Preskočiť na obsah
  |  

Trnavská arcidiecéza ponúka pomoc po streľbe v škole

Vedenie Trnavskej arcidiecézy reagovalo so znepokojením na incident, ku ktorému došlo v stredu v Spojenej škole sv. Jozefa v Novom Meste nad Váhom.

Počas prestávky tam jeden zo žiakov použil airsoftovú zbraň a zasiahol dvoch spolužiakov do nôh. Deti utrpeli poranenia, ktoré si vyžiadali jednorazové ošetrenie.

Arcidiecéza vo vyhlásení upozornila, že aj napriek relatívne miernym zraneniam môže mať udalosť výrazný psychický dosah na celú školskú komunitu. Zdôraznila solidaritu so zranenými žiakmi a ich rodinami, ako aj s pedagógmi a vedením školy.

Zároveň deklarovala pripravenosť poskytnúť zriaďovateľovi školy – Kongregácii školských sestier de Notre Dame – pastoračnú a duchovnú pomoc pri zvládaní následkov incidentu.

Cieľom má byť najmä obnova pocitu bezpečia v školskom prostredí. Arcidiecéza vyjadrila duchovnú blízkosť všetkým dotknutým a ubezpečila ich o modlitebnej podpore.

(tasr, pir)

  |  

Fico: Brusel nepočúva výhrady k vysokým cenám elektriny

Premiér Robert Fico (Smer) v Národnej rade SR kritizoval Európsku komisiu aj Európsku radu za to, že podľa neho dlhodobo neberú do úvahy výhrady viacerých členských štátov k výrazným rozdielom v cenách elektrickej energie v Európe. Tému otvoril počas štvrtkovej hodiny otázok na členov vlády.

Odpovedal tak na otázku poslanca Ivana Hazuchu (Smer) o očakávaniach od neformálneho samitu Európskej rady, ktorý sa má venovať konkurencieschopnosti Únie.

Fico uviedol, že v rámci príprav samitu telefonicky hovoril aj s predsedom Európskej rady Antóniom Costom, no zdôraznil, že ide o neformálne stretnutie bez záväzných záverov, voči ktorému je skôr skeptický.

Podľa predsedu vlády eurokomisia ani Európska rada nereflektujú fakt, že krajiny s nízkoemisnou výrobou elektriny, ako je Slovensko, platia vysoké burzové ceny. Poukázal na to, že väčšinu elektriny na Slovensku vyrábajú z jadra a vody, no napriek tomu ceny na burze dosahujú približne 100 eur za megawatthodinu.

Zopakoval tiež, že riešením by mohli byť zásadné zásahy do systému emisných povoleniek ETS. Ako jeden z návrhov spomenul niekoľkoročné pozastavenie fungovania systému alebo zastropovanie cien povoleniek.

Avizoval, že pred neformálnym samitom sa plánuje stretnúť s ďalšími premiérmi, aby vytvorili tlak na prijatie konkrétnych opatrení na formálnom samite Európskej rady v marci.

(tasr, max)

  |  

Senátori žiadajú preveriť SpaceX, varujú pred čínskym vplyvom

Demokratickí senátori USA vyzvali Pentagón, aby bezodkladne prešetril spoločnosť SpaceX pre podozrenia z tajného čínskeho kapitálu.

Podľa listu, ktorý videla agentúra Reuters, existujú náznaky, že investori s väzbami na Čínu mohli získať podiely v SpaceX nepriamo, cez finančné štruktúry na Kajmanských ostrovoch a Britských Panenských ostrovoch.

Senátorka Elizabeth Warrenová a senátor Andy Kim upozorňujú, že ide o firmu s kľúčovým významom pre národnú bezpečnosť USA – SpaceX zabezpečuje vypúšťanie vojenských a spravodajských satelitov a prevádzkuje sieť Starlink, ktorú využíva Pentagón aj Ukrajina pri obrane proti Rusku.

Prípadné čínske vlastníctvo by podľa zákonodarcov mohlo viesť k uplatneniu pravidiel FOCI, ktoré majú zabrániť zahraničnému vplyvu na citlivé technológie.

Naliehavosť celej veci podľa nich zvyšuje aj nedávna akvizícia spoločnosti xAI, ktorú Elon Musk prezentuje ako ambiciózny projekt spájajúci umelú inteligenciu, vesmírne technológie a globálnu komunikáciu.

Pentagón má odpovedať do 20. februára.

(reuters, pir)

  |  

Žilinka sa zastal Remetu a odmietol útoky zo strany vlády

Generálny prokurátor Maroš Žilinka počas hodiny otázok v pléne Národnej rady SR odmietol kritiku zo strany koaličných politikov, podľa ktorej prokuratúra vstúpila do politického súboja. Rovnako odmieta tvrdenia, že práve prokuratúra nesie zodpovednosť za pokles miery odhaľovania korupcie na Slovensku.

Žilinka označil vyjadrenia niektorých politikov za výsmech odbornosti. „Prokurátor vykonáva dozor nad zachovávaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania a počas prípravného konania,“ zdôraznil s dôvetkom, že kontrola samotného odhaľovania trestnej činnosti patrí polícii.

Odmietol aj politické obvinenia, že prokuratúra sa zapája do politického zápasu na strane opozície. Zároveň sa zastal bratislavského krajského prokurátora Rastislava Remetu, ktorého kritizoval premiér Robert Fico (Smer) po tlačovej konferencii o vyšetrovaní darovania vojenskej techniky Ukrajine.

Remeta vo štvrtok informoval, že orgány činné v trestnom konaní uzavreli tri zo štyroch vyšetrovaní týkajúcich sa pomoci Ukrajine v minulom volebnom období. Uzavreli prípady darovania stíhačiek MiG-29, systému S-300 a vypovedania zmluvy s ruskou servisnou firmou. Naďalej vyšetrujú odovzdanie technickej dokumentácie ukrajinskému vojenskému atašé.

Žilinka sa už v pondelok stretol s Ficom. Diskutovali o zmenách trestných kódexov aj o miere stíhania korupcie.

(tasr, max)

  |  

Kotlár predstaví vláde „utajované závažné zistenia“ budúci týždeň

Splnomocnenec vlády pre preverenie procesu riadenia a manažovania zdrojov počas pandémie COVID-19 Peter Kotlár (nominant SNS) budúci týždeň predstaví svoje zistenia na rokovaní vlády.

„Po osobnom stretnutí s predsedom vlády sme sa dohodli, že budúci týždeň odprezentujem svoje zistenia na vláde a potom ich predstavím aj verejnosti formou tlačovej besedy v Národnej rade SR,“ potvrdil.

Kotlár čelí obvineniu zo šírenia poplašnej správy, proti ktorému chce podať sťažnosť. Označil ho za politicky motivované. Uviedol, že samotný proces víta, keďže podľa neho umožní predložiť do spisu aj nové dôkazy, ktoré doteraz nebolo možné oficiálne prezentovať. Zároveň zdôraznil, že sa zastrašiť nenechá.

Už skôr požiadal premiéra o možnosť prezentovať na rokovaní vlády závažné dôkazy, ktoré sú podľa jeho vyjadrení dlhodobo utajované. Stať sa tak malo na tohtotýždňovom rokovaní vlády, do budovy Úradu vlády SR vtedy aj prišiel.

Podľa poslanca Tomáša Szalaya (SaS), ktorý podal trestné oznámenie, je splnomocnenec obvinený zo šírenia poplašnej správy pre svoje verejné vyjadrenia, v ktorých opakovane spochybňoval bezpečnosť a účinnosť mRNA vakcín proti ochoreniu COVID-19.

(tasr, max)

  |  

Vláda nepožiadala pre dlh o dôveru, opozícia sa obrátila na súd

Skupina opozičných poslancov sa obrátila na Ústavný súd SR so žiadosťou o výklad ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, konkrétne v otázke povinnosti vlády požiadať parlament o vyslovenie dôvery po prekročení hranice verejného dlhu.

Podľa poslancov mala vláda Roberta Fica (Smer) po 22. novembri 2025 povinnosť požiadať Národnú radu SR o dôveru na najbližšej schôdzi, čo sa však nestalo.

Navrhovatelia poukazujú na to, že verejný dlh Slovenska podľa údajov Európskeho štatistického úradu Eurostat, zverejnených 21. októbra 2025 dosiahol 59,7 percenta HDP, čím prekročil hranicu 50 percent stanovenú zákonom o dlhovej brzde.

Tento zákon podľa nich jednoznačne ukladá vláde povinnosť požiadať parlament o vyslovenie dôvery, pričom výnimka sa týka len obdobia 24 mesiacov od schválenia programového vyhlásenia vlády.

Opozícia tvrdí, že vláda túto povinnosť ignorovala, keď počas schôdze parlamentu od 25. novembra do 12. decembra 2025 o dôveru nepožiadala. Takéto konanie podľa poslancov predstavuje porušenie princípov parlamentnej demokracie, politickej zodpovednosti výkonnej moci a princípu právneho štátu.

Návrh na začatie konania podala skupina poslancov zastúpená Luciou Plavákovou z Progresívneho Slovenska. V podaní zdôrazňujú, že vyhýbanie sa parlamentnej kontrole v čase výrazného zadlženia podkopáva samotnú podstatu ústavného systému.

(tasr, max)