Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Nemci chcú sprievodcov po smrti vlakvedúceho vybaviť tasermi

Nemecká Slobodná demokratická strana (FDP) podľa portálu Bild žiada, aby boli vlakoví sprievodcovia a personál vlakovej bezpečnosti vybavení elektrickými paralyzérmi na ochranu pred agresívnymi útočníkmi. Podnetom je smrť 36-ročného vlakového sprievodcu, ktorý zomrel po konflikte s čiernym pasažierom.

Použitie taseru by mohlo podľa strany pomôcť zamestnancom železníc, ktorí sú denne vystavení hrozbám a fyzickým útokom v regionálnych, diaľkových aj prímestských vlakoch.

Predseda FDP v spolkovej krajine Brémy Thore Schäck skonštatoval, že vybavenie vlakového personálu tasermi za rovnakých prísnych podmienok, aké platia pre železničnú políciu, by prispelo k lepšej ochrane a odbremeneniu zamestnancov.

Pri ich použití by mali povinne zapnuté telové kamery. Železničná spoločnosť ich používa pre niektorých pracovníkov od marca 2025 a aktivujú sa v kritických situáciách po predchádzajúcom upozornení.

Bezpečnostná situácia vo verejnej doprave sa podľa FDP v posledných rokoch výrazne zhoršila.

(max)

Minúta  |  

Zastavené stíhanie darovania zbraní kritizuje aj tajomník obrany

Rozhodnutie prokuratúry zastaviť trestné stíhanie v súvislosti s darovaním stíhačiek MiG-29 a ďalšej vojenskej techniky Ukrajine kritizuje štátny tajomník ministerstva obrany Igor Melicher. Zhodnotil, že to môže občanom aj budúcim vládam naznačovať, že zbavovanie štátu majetku je prípustné a v súlade s dobrými mravmi.

Bratislavský krajský prokurátor Rastislav Remeta vo štvrtok informoval o zastavení stíhania v prípadoch darovania stíhačiek MiG-29 a protileteckého systému S-300 Ukrajine, ako aj vypovedania zmluvy s ruskou firmou zabezpečujúcou servis stíhačiek.

„Pán prokurátor odignoroval kvalifikovanú sťažnosť a argumenty ministerstva. Naopak, stačilo mu stotožniť sa s vyjadreniami bývalého ministra Jaroslava Naďa,“ povedal Melicher s dôvetkom, že rozhodnutie rešpektuje, no nesúhlasí s ním a označuje jeho závery za neplatné a nelogické.

Sporné je podľa neho najmä tvrdenie, že darovaním techniky Slovenskej republike nevznikla škoda. Ako tvrdí, hodnota funkčnej techniky v čase odovzdania predstavovala približne pol miliardy eur.

Za problém považuje aj to, že prokuratúra neprihliadala na právne prekážky darovania zo strany vlády v demisii a ako relevantné stanovisko uznala potvrdenie ministerstva zahraničných vecí. Kritizoval, že neboli zohľadnené stanoviská Právnickej fakulty Univerzity Komenského ani Najvyššieho kontrolného úradu.

Postoj Remetu vníma zároveň ako snahu zapáčiť sa opozičným poslancom a získať body pri prípadnom uchádzaní sa o post generálneho prokurátora. V rovnakom duchu sa vyjadril aj premiér.

(tasr, max)

Minúta  |  

Zverejnené spisy spájajú Epsteina so šéfkou švajčiarskej banky

Ariane de Rothschildová, šéfka švajčiarskej súkromnej banky Edmond de Rothschild, si podľa spisov amerického ministerstva spravodlivosti niekoľkokrát dopisovala so sexuálnym delikventom Jeffreym Epsteinom. Súhlasila s viacerými stretnutiami približne päť rokov pred jeho zatknutím v roku 2019.

Dokumenty zverejnené v uplynulých dňoch neobsahujú žiadne náznaky trestného činu, no vyvolávajú otázky o charaktere vzťahu oboch spomínaných.

Korešpondencia naznačuje, že si počas niekoľkých rokov dohadovali stretnutia v Epsteinových nehnuteľnostiach v New Yorku a Paríži. Epstein Rothschildovú opakovane pozýval aj na prenocovanie vo svojom byte.

V marci 2019, štyri mesiace pred zatknutím, si vymenili správy o tom, že sa obaja nachádzajú v Paríži, a dohodli si stretnutie na nasledujúci deň. Nie je však známe, či sa stretnutia skutočne uskutočnili.

Hovorca banky reagoval, že Epstein bol obchodným známym Rothschildovej v rokoch 2013 až 2019 a že nemala vedomosť o jeho trestnej činnosti. Banka jeho správanie a zločiny jednoznačne odsúdila, no odmietla komentovať konkrétne korešpondenčné výmeny.

Zverejnené dokumenty rozširujú zoznam verejne známych osobností, ktoré sa pohybovali v Epsteinovom spoločenskom okruhu. Američana v roku 2019 obvinili z obchodovania s maloletými na sexuálne účely. Následne zomrel vo väzbe v New Yorku, úmrtie uzavreli ako samovraždu.

(reuters, max)

Minúta  |  

Je to „úbohé“, reagoval Lavrov na Macronovu snahu o dialóg

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov ostro skritizoval snahy Francúzska o obnovenie dialógu medzi prezidentmi Emmanuelom Macronom a Vladimirom Putinom. V rozhovore pre ruskú štátnu televíziu RT podľa Politica označil Macronove vyjadrenia o možnom telefonáte s Putinom za „úbohú diplomaciu“.

„Viete, toto nie je vážne. Je to úbohá diplomacia. Ak chcete zavolať a viesť seriózny rozhovor, tak zavolajte. Putin vždy zdvihne telefón. Vždy si vypočuje akékoľvek návrhy, najmä tie seriózne,“ povedal Lavrov.

Kritika zaznela iba niekoľko dní po tom, čo najvyšší diplomatický poradca Macrona Emmanuel Bonne navštívil Moskvu.

Dvaja diplomati EÚ potvrdili, že Bonne v utorok rokoval v ruskej metropole s Jurijom Ušakovom, jedným z hlavných poradcov Putina, ktorý je zapojený aj do mierových rozhovorov o Ukrajine sprostredkovaných Spojenými štátmi. Francúzski predstavitelia ani Kremeľ návštevu oficiálne nepotvrdili ani nevyvrátili.

Macron v utorok podotkol, že prebiehajú „technické rozhovory“ s cieľom obnoviť dialóg s Moskvou. Jeho kancelária zdôraznila, že komunikácia prebieha transparentne a v konzultácii s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a hlavnými európskymi partnermi.

(max)

Minúta  |  

Po vodných projektoch u Tarabu údajne skončila šéfka sekcie eurofondov

Michal Kiča z mimoparlamentnej strany Demokrati informoval, že vo funkcii skončila generálna riaditeľka sekcie eurofondov na ministerstve životného prostredia Monika Škrabáková, ktorá patrila medzi najbližších spolupracovníkov ministra Tomáša Tarabu (nominant SNS).

Personálna zmena nastala krátko po medializácii výsledkov eurofondovej výzvy na takzvané vodozádržné opatrenia, v ktorej boli milióny eur pridelené najmä súkromným rekreačným projektom, zatiaľ čo väčšina obcí neuspela.

Škrabáková podľa Kiču zastávala na ministerstve dve kľúčové pozície – viedla eurofondovú sekciu a zároveň bola šéfkou Tarabovej kancelárie.

Len v stredu opozičné PS oznámilo v tejto súvislosti mimoriadne zasadnutie parlamentného výboru. Poslankyňa Tamara Stohlová spresnila, že dotácie určené na adaptáciu na zmenu klímy získali napríklad investície spájané s podnikateľmi Ivanom Kmotríkom a Borisom Kollárom či osobami známymi z kauzy Threema.

PS poukazuje aj na prípad obce v Prešovskom kraji, ktorá získala takmer dva milióny eur na projekt situovaný nad penziónom vo vlastníctve manželky starostu, ktorý kandidoval za Hlas a „pôsobí ako technicko-prevádzkový riaditeľ nemocnice v Poprade, kam ho dosadil nominant bývalej ministerky Zuzany Dolinkovej (Hlas), a je aj členom dozornej rady NCZI“.

(max)

Minúta  |  

Technologickí oligarchovia nás nezastrašia, tvrdí Sánchez pri zákaze sietí

Španielsky premiér Pedro Sánchez dal jasne najavo, že jeho vláda sa nenechá zatlačiť technologickými gigantmi pri plánovanom zákaze sociálnych médií pre deti a mladistvých do 16 rokov.

Reagoval tým na kritiku zo strany Elona Muska a zakladateľa Telegramu Pavla Durova, ktorí varujú pred zásahmi do slobody prejavu a nadmerným dohľadom štátu.

Sánchez ich označil za „technologických oligarchov“, ktorí podľa neho šíria lži a využívajú svoje platformy na ovplyvňovanie verejnej mienky. Zároveň zdôraznil, že demokracia sa nemôže riadiť algoritmami súkromných firiem.

Vláda v Madride tvrdí, že cieľom regulácie je ochrana mladých ľudí pred dezinformáciami, nenávistnými prejavmi a škodlivým obsahom a zároveň posilnenie verejnej kontroly nad digitálnym priestorom.

(reuters, pir)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.