Preskočiť na obsah
  |  

Clá už Amerike nevynášajú ako kedysi, píše Economist

Americké clá, ktoré prezident Donald Trump počas uplynulého roka zavádzal a menil, otriasli síce svetovým obchodom, no zdá sa, že ich výnosový potenciál sa vyčerpal, píše portál Economist.

Po prudkom raste príjmov z ciel na jar a v lete sa inkaso stabilizovalo a najnovšie údaje naznačujú dokonca pokles.

Hoci clá vynášajú viac než pred Trumpovým návratom do Bieleho domu, ich ďalšie zvyšovanie naráža na limity – extrémne sadzby prakticky zastavujú dovoz, a tým aj výber daní. Zároveň brzdia hospodársky rast, čo znižuje príjmy štátu inde.

Situáciu komplikuje aj najvyšší súd, ktorý môže spochybniť právny základ väčšiny ciel zavedených cez mimoriadne právomoci prezidenta.

Firmy sa navyše prispôsobili: najprv si vytvorili zásoby, teraz obmedzujú dovoz, tlačia na znižovanie cien alebo hľadajú spôsoby, ako sa clám vyhnúť. Čoraz viac nákladov sa prenáša na spotrebiteľov, čo mení dopyt.

Výsledkom je, že „colný boom“ pre americkú pokladnicu môže mať svoje maximum už za sebou.

(pir)

  |  

Starmer priznáva chybu: Mandelson opakovane klamal o Epsteinovi

Britský premiér Keir Starmer priznal pochybenie pri vymenovaní Petra Mandelsona za veľvyslanca v USA a uviedol, že bývalý prominent Labouristickej strany „opakovane klamal“ o svojich kontaktoch s americkým sexuálnym delikventom Jeffreym Epsteinom.

Starmer čelí tlaku opozície, aby zverejnil okolnosti Mandelsonovho výberu, pričom súhlasil len s čiastočným zverejnením dokumentov, aby neohrozil národnú bezpečnosť a zahraničné vzťahy.

Mandelson po zverejnení amerických súdnych spisov odstúpil zo Snemovne lordov a vyšetrujú ho pre podozrenie zo zneužitia verejnej funkcie. E-maily naznačujú, že Epsteinovi poskytoval citlivé vládne informácie a mohol prijať finančné platby.

Starmer v parlamente hovoril o „zrade krajiny“ a zdôraznil, že vláda konala rýchlo – Mandelsona zbavili všetkých titulov a jeho prípad postúpili polícii.

Napriek tomu kritici tvrdia, že kauza vážne spochybňuje úsudok premiéra aj jeho najbližších poradcov.

(reuters, pir)

  |  

Syn nórskej princeznej plakal na súde a poprel znásilnenie

Proces s Mariusom Borgom Høibym, synom nórskej korunnnej princeznej Mette-Marit, sa začal silnými emóciami. Obžalovaný sa počas výpovede pred súdom rozplakal a poprel, že videá uložené v jeho telefóne zachytávajú znásilnenie.

Høiby čelí celkovo 38 obvineniam vrátane znásilnenia a domáceho násilia, pričom v prípade uznania viny mu hrozí niekoľkoročné väzenie.

Priznal sa len k menej závažným skutkom, ako je prekročenie rýchlosti, a čiastočne k ublíženiu na zdraví, čo nórske právo umožňuje. Tvrdí, že ho od troch rokov prenasledujú médiá a len málokto rozumie životu, ktorý viedol – plnému večierkov, alkoholu a drog.

Zdôraznil, že keby mal pocit, že videá zachytávajú trestný čin, nikdy by si ich neuchoval.

(reuters, pir)

  |  

Ukrajina a Rusko označili prvý deň rokovaní za produktívny

Prvý deň mierových rokovaní medzi Ukrajinou, Ruskom a USA v Abú Zabí označili zúčastnené strany za vecný a produktívny, hoci bez viditeľného posunu v kľúčových otázkach.

Stretnutie nadväzuje na predchádzajúce kontakty s americkými predstaviteľmi a má za cieľ preveriť možnosti kompromisu po štyroch rokoch vojny.

Rokovania sa zameriavajú najmä na územné usporiadanie a osud Záporožskej jadrovej elektrárne, ktorá zostáva pod ruskou okupáciou. Moskva podmieňuje akúkoľvek dohodu stiahnutím ukrajinských síl z Donecka, zatiaľ čo Kyjev takýto krok považuje za neprijateľný a presadzuje zachovanie súčasných línií.

Americká administratíva sa snaží obe strany dotlačiť k praktickým riešeniam, no pripúšťa, že samotná existencia rokovaní ešte neznamená pokrok.

Vzhľadom na tvrdé postoje a odpor ukrajinskej verejnosti k ústupkom zostáva výsledok rokovaní otvorený.

(reuters, pir)

  |  

Babišova vláda prežila hlasovanie o vyslovení nedôvery

Vláda českého premiéra Andreja Babiša prežila svoje prvé hlasovanie o vyslovení nedôvery. Po viac než 22 hodinách rokovania Poslanecká snemovňa v stredu odmietla návrh opozície, keď za pád vlády hlasovalo 84 poslancov, proti bolo 99.

Na vyslovenie nedôvery bolo potrebných 101 hlasov z 200-členného parlamentu. Na hlasovaní sa zúčastnilo 183 poslancov, zvyšní sa ospravedlnili.

Premiér Babiš sa na rokovaní nezúčastnil pre zahraničnú cestu do Talianska, rovnako chýbal aj prvý vicepremiér Karel Havlíček. Opozícia to kritizovala ako prejav pohŕdania parlamentom, koalícia však absencie obhajovala. Chýbali aj viacerí opoziční poslanci.

Mimoriadnu schôdzu iniciovala opozícia v reakcii na kauzu SMS správ ministra Petra Macinku, pre ktoré ho prezident Petr Pavel obvinil z pokusu o vydieranie v súvislosti s nomináciou Filipa Turka na ministra životného prostredia.

Prezident Turka opakovane odmietol vymenovať a Babiš po stredajšom stretnutí s Pavlom vyhlásil, že Turek v jeho vláde nebude. Prezident očakáva nového kandidáta, Motoristi však svoju nomináciu naďalej nemenia. Premiér priznal, že situácia je patová, a deklaroval snahu sústrediť sa na riešenie problémov občanov.

(tasr, lud)

  |  

Orbán zastavil spor o daň v Budapešti, primátor hovorí o útoku

Maďarský premiér Viktor Orbán nariadil zastavenie súdneho sporu medzi vládou a Budapešťou o takzvanú solidárnu daň, pričom sa odvolal na mimoriadne núdzové právomoci.

Spor sa týka dane za roky 2023 až 2025, ktorú mesto vedené liberálnym primátorom Gergelyom Karácsonyom považuje za extrémne nespravodlivú a nezákonnú. Podľa primátora ide o bezprecedentný zásah do nezávislosti súdnictva a priamy útok na právny štát, obzvlášť citlivý v čase pred aprílovými parlamentnými voľbami.

Mestský súd sa ku konkrétnemu prípadu nevyjadril, no zdôraznil, že rozhodnutia sú v rukách sudcov. Spor už mal citeľné dôsledky – agentúra Moody’s znížila Budapešti úverový rating.

Právni experti upozorňujú, že dekrét narúša princíp deľby moci, keďže výkonná moc, ktorá je zároveň stranou sporu, fakticky prikázala súdu konanie ukončiť.

Orbánova vláda sa k obvineniam zatiaľ nevyjadrila.

(reuters, pir)