Preskočiť na obsah
  |  

Po vodných projektoch u Tarabu údajne skončila šéfka sekcie eurofondov

Michal Kiča z mimoparlamentnej strany Demokrati informoval, že vo funkcii skončila generálna riaditeľka sekcie eurofondov na ministerstve životného prostredia Monika Škrabáková, ktorá patrila medzi najbližších spolupracovníkov ministra Tomáša Tarabu (nominant SNS).

Personálna zmena nastala krátko po medializácii výsledkov eurofondovej výzvy na takzvané vodozádržné opatrenia, v ktorej boli milióny eur pridelené najmä súkromným rekreačným projektom, zatiaľ čo väčšina obcí neuspela.

Škrabáková podľa Kiču zastávala na ministerstve dve kľúčové pozície – viedla eurofondovú sekciu a zároveň bola šéfkou Tarabovej kancelárie.

Len v stredu opozičné PS oznámilo v tejto súvislosti mimoriadne zasadnutie parlamentného výboru. Poslankyňa Tamara Stohlová spresnila, že dotácie určené na adaptáciu na zmenu klímy získali napríklad investície spájané s podnikateľmi Ivanom Kmotríkom a Borisom Kollárom či osobami známymi z kauzy Threema.

PS poukazuje aj na prípad obce v Prešovskom kraji, ktorá získala takmer dva milióny eur na projekt situovaný nad penziónom vo vlastníctve manželky starostu, ktorý kandidoval za Hlas a „pôsobí ako technicko-prevádzkový riaditeľ nemocnice v Poprade, kam ho dosadil nominant bývalej ministerky Zuzany Dolinkovej (Hlas), a je aj členom dozornej rady NCZI“.

(max)

  |  

Technologickí oligarchovia nás nezastrašia, tvrdí Sánchez pri zákaze sietí

Španielsky premiér Pedro Sánchez dal jasne najavo, že jeho vláda sa nenechá zatlačiť technologickými gigantmi pri plánovanom zákaze sociálnych médií pre deti a mladistvých do 16 rokov.

Reagoval tým na kritiku zo strany Elona Muska a zakladateľa Telegramu Pavla Durova, ktorí varujú pred zásahmi do slobody prejavu a nadmerným dohľadom štátu.

Sánchez ich označil za „technologických oligarchov“, ktorí podľa neho šíria lži a využívajú svoje platformy na ovplyvňovanie verejnej mienky. Zároveň zdôraznil, že demokracia sa nemôže riadiť algoritmami súkromných firiem.

Vláda v Madride tvrdí, že cieľom regulácie je ochrana mladých ľudí pred dezinformáciami, nenávistnými prejavmi a škodlivým obsahom a zároveň posilnenie verejnej kontroly nad digitálnym priestorom.

(reuters, pir)

  |  

Starostu Dolného Baru odsúdili za podvody s eurodotáciami

Špecializovaný trestný súd v Banskej Bystrici vo štvrtok odsúdil starostu obce Dolný Bar Oskára Bereczku na peňažný trest vo výške 20-tisíc eur. Obžalobu voči nemu podala Európska prokuratúra (EPPO) pre podozrenie z podvodu s dotáciami Európskej únie pri projekte výstavby cyklotrasy.

Samosudca uznal obžalovaného za vinného z pokračovacieho zločinu poškodzovania finančných záujmov EÚ v štádiu pokusu v jednočinnom súbehu s pokračovacím prečinom subvenčného podvodu.

Okrem peňažného trestu súd uložil aj náhradný trest odňatia slobody v trvaní šiestich mesiacov pre prípad, že by bol výkon peňažného trestu úmyselne zmarený. Starosta počas konania vinu odmietal a rozsudok zatiaľ nie je právoplatný.

Podľa obžaloby starosta v roku 2018 požiadal o nenávratný finančný príspevok vo výške približne 758-tisíc eur na vybudovanie cyklotrasy, pričom projekt mal byť financovaný z Európskeho fondu regionálneho rozvoja v rozsahu 85 percent nákladov. V roku 2021 následne podal žiadosti o platbu za nákup stavebného materiálu, pri ktorých mal podľa EPPO použiť čiastočne falošné doklady.

Deklarovaný mal byť nákup drahšieho stavebného materiálu, hoci v skutočnosti mali použiť lacnejší štrkopiesok pochádzajúci z revitalizácie blízkeho rybníka financovanej z eurofondov. Platbu mu napokon nevyplatili. EPPO vyčíslila možnú škodu na takmer 95-tisíc eur.

(tasr, max)

  |  

India sľubuje USA nákupy za 500 miliárd dolárov, dohodu uzavrú v marci

India a Spojené štáty sú podľa indického ministra obchodu blízko k podpisu formálnej obchodnej dohody, ku ktorému by malo dôjsť už v marci. Dohoda má priniesť výrazné zníženie ciel na americký tovar dovážaný do Indie, pričom Washington zároveň tlačí na pokles ciel na indický vývoz z doterajších 50 percent na približne 18 percent.

Obe strany majú v najbližších dňoch zverejniť spoločné vyhlásenie, ktoré po prvýkrát stanoví konkrétny harmonogram realizácie dohody.

Prezident Donald Trump dohodu predstavil ako prekvapivý prelom, keďže ju podmienil aj tým, že India prestane nakupovať ruskú ropu a otvorí svoj trh americkým firmám.

Podľa ministra plánuje Naí Dillí v nasledujúcich piatich rokoch masívne nákupy amerických energií, lietadiel a polovodičov v hodnote najmenej 500 miliárd dolárov. Len objednávky lietadiel Boeing by mohli dosiahnuť desiatky miliárd, pričom celková suma vrátane motorov môže presiahnuť hranicu sto miliárd dolárov.

(reuters, pir)

  |  

V okrese Komárno vypukla vtáčia chrípka, uhynuli tisíce moriek

Na komerčnej farme hydiny v obci Čalovec v okrese Komárno potvrdili výskyt vtáčej chrípky. Národné referenčné laboratórium v stredu identifikovalo vírus vysokopatogénnej aviárnej influenzy (HPAI) subtypu H5N1. Podozrenie na nákazu vzniklo po tom, čo počas jedného dňa uhynulo približne 400 moriek.

V chove sa pôvodne nachádzalo 36-tisíc kusov hydiny. V prvej infikovanej hale dosiahla mortalita 100 percent a do štvrtka uhynulo celkovo sedemtisíc kusov moriek, uviedol hlavný veterinárny lekár SR Martin Chudý.

Od utorka na farme zastavili všetky pohyby a prevádzkovateľovi nariadili veterinári mimoriadne opatrenia. Vo štvrtok do ohniska presunuli techniku a depopulačnú jednotku Štátnej veterinárnej a potravinovej správy. Depopulácia farmy má začať v piatok a potrvá približne dva až tri dni.

Okolo ohniska vyhlásili ochranné pásmo s polomerom minimálne tri kilometre a pásmo dohľadu v okruhu desiatich kilometrov. Opatrenia sa týkajú viacerých obcí a častí miest v okrese Komárno, kde budú platiť zvýšené kontroly a obmedzenia chovu hydiny.

(tasr, max)

  |  

USA prerušili kontakt s predsedom poľského parlamentu

Americký veľvyslanec v Poľsku Tom Rose vo štvrtok prerušil kontakty s predsedom poľského parlamentu Wlodzimierzom Czarzastym a obvinil ho z urážky amerického prezidenta Donalda Trumpa. Reagoval tak na Czarzastyho vyjadrenia, v ktorých kritizoval Trumpovu zahraničnú politiku a odmietol podporiť jeho nomináciu na Nobelovu cenu za mier.

Czarzasty, líder strany Ľavica a menší koaličný partner v proeurópskej vláde premiéra Donalda Tuska, v pondelok uviedol, že nepodporí iniciatívu predsedu Snemovne reprezentantov USA Mika Johnsona a predsedu izraelského parlamentu Amira Ohanu.

Tá má za cieľ presvedčiť predsedov parlamentov, aby nominovali Trumpa na Nobelovu cenu za mier v roku 2026 za jeho aktivity na Blízkom východe. Podľa Czarzastyho americký prezident destabilizuje medzinárodné organizácie presadzovaním politiky sily.

Veľvyslanec Rose označil tieto vyjadrenia za nehorázne a nevyprovokované urážky a oznámil, že Washington s Czarzastym okamžite ukončuje všetky rokovania, kontakty a komunikáciu. Podľa neho jeho výroky ohrozujú výborné vzťahy Spojených štátov s poľskou vládou.

Zdôraznil, že USA nedovolia nikomu poškodzovať vzťahy medzi oboma krajinami ani prejavovať neúctu k prezidentovi Trumpovi, ktorého označil za významného spojenca Poľska. Czarzasty následne reagoval, že reakciu veľvyslanca ľutuje, no svoj postoj k zásadným otázkam meniť neplánuje.

(reuters, max)