Preskočiť na obsah
  |  

Macinka: Pavel už nikdy nebude prezidentom všetkých

Minister zahraničných vecí a životného prostredia Petr Macinka v Poslaneckej snemovni vyhlásil, že Petr Pavel už nikdy nebude prezidentom všetkých Čechov, keďže odmietnutím vymenovať poslanca Motoristov Filipa Turka za ministra podľa neho „spálil most“.

Tvrdí, že prezident prekročil svoje ústavné kompetencie a správa sa ako aktívny politický hráč, nie ako formálna hlava štátu. Podľa Macinku mal Pavel vymenovať vládu v podobe navrhnutej premiérom, bez selektovania jednotlivých mien.

Odmietnutie Turka označil za útok na ústavnosť. Zároveň predstavil kontroverznú teóriu, podľa ktorej prezident bojuje s vlastnou minulosťou a projektuje ju do osoby Turka, ktorého spája s obdivom k totalitným režimom.

Pripomenul Pavlove výroky z roku 1987 o okupácii v roku 1968, za ktoré sa prezident neskôr ospravedlnil.

Macinka nešetril ani osobnými narážkami, keď spochybnil prezidentovu politickú odolnosť a zdôraznil, že vrcholová politika si vyžaduje tvrdosť, nie citlivosť.

(tasr, pir)

  |  

Úrad EÚ proti praniu peňazí má naplno fungovať od roku 2028

Nová agentúra Európskej únie zameraná na boj proti špinavým peniazom má byť plne funkčná v roku 2028.

Oznámil to v stredu Úrad pre boj proti praniu špinavých peňazí (AMLA), ktorý vzniká vo Frankfurte ako prvý celoeurópsky orgán na dohľad nad nelegálnymi finančnými tokmi. Jeho cieľom je reagovať aj na nové riziká, ako sú kryptomeny či „nové platobné kanály“.

Od roku 2028 bude AMLA priamo dohliadať na 40 finančných inštitúcií v EÚ, ktoré budú považované za najrizikovejšie. Metodiku hodnotenia rizík plánuje agentúra dokončiť v roku 2026, výber dohliadaných subjektov má nasledovať o rok neskôr. AMLA zároveň oznámila, že už splnila cieľ na rok 2025, keď prijala 120 z plánovaných 432 zamestnancov.

Vznik agentúry navrhla EÚ v roku 2021 po veľkých škandáloch s praním peňazí, ktoré odhalili slabiny národných kontrolných systémov. Predsedníčka AMLA Bruna Szegoová uviedla, že ide o prechod od roztrieštených národných prístupov k jednotnému rizikovo orientovanému systému.

Agentúra upozorňuje, že objem kryptomien využívaných na pranie peňazí prudko rastie, hoci väčšinu financovania terorizmu stále uskutočňujú tradičnými peniazmi.

(reuters, lud)

  |  

Clá už Amerike nevynášajú ako kedysi, píše Economist

Americké clá, ktoré prezident Donald Trump počas uplynulého roka zavádzal a menil, otriasli síce svetovým obchodom, no zdá sa, že ich výnosový potenciál sa vyčerpal, píše portál Economist.

Po prudkom raste príjmov z ciel na jar a v lete sa inkaso stabilizovalo a najnovšie údaje naznačujú dokonca pokles.

Hoci clá vynášajú viac než pred Trumpovým návratom do Bieleho domu, ich ďalšie zvyšovanie naráža na limity – extrémne sadzby prakticky zastavujú dovoz, a tým aj výber daní. Zároveň brzdia hospodársky rast, čo znižuje príjmy štátu inde.

Situáciu komplikuje aj najvyšší súd, ktorý môže spochybniť právny základ väčšiny ciel zavedených cez mimoriadne právomoci prezidenta.

Firmy sa navyše prispôsobili: najprv si vytvorili zásoby, teraz obmedzujú dovoz, tlačia na znižovanie cien alebo hľadajú spôsoby, ako sa clám vyhnúť. Čoraz viac nákladov sa prenáša na spotrebiteľov, čo mení dopyt.

Výsledkom je, že „colný boom“ pre americkú pokladnicu môže mať svoje maximum už za sebou.

(pir)

  |  

Starmer priznáva chybu: Mandelson opakovane klamal o Epsteinovi

Britský premiér Keir Starmer priznal pochybenie pri vymenovaní Petra Mandelsona za veľvyslanca v USA a uviedol, že bývalý prominent Labouristickej strany „opakovane klamal“ o svojich kontaktoch s americkým sexuálnym delikventom Jeffreym Epsteinom.

Starmer čelí tlaku opozície, aby zverejnil okolnosti Mandelsonovho výberu, pričom súhlasil len s čiastočným zverejnením dokumentov, aby neohrozil národnú bezpečnosť a zahraničné vzťahy.

Mandelson po zverejnení amerických súdnych spisov odstúpil zo Snemovne lordov a vyšetrujú ho pre podozrenie zo zneužitia verejnej funkcie. E-maily naznačujú, že Epsteinovi poskytoval citlivé vládne informácie a mohol prijať finančné platby.

Starmer v parlamente hovoril o „zrade krajiny“ a zdôraznil, že vláda konala rýchlo – Mandelsona zbavili všetkých titulov a jeho prípad postúpili polícii.

Napriek tomu kritici tvrdia, že kauza vážne spochybňuje úsudok premiéra aj jeho najbližších poradcov.

(reuters, pir)

  |  

Syn nórskej princeznej plakal na súde a poprel znásilnenie

Proces s Mariusom Borgom Høibym, synom nórskej korunnnej princeznej Mette-Marit, sa začal silnými emóciami. Obžalovaný sa počas výpovede pred súdom rozplakal a poprel, že videá uložené v jeho telefóne zachytávajú znásilnenie.

Høiby čelí celkovo 38 obvineniam vrátane znásilnenia a domáceho násilia, pričom v prípade uznania viny mu hrozí niekoľkoročné väzenie.

Priznal sa len k menej závažným skutkom, ako je prekročenie rýchlosti, a čiastočne k ublíženiu na zdraví, čo nórske právo umožňuje. Tvrdí, že ho od troch rokov prenasledujú médiá a len málokto rozumie životu, ktorý viedol – plnému večierkov, alkoholu a drog.

Zdôraznil, že keby mal pocit, že videá zachytávajú trestný čin, nikdy by si ich neuchoval.

(reuters, pir)

  |  

Ukrajina a Rusko označili prvý deň rokovaní za produktívny

Prvý deň mierových rokovaní medzi Ukrajinou, Ruskom a USA v Abú Zabí označili zúčastnené strany za vecný a produktívny, hoci bez viditeľného posunu v kľúčových otázkach.

Stretnutie nadväzuje na predchádzajúce kontakty s americkými predstaviteľmi a má za cieľ preveriť možnosti kompromisu po štyroch rokoch vojny.

Rokovania sa zameriavajú najmä na územné usporiadanie a osud Záporožskej jadrovej elektrárne, ktorá zostáva pod ruskou okupáciou. Moskva podmieňuje akúkoľvek dohodu stiahnutím ukrajinských síl z Donecka, zatiaľ čo Kyjev takýto krok považuje za neprijateľný a presadzuje zachovanie súčasných línií.

Americká administratíva sa snaží obe strany dotlačiť k praktickým riešeniam, no pripúšťa, že samotná existencia rokovaní ešte neznamená pokrok.

Vzhľadom na tvrdé postoje a odpor ukrajinskej verejnosti k ústupkom zostáva výsledok rokovaní otvorený.

(reuters, pir)