Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Žilinka sa zastal Remetu a odmietol útoky zo strany vlády

Generálny prokurátor Maroš Žilinka počas hodiny otázok v pléne Národnej rady SR odmietol kritiku zo strany koaličných politikov, podľa ktorej prokuratúra vstúpila do politického súboja. Rovnako odmieta tvrdenia, že práve prokuratúra nesie zodpovednosť za pokles miery odhaľovania korupcie na Slovensku.

Žilinka označil vyjadrenia niektorých politikov za výsmech odbornosti. „Prokurátor vykonáva dozor nad zachovávaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania a počas prípravného konania,“ zdôraznil s dôvetkom, že kontrola samotného odhaľovania trestnej činnosti patrí polícii.

Odmietol aj politické obvinenia, že prokuratúra sa zapája do politického zápasu na strane opozície. Zároveň sa zastal bratislavského krajského prokurátora Rastislava Remetu, ktorého kritizoval premiér Robert Fico (Smer) po tlačovej konferencii o vyšetrovaní darovania vojenskej techniky Ukrajine.

Remeta vo štvrtok informoval, že orgány činné v trestnom konaní uzavreli tri zo štyroch vyšetrovaní týkajúcich sa pomoci Ukrajine v minulom volebnom období. Uzavreli prípady darovania stíhačiek MiG-29, systému S-300 a vypovedania zmluvy s ruskou servisnou firmou. Naďalej vyšetrujú odovzdanie technickej dokumentácie ukrajinskému vojenskému atašé.

Žilinka sa už v pondelok stretol s Ficom. Diskutovali o zmenách trestných kódexov aj o miere stíhania korupcie.

(tasr, max)

Minúta  |  

Kotlár predstaví vláde „utajované závažné zistenia“ budúci týždeň

Splnomocnenec vlády pre preverenie procesu riadenia a manažovania zdrojov počas pandémie COVID-19 Peter Kotlár (nominant SNS) budúci týždeň predstaví svoje zistenia na rokovaní vlády.

„Po osobnom stretnutí s predsedom vlády sme sa dohodli, že budúci týždeň odprezentujem svoje zistenia na vláde a potom ich predstavím aj verejnosti formou tlačovej besedy v Národnej rade SR,“ potvrdil.

Kotlár čelí obvineniu zo šírenia poplašnej správy, proti ktorému chce podať sťažnosť. Označil ho za politicky motivované. Uviedol, že samotný proces víta, keďže podľa neho umožní predložiť do spisu aj nové dôkazy, ktoré doteraz nebolo možné oficiálne prezentovať. Zároveň zdôraznil, že sa zastrašiť nenechá.

Už skôr požiadal premiéra o možnosť prezentovať na rokovaní vlády závažné dôkazy, ktoré sú podľa jeho vyjadrení dlhodobo utajované. Stať sa tak malo na tohtotýždňovom rokovaní vlády, do budovy Úradu vlády SR vtedy aj prišiel.

Podľa poslanca Tomáša Szalaya (SaS), ktorý podal trestné oznámenie, je splnomocnenec obvinený zo šírenia poplašnej správy pre svoje verejné vyjadrenia, v ktorých opakovane spochybňoval bezpečnosť a účinnosť mRNA vakcín proti ochoreniu COVID-19.

(tasr, max)

Minúta  |  

Vláda nepožiadala pre dlh o dôveru, opozícia sa obrátila na súd

Skupina opozičných poslancov sa obrátila na Ústavný súd SR so žiadosťou o výklad ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, konkrétne v otázke povinnosti vlády požiadať parlament o vyslovenie dôvery po prekročení hranice verejného dlhu.

Podľa poslancov mala vláda Roberta Fica (Smer) po 22. novembri 2025 povinnosť požiadať Národnú radu SR o dôveru na najbližšej schôdzi, čo sa však nestalo.

Navrhovatelia poukazujú na to, že verejný dlh Slovenska podľa údajov Európskeho štatistického úradu Eurostat, zverejnených 21. októbra 2025 dosiahol 59,7 percenta HDP, čím prekročil hranicu 50 percent stanovenú zákonom o dlhovej brzde.

Tento zákon podľa nich jednoznačne ukladá vláde povinnosť požiadať parlament o vyslovenie dôvery, pričom výnimka sa týka len obdobia 24 mesiacov od schválenia programového vyhlásenia vlády.

Opozícia tvrdí, že vláda túto povinnosť ignorovala, keď počas schôdze parlamentu od 25. novembra do 12. decembra 2025 o dôveru nepožiadala. Takéto konanie podľa poslancov predstavuje porušenie princípov parlamentnej demokracie, politickej zodpovednosti výkonnej moci a princípu právneho štátu.

Návrh na začatie konania podala skupina poslancov zastúpená Luciou Plavákovou z Progresívneho Slovenska. V podaní zdôrazňujú, že vyhýbanie sa parlamentnej kontrole v čase výrazného zadlženia podkopáva samotnú podstatu ústavného systému.

(tasr, max)

Minúta  |  

Ruská a americká armáda po štyroch rokoch obnovia dialóg

Americká armáda oznámila, že Washington a Moskva sa vo štvrtok dohodli na obnovení dialógu na vysokej úrovni medzi armádami. Stalo sa tak po rokovaniach v Abú Zabí,, ktoré sa konali viac ako štyri roky po prerušení kontaktov.

„Tento komunikačný kanál bol prerušený na jeseň 2021, tesne pred vypuknutím konfliktu,“ spresnilo vo vyhlásení Európske velenie Spojených štátov v súvislosti s ruskou inváziou na Ukrajinu z februára 2022.

Cieľom obnovenia dialógu je podľa USA predchádzať chybným odhadom a znížiť riziko neúmyselnej eskalácie na oboch stranách. Armáda Spojených štátov zdôraznila, že udržiavanie kontaktov medzi armádami je dôležitým prvkom globálnej stability a mieru, pretože umožňuje vyššiu mieru transparentnosti a vytvára priestor na deeskaláciu napätia.

Dohoda nastala po rokovaniach, na ktorých sa v Abú Zabí zúčastnil veliteľ amerického európskeho velenia generál Alexus S. Grynkewich spolu s vysokými ruskými a ukrajinskými vojenskými predstaviteľmi.

Aj v období, keď boli oficiálne vojenské rozhovory na vysokej úrovni pozastavené, si Washington a Moskva zachovali núdzovú komunikačnú linku určenú na riešenie krízových situácií. Americký prezident Donald Trump a ruský prezident Vladimir Putin spolu v uplynulom období niekoľkokrát priamo telefonicky hovorili.

(reuters, max)

Minúta  |  

Zmeny v školách vyvolali otázky, minister chce viac vysvetľovať

Riaditelia a učitelia škôl sa budú môcť v priebehu februára a marca opätovne zapojiť do diskusií o zmenách v školskej legislatíve. Oznámil to minister školstva Tomáš Drucker (Hlas) v reakcii na kritiku časti riaditeľov škôl, ktorí upozorňovali na nejasnosti pri niektorých pripravovaných zmenách.

Minister zdôraznil, že považuje doterajšiu diskusiu s odbornou verejnosťou za dostatočnú, no zároveň priznal, že pri rozsiahlych reformách je prirodzené, ak vznikajú rozdielne názory a potreba ďalšieho vysvetľovania.

Drucker pripomenul, že diskusie k legislatívnym zmenám sa konali už od novembra do decembra minulého roka a zúčastnilo sa na nich približne 2 200 riaditeľov škôl.

V zaradení žiaka do rady základnej školy nevidí problém a reagoval aj na kritiku zmien týkajúcich sa pedagogickej rady či elektronických prihlášok. Vyzdvihol, že väčšina zmien vznikla na základe návrhov samotných partnerov v školstve.

Prezidentka Združenia základných škôl Slovenska Eva Horníková vyzvala riaditeľov a učiteľov, aby si na hodnotenie niektorých zmien počkali na aplikačnú prax. Zároveň upozornila, že v prípade nejasností sa môžu obrátiť na združenie. Minister dodal, že rezort školstva zostáva diskusii naďalej otvorený.

(tasr, max)

Minúta  |  

Obvinený z útoku v Spišskej Starej Vsi zostáva vo väzbe

Obvinený Samuel S. z prípadu vlaňajšieho útoku na gymnáziu v Spišskej Starej Vsi v okrese Kežmarok, pri ktorom prišli o život dve ženy, zostáva vo väzbe aj po podaní obžaloby. Na štvrtkovom neverejnom zasadnutí o tom rozhodol senát Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) v Pezinku.

„Senát Špecializovaného trestného súdu na neverejnom zasadnutí dňa 5. februára rozhodol o ponechaní obvineného vo väzbe. Rozhodnutie nie je právoplatné, pretože obvinený proti nemu podal sťažnosť, o ktorej bude rozhodovať Najvyšší súd,“ ozrejmila Mária Horáková zo ŠTS.

Obžalobu za obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy podal v závere januára prokurátor Krajskej prokuratúry v Prešove.

Spis pripojený k obžalobe pozostáva z desiatich zväzkov s rozsahom 3 830 strán a početných vecných dôkazov. Obsahuje aj 16 znaleckých dokazovaní z oblastí toxikológie, daktyloskopie, biológie, mechanoskopie, trasológie, informatiky, zdravotníctva a farmácie, psychiatrie a psychológie.

K útoku, pri ktorom zomreli zástupkyňa riaditeľky školy a študentka, došlo 16. januára 2025. Ďalšiu žiačku útočník zranil. Podozrivého zo spáchania skutku, v tom čase 18-ročného študenta, polícia obvinila z úkladnej vraždy.

(tasr, lud)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.