Preskočiť na obsah
  |  

Rozpravu k návrhom na odvolanie členov vlády predčasne ukončili

V Národnej rade SR vo štvrtok dopoludnia predčasne uzavreli rozpravu k opozičným návrhom na odvolanie ministrov aj k návrhu na odvolanie celej vlády. Poslanci tak urobili na návrh predsedu NR SR Richarda Rašiho (Hlas). Do spoločnej rozpravy bolo prihlásených písomne ešte viac ako 50 poslancov.

Rokovanie o odvolávaní siedmich ministrov a o návrhu na vyslovenie nedôvery vláde sa začalo v stredu po 17.00. Po predstavení všetkých návrhov diskusia odštartovala pred 22.00. Pokračovala bez prestávky počas noci až do dopoludnia.

Po vystúpení všetkých písomne prihlásených rečníkov plánovali umožniť prihlásenie do diskusie aj ústne. V debate rečnili najmä opoziční poslanci. Z radov koalície vystúpili v rozprave v noci za Smer Ján Richter a za Hlas Ľubica Laššáková.

Parlament sa k odvolávačkám dostal po viac než roku od podania prvého návrhu. Opozícia žiada odvolať ministra obrany Roberta Kaliňáka (Smer), ministerku kultúry Martinu Šimkovičovú, ministra životného prostredia Tomáša Tarabu (obaja nominanti SNS), ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka, ministra zdravotníctva Kamila Šaška (obaja Hlas), ministra investícií Samuela Migaľa, ako aj ministra dopravy Jozefa Ráža (obaja nominanti Smeru).

Opozícia pred viac než rokom podala návrh na vyslovenie nedôvery celej vláde.

(tasr, lud)

  |  

Británia a Microsoft pripravia systém na odhaľovanie deepfakov

Britská vláda oznámila spoluprácu s Microsoftom, akademickými inštitúciami a technologickými expertmi na vývoji systému, ktorý má pomôcť odhaľovať deepfake obsah na internete.

Cieľom je vytvoriť jednotný hodnotiaci rámec, podľa ktorého budú testovať nástroje na identifikáciu falošných videí, obrázkov a zvukových záznamov vytvorených pomocou umelej inteligencie.

Hoci manipulovaný obsah nie je novým javom, rýchly rozmach generatívnej AI výrazne zvýšil jeho kvalitu aj množstvo, čo podľa vlády podkopáva dôveru verejnosti v informácie online.

Ministerka pre technológie Liz Kendallová upozornila, že deepfaky čoraz častejšie zneužívajú na podvody, sexuálne vykorisťovanie či vydávanie sa za iné osoby.

Nový rámec má preverovať, aké účinné sú existujúce technológie v reálnych situáciách, napríklad pri boji proti sexuálnemu zneužívaniu alebo finančným podvodom. Podľa oficiálnych údajov sa počet zdieľaných deepfakov v Británii medzi rokmi 2023 a 2025 zvýšil až šesťnásobne.

(reuters, pir)

  |  

Na šéfku najvyššieho správneho súdu kandidujú dve ženy

O post predsedu Najvyššieho správneho súdu (NSS) SR sa uchádzajú dve kandidátky. Katarínu Benczovú navrhlo päť sudcov NSS. Petru Príbelskú navrhlo 14 sudcov NSS a sudcovské rady správnych súdov v Bratislave, Banskej Bystrici a Košiciach.

Oprávnení navrhovatelia mohli návrhy kandidátov predložiť predsedníčke Súdnej rady SR Marcele Kosovej do 2. februára. Kancelária Súdnej rady SR o tom informovala na svojom webe.

Kosová vyhlásila 9. januára voľbu kandidáta na funkciu predsedu NSS na 14. apríla. Urobila tak z dôvodu, že súčasnému predsedovi NSS Pavlovi Naďovi uplynie funkčné obdobie 18. mája.

Do voľby nového predsedu NSS musí súdna rada preveriť majetkové pomery kandidátok a vykonať dohľad nad spĺňaním predpokladov sudcovskej spôsobilosti. Úspešná kandidátka musí následne získať nadpolovičnú väčšinu hlasov všetkých členov súdnej rady.

„Voľba predsedu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky je jednou z dôležitých kompetencií súdnej rady zverenej jej priamo Ústavou Slovenskej republiky. Som presvedčená, že sa jej všetci členovia súdnej rady zhostia s plnou vážnosťou a zodpovednosťou,“ uviedla Kosová.

(tasr, lud)

  |  

V Abú Zabí pokračujú trojstranné rokovania o mieri

V Abú Zabí sa vo štvrtok začal druhý deň trojstranných rokovaní Ukrajiny, Ruska a Spojených štátov, ktoré majú ambíciu posunúť sa smerom k ukončeniu vojny trvajúcej takmer štyri roky.

Podľa hlavného ukrajinského vyjednávača Rustema Umerova pokračujú rozhovory v rovnakom formáte ako počas prvého dňa – kombinujú spoločné konzultácie, prácu v menších skupinách a následnú koordináciu postojov.

Rokovania sa mali pôvodne uskutočniť už 1. februára, no termín presunuli z dôvodov, ktoré podľa prezidenta Volodymyra Zelenského nesúviseli s Ukrajinou. Napriek pokračujúcemu dialógu zostávajú zásadné rozpory, najmä pokiaľ ide o územné nároky Ruska.

Podľa dostupných informácií zatiaľ ani jedna zo strán nenaznačila ochotu k zásadnému kompromisu.

Umerov však prvý deň rokovaní označil za vecný a produktívny, pričom dôraz mali klásť na konkrétne kroky a praktické riešenia, nie iba na všeobecné deklarácie.

(pir)

  |  

Žiaden „článok 5“, varuje Fínsko USA v súvislosti s Ukrajinou

Fínsko varovalo Spojené štáty, aby budúce bezpečnostné záruky pre povojnovú Ukrajinu neoznačovali ako „podobné článku 5“ NATO. Podľa Helsínk by takéto formulácie mohli oslabiť samotný článok 5, ktorý je základom kolektívnej obrany Aliancie.

Vyplýva to z diplomatického telegramu získaného portálom Politico. Fínska ministerka zahraničných vecí Elina Valtonenová počas rokovania s americkými zákonodarcami zdôraznila, že Rusko zostáva dlhodobou strategickou hrozbou a že Ukrajina potrebuje silné bezpečnostné opatrenia.

Zároveň však varovala pred miešaním bilaterálnych záväzkov s mechanizmami NATO. Podľa Fínska musí medzi článkom 5 a prípadnými garanciami pre Ukrajinu existovať jasná „ochranná bariéra“.

Analytici upozorňujú, že nepresné používanie tohto pojmu by mohlo vyvolať politické spory v členských štátoch aj otestovať odhodlanie Aliancie zo strany Ruska.

V kontexte neistých mierových rokovaní a rozdielnych postojov v NATO rastú obavy, aby snaha pomôcť Ukrajine neoslabila samotné základy kolektívnej obrany.

(pir)

  |  

Zelenskyj potvrdil 55-tisíc zabitých vojakov

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v rozhovore pre francúzsku televíziu France 2 uviedol, že oficiálny počet ukrajinských vojakov zabitých na bojisku od začiatku vojny s Ruskom dosiahol približne 55-tisíc.

Do tohto čísla sú podľa neho započítaní profesionálni vojaci aj mobilizovaní branci.

Zároveň však upozornil, že ide len o potvrdené obete a štatistiky nezahŕňajú veľký počet ľudí, ktorí sú vedení ako nezvestní. Práve táto skupina môže podľa dostupných údajov konečné číslo ešte výrazne zvýšiť.

Zelenskyj tak spresnil svoje predchádzajúce vyjadrenia z februára 2025, keď americkej televízii NBC povedal, že na fronte zahynulo viac ako 46-tisíc ukrajinských vojakov. Najnovší údaj naznačuje, že straty ukrajinskej armády naďalej rastú, hoci Kyjev zvyčajne zverejňuje čísla len veľmi zriedkavo a opatrne.

(reuters, pir)