné krízy

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) žiada tento rok o miliardu dolárov na núdzové zdravotné situácie, čo je o tretinu menej ako vlani, keďže financovanie od darcov klesá a existujú pochybnosti o príspevkoch od jej bývalého hlavného darcu, Spojených štátov.

„Zameriavame sa na tých, ktorí to najviac potrebujú, kde môžeme zachrániť najviac životov,“ konkretizoval výkonný riaditeľ Chikwe Ihekweazu na utorkovom brífingu v Ženeve s tým, že finančné prostriedky pôjdu na 36 núdzových situácií vrátane Gazy, Sudánu a Ukrajiny.

„Máme hlboké obavy z obrovských potrieb a z toho, ako ich uspokojíme,“ skonštatoval. Ihekweazu poprel, že by sa WHO úplne stiahla z akejkoľvek krízy. „V každom z týchto kontextov sme možno neurobili toľko, koľko by sme chceli,“ priznal.

USA oficiálne opustili WHO 22. januára a obvinili Svetovú zdravotnícku organizáciu z jej postupu v súvislosti s pandémiou COVID-19. WHO svoje výsledky obhajuje.

V minulosti boli práve Spojené štáty významným prispievateľom do núdzovej výzvy WHO, ktorá sa spolieha na dobrovoľné dary, a do jej širšieho rozpočtu, ktorý je čiastočne založený na povinných členských poplatkoch.

Ihekweazu podotkol, že Washington nebol vlani hlavným darcom núdzovej pomoci, a za najväčších prispievateľov označil Európsku úniu, Saudskú Arábiu a Nemecko.

(reuters, max)

  |  

Britská vláda chce Mandelsonovi pre kontakty s Epsteinom odobrať šľachtický titul

Britská polícia začína vyšetrovanie labouristického politika a bývalého veľvyslanca Spojeného kráľovstva v Spojených štátoch Petra Mandelsona, ktorý je podozrivý, že finančníkovi a sexuálnemu delikventovi Jeffreymu Epsteinovi poskytol dôverné informácie z prostredia vlády, uviedli v utorok britské médiá.

Metropolitná polícia, ktorá v pondelok informovala o preverovaní niekoľkých správ o „údajnom pochybení vo verejnej funkcii“, bezprostredne neodpovedala na žiadosť agentúry AFP o komentár.

V súvislosti so škandálom okolo Epsteina v utorok Mandelson oznámil, že odstupuje z funkcie člena hornej komory britského parlamentu – Snemovne lordov.

Tento krok prišiel krátko po tom, ako britský premiér Keir Starmer vyhlásil, že Mandelson – bývalý minister v labouristických vládach či komisár EÚ pre obchod – „sklamal svoju krajinu“, lebo Epsteinovi v e-mailoch poskytol informácie o vysokocitlivých vládnych záležitostiach. Starmer zároveň avizoval, že jeho vláda pripravuje zákon, ktorým Mandelsonovi odoberie šľachtický titul.

Európska komisia v utorok uviedla, že preskúma, či Mandelson, ktorý v rokoch 2004 až 2008 pôsobil ako komisár EÚ pre obchod, svojimi väzbami na Epsteina neporušil jej kódex správania.

(tasr, afp)
     

  |  

Pri nehode autobusu v Brazílii zahynulo 15 kresťanských pútnikov

Tragická dopravná nehoda sa stala na severovýchode Brazílie, kde sa vo vidieckej oblasti štátu Alagoas prevrátil autobus s približne 60 kresťanskými pútnikmi.

Podľa miestnych úradov si nešťastie vyžiadalo najmenej 15 obetí na životoch, medzi nimi boli aj tri deti. Tragédia sa odohrala počas návratu z náboženských osláv v štáte Ceará.

Zranených záchranári previezli do okolitých nemocníc, kde im poskytli neodkladnú zdravotnú starostlivosť. Príčina nehody zatiaľ nebola oficiálne potvrdená, no podľa dostupných informácií ide o ďalší z radu vážnych incidentov na brazílskych cestách.

Tie sa dlhodobo považujú za mimoriadne nebezpečné, a to najmä vo vidieckych oblastiach. Len v roku 2024 si dopravné nehody v Brazílii vyžiadali viac ako 10-tisíc obetí.

(tasr, pir)