Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Bill Gates ľutuje každú minútu strávenú v spoločnosti Epsteina

Americký podnikateľ a filantrop Bill Gates verejne vyhlásil, že ľutuje akýkoľvek kontakt s Jeffreym Epsteinom. Opäť sa otvorili otázky o ich vzťahu a o okolnostiach rozpadu jeho manželstva s Melindou French Gatesovou, píše portál Guardian.

Tá naznačila, že v ich 27-ročnom manželstve existovala „špina“, a zdôraznila, že jej bývalý manžel musí na otázky týkajúce sa Epsteina odpovedať sám.

Impulzom sú nové zverejnenia z Epsteinových spisov vrátane tvrdenia, že Gates údajne pred manželkou zatajil pohlavne prenosnú chorobu a žiadal o lieky, ktoré by jej tajne podal.

Gates tieto obvinenia označil za úplne nepravdivé a tvrdí, že ide o falošný e-mail, ktorým sa ho Epstein snažil poškodiť alebo vydierať. Priznal však, že stretnutia s Epsteinom boli chybou a slepou uličkou, hoci podľa neho nesúviseli so žiadnym zločinným správaním.

(pir)

Minúta  |  

Moskva nedbá na clá USA, bude Kube dodávať ropu

Rusko bude pokračovať v dodávkach ropy na Kubu aj v nasledujúcom období. Pre ruskú štátnu agentúru RIA to potvrdil veľvyslanec v Havane Viktor Coronelli, podľa ktorého sa Moskva opiera o prax z posledných rokov a nevidí dôvod ju meniť.

Vyjadrenie prichádza v citlivom čase, keď sa zvyšuje tlak zo strany Spojených štátov. Americký prezident Donald Trump totiž oznámil, že Washington začal rokovania s najvyššími predstaviteľmi Kuby a ostrov zároveň označil za mimoriadnu hrozbu pre národnú bezpečnosť USA.

Súčasne sa vyhrážal clami voči všetkým krajinám, ktoré Kube dodávajú ropu.

Spojené štáty už prijali viacero opatrení s cieľom obmedziť tok ropy na ostrov vrátane dodávok z Venezuely. Podľa dostupných údajov tieto kroky výrazne prehĺbili hospodárske problémy Kuby.

Výsledkom sú rast cien potravín a dopravy, vážny nedostatok palív a časté výpadky elektriny, ktoré zasahujú aj hlavné mesto Havana. Rusko sa tak javí ako jeden z mála stabilných dodávateľov energie pre túto krajinu.

(reuters, pir)

Minúta  |  

USA a Irán potvrdili piatkové rokovania v Ománe

Spojené štáty a Irán sa po dňoch neistoty dohodli, že v piatok absolvujú rokovania v Ománe, no zásadná nezhoda o programe rozhovorov zostáva.

Teherán opakovane zdôrazňuje, že je pripravený rokovať výlučne o svojom jadrovom programe, ktorý označuje za mierový, zatiaľ čo Washington presadzuje širšiu agendu. Tá má podľa americkej strany zahŕňať aj iránsky balistický raketový program, podporu ozbrojených skupín v regióne a otázky súvisiace so zaobchádzaním s vlastným obyvateľstvom.

USA v posledných týždňoch výrazne posilnili svoju vojenskú prítomnosť na Blízkom východe a prezident Donald Trump opakovane varoval iránske vedenie pred vážnymi dôsledkami, ak rokovania neprinesú dohodu. Zároveň naznačil, že vojenská možnosť zostáva na stole.

Presun rokovaní z pôvodne plánovaného Istanbulu do Maskatu mal podľa iránskych zdrojov obmedziť ich rozsah a nadviazať na predchádzajúce rozhovory zamerané výlučne na jadrovú otázku.

Irán si od rokovaní sľubuje najmä zmiernenie západných sankcií, ktoré výrazne poškodili jeho ekonomiku a prispeli k nedávnym vnútorným nepokojom.

Trvanie USA na širšom programe však podľa Teheránu môže ohroziť samotný začiatok dialógu a znížiť šance na akýkoľvek posun.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Ukrajina varuje pred zhoršením energetických výpadkov

Ukrajinská vláda upozorňuje, že situácia v energetike sa môže v najbližších dňoch ešte zhoršiť. Minister energetiky Denys Šmyhaľ varoval domácnosti pred dlhšími a častejšími výpadkami elektriny, ktoré sú dôsledkom pokračujúcich ruských útokov na energetickú infraštruktúru.

Podľa jeho slov Rusko pripravuje nové letecké údery zamerané na siete elektriny a vykurovania. Najvážnejšia situácia je v Kyjeve, kde po januárových útokoch zostáva bez kúrenia viac než 1 100 budov.

V hlavnom meste pracujú stovky pohotovostných tímov, no obnova je pomalá. Vláda preto sľúbila, že budovy s dlhšou opravou budú mať zabezpečenú dodávku elektriny aspoň 18 hodín denne.

Premiérka Julija Svyrydenková zároveň uviedla, že len od začiatku roka Ukrajina zaznamenala 217 ruských útokov na energetický systém.

Prezident Volodymyr Zelenskyj priznal, že Kyjev je na tom horšie než iné mestá, a oznámil presun dodatočných zdrojov aj do Charkova. Podľa neho Rusko pri poslednom útoku použilo rekordný počet rakiet a dronov, pričom cieľom boli najmä energetické zariadenia.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Vance či Rubio? Trump sa vyhýba voľbe nástupcu a chváli oboch

Americký prezident Donald Trump sa zatiaľ odmieta jasne postaviť za ktoréhokoľvek z možných republikánskych kandidátov na prezidenta v roku 2028.

V centre špekulácií stoja jeho viceprezident JD Vance a minister zahraničných vecí Marco Rubio, ktorých Trump opakovane chváli ako schopných a inteligentných politikov. Zdá sa, že si nechce predčasne vybrať stranu, aby sa vyhol vnútrostraníckemu napätiu.

Podľa jeho slov majú republikáni ešte dostatok času a prioritou je aktuálna práca administratívy. Zároveň naznačil, že kombinácia Vancea a Rubia na spoločnom lístku by bola pre súperov veľmi ťažko poraziteľná.

Obe mená tak zostávajú v hre, pričom Rubio opatrne necháva otvorené dvere vlastnej kandidatúre a Vance plánuje o budúcnosti hovoriť priamo s Trumpom.

Prezident navyše opäť koketoval s myšlienkou tretieho mandátu, hoci ústava USA takýto scenár neumožňuje.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Macinka: Pavel už nikdy nebude prezidentom všetkých

Minister zahraničných vecí a životného prostredia Petr Macinka v Poslaneckej snemovni vyhlásil, že Petr Pavel už nikdy nebude prezidentom všetkých Čechov, keďže odmietnutím vymenovať poslanca Motoristov Filipa Turka za ministra podľa neho „spálil most“.

Tvrdí, že prezident prekročil svoje ústavné kompetencie a správa sa ako aktívny politický hráč, nie ako formálna hlava štátu. Podľa Macinku mal Pavel vymenovať vládu v podobe navrhnutej premiérom, bez selektovania jednotlivých mien.

Odmietnutie Turka označil za útok na ústavnosť. Zároveň predstavil kontroverznú teóriu, podľa ktorej prezident bojuje s vlastnou minulosťou a projektuje ju do osoby Turka, ktorého spája s obdivom k totalitným režimom.

Pripomenul Pavlove výroky z roku 1987 o okupácii v roku 1968, za ktoré sa prezident neskôr ospravedlnil.

Macinka nešetril ani osobnými narážkami, keď spochybnil prezidentovu politickú odolnosť a zdôraznil, že vrcholová politika si vyžaduje tvrdosť, nie citlivosť.

(tasr, pir)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.