Preskočiť na obsah
Minúta  |  

USA a Irán potvrdili piatkové rokovania v Ománe

Spojené štáty a Irán sa po dňoch neistoty dohodli, že v piatok absolvujú rokovania v Ománe, no zásadná nezhoda o programe rozhovorov zostáva.

Teherán opakovane zdôrazňuje, že je pripravený rokovať výlučne o svojom jadrovom programe, ktorý označuje za mierový, zatiaľ čo Washington presadzuje širšiu agendu. Tá má podľa americkej strany zahŕňať aj iránsky balistický raketový program, podporu ozbrojených skupín v regióne a otázky súvisiace so zaobchádzaním s vlastným obyvateľstvom.

USA v posledných týždňoch výrazne posilnili svoju vojenskú prítomnosť na Blízkom východe a prezident Donald Trump opakovane varoval iránske vedenie pred vážnymi dôsledkami, ak rokovania neprinesú dohodu. Zároveň naznačil, že vojenská možnosť zostáva na stole.

Presun rokovaní z pôvodne plánovaného Istanbulu do Maskatu mal podľa iránskych zdrojov obmedziť ich rozsah a nadviazať na predchádzajúce rozhovory zamerané výlučne na jadrovú otázku.

Irán si od rokovaní sľubuje najmä zmiernenie západných sankcií, ktoré výrazne poškodili jeho ekonomiku a prispeli k nedávnym vnútorným nepokojom.

Trvanie USA na širšom programe však podľa Teheránu môže ohroziť samotný začiatok dialógu a znížiť šance na akýkoľvek posun.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Ukrajina varuje pred zhoršením energetických výpadkov

Ukrajinská vláda upozorňuje, že situácia v energetike sa môže v najbližších dňoch ešte zhoršiť. Minister energetiky Denys Šmyhaľ varoval domácnosti pred dlhšími a častejšími výpadkami elektriny, ktoré sú dôsledkom pokračujúcich ruských útokov na energetickú infraštruktúru.

Podľa jeho slov Rusko pripravuje nové letecké údery zamerané na siete elektriny a vykurovania. Najvážnejšia situácia je v Kyjeve, kde po januárových útokoch zostáva bez kúrenia viac než 1 100 budov.

V hlavnom meste pracujú stovky pohotovostných tímov, no obnova je pomalá. Vláda preto sľúbila, že budovy s dlhšou opravou budú mať zabezpečenú dodávku elektriny aspoň 18 hodín denne.

Premiérka Julija Svyrydenková zároveň uviedla, že len od začiatku roka Ukrajina zaznamenala 217 ruských útokov na energetický systém.

Prezident Volodymyr Zelenskyj priznal, že Kyjev je na tom horšie než iné mestá, a oznámil presun dodatočných zdrojov aj do Charkova. Podľa neho Rusko pri poslednom útoku použilo rekordný počet rakiet a dronov, pričom cieľom boli najmä energetické zariadenia.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Vance či Rubio? Trump sa vyhýba voľbe nástupcu a chváli oboch

Americký prezident Donald Trump sa zatiaľ odmieta jasne postaviť za ktoréhokoľvek z možných republikánskych kandidátov na prezidenta v roku 2028.

V centre špekulácií stoja jeho viceprezident JD Vance a minister zahraničných vecí Marco Rubio, ktorých Trump opakovane chváli ako schopných a inteligentných politikov. Zdá sa, že si nechce predčasne vybrať stranu, aby sa vyhol vnútrostraníckemu napätiu.

Podľa jeho slov majú republikáni ešte dostatok času a prioritou je aktuálna práca administratívy. Zároveň naznačil, že kombinácia Vancea a Rubia na spoločnom lístku by bola pre súperov veľmi ťažko poraziteľná.

Obe mená tak zostávajú v hre, pričom Rubio opatrne necháva otvorené dvere vlastnej kandidatúre a Vance plánuje o budúcnosti hovoriť priamo s Trumpom.

Prezident navyše opäť koketoval s myšlienkou tretieho mandátu, hoci ústava USA takýto scenár neumožňuje.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Macinka: Pavel už nikdy nebude prezidentom všetkých

Minister zahraničných vecí a životného prostredia Petr Macinka v Poslaneckej snemovni vyhlásil, že Petr Pavel už nikdy nebude prezidentom všetkých Čechov, keďže odmietnutím vymenovať poslanca Motoristov Filipa Turka za ministra podľa neho „spálil most“.

Tvrdí, že prezident prekročil svoje ústavné kompetencie a správa sa ako aktívny politický hráč, nie ako formálna hlava štátu. Podľa Macinku mal Pavel vymenovať vládu v podobe navrhnutej premiérom, bez selektovania jednotlivých mien.

Odmietnutie Turka označil za útok na ústavnosť. Zároveň predstavil kontroverznú teóriu, podľa ktorej prezident bojuje s vlastnou minulosťou a projektuje ju do osoby Turka, ktorého spája s obdivom k totalitným režimom.

Pripomenul Pavlove výroky z roku 1987 o okupácii v roku 1968, za ktoré sa prezident neskôr ospravedlnil.

Macinka nešetril ani osobnými narážkami, keď spochybnil prezidentovu politickú odolnosť a zdôraznil, že vrcholová politika si vyžaduje tvrdosť, nie citlivosť.

(tasr, pir)

Minúta  |  

Úrad EÚ proti praniu peňazí má naplno fungovať od roku 2028

Nová agentúra Európskej únie zameraná na boj proti špinavým peniazom má byť plne funkčná v roku 2028.

Oznámil to v stredu Úrad pre boj proti praniu špinavých peňazí (AMLA), ktorý vzniká vo Frankfurte ako prvý celoeurópsky orgán na dohľad nad nelegálnymi finančnými tokmi. Jeho cieľom je reagovať aj na nové riziká, ako sú kryptomeny či „nové platobné kanály“.

Od roku 2028 bude AMLA priamo dohliadať na 40 finančných inštitúcií v EÚ, ktoré budú považované za najrizikovejšie. Metodiku hodnotenia rizík plánuje agentúra dokončiť v roku 2026, výber dohliadaných subjektov má nasledovať o rok neskôr. AMLA zároveň oznámila, že už splnila cieľ na rok 2025, keď prijala 120 z plánovaných 432 zamestnancov.

Vznik agentúry navrhla EÚ v roku 2021 po veľkých škandáloch s praním peňazí, ktoré odhalili slabiny národných kontrolných systémov. Predsedníčka AMLA Bruna Szegoová uviedla, že ide o prechod od roztrieštených národných prístupov k jednotnému rizikovo orientovanému systému.

Agentúra upozorňuje, že objem kryptomien využívaných na pranie peňazí prudko rastie, hoci väčšinu financovania terorizmu stále uskutočňujú tradičnými peniazmi.

(reuters, lud)

Minúta  |  

Clá už Amerike nevynášajú ako kedysi, píše Economist

Americké clá, ktoré prezident Donald Trump počas uplynulého roka zavádzal a menil, otriasli síce svetovým obchodom, no zdá sa, že ich výnosový potenciál sa vyčerpal, píše portál Economist.

Po prudkom raste príjmov z ciel na jar a v lete sa inkaso stabilizovalo a najnovšie údaje naznačujú dokonca pokles.

Hoci clá vynášajú viac než pred Trumpovým návratom do Bieleho domu, ich ďalšie zvyšovanie naráža na limity – extrémne sadzby prakticky zastavujú dovoz, a tým aj výber daní. Zároveň brzdia hospodársky rast, čo znižuje príjmy štátu inde.

Situáciu komplikuje aj najvyšší súd, ktorý môže spochybniť právny základ väčšiny ciel zavedených cez mimoriadne právomoci prezidenta.

Firmy sa navyše prispôsobili: najprv si vytvorili zásoby, teraz obmedzujú dovoz, tlačia na znižovanie cien alebo hľadajú spôsoby, ako sa clám vyhnúť. Čoraz viac nákladov sa prenáša na spotrebiteľov, čo mení dopyt.

Výsledkom je, že „colný boom“ pre americkú pokladnicu môže mať svoje maximum už za sebou.

(pir)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.