Preskočiť na obsah
  |  

Babišovo oddelenie od Agrofertu nové dokumenty spochybňujú

Český premiér Andrej Babiš čelí novým obvineniam, že nikdy úplne neprerušil väzby so svojím poľnohospodárskym a chemickým impériom Agrofert, aj keď verejne deklaroval opak. Cieľom bolo vyhnúť sa konfliktu záujmov na národnej i únijnej úrovni.

Pred vymenovaním za premiéra to požadoval priamo prezident Petr Pavel. Pred nástupom do funkcie v decembri Babiš vyhlásil, že sa neodvolateľne vzdáva Agrofertu, nebude ho vlastniť, nebude s ním mať žiadne ekonomické vzťahy ani kontakt a že jeho deti získajú spoločnosť až po jeho smrti.

Najnovšie však podľa uniknutého 18-stranového právneho dokumentu zo 17. decembra, o ktorom informoval portál Seznam Zprávy a píše o ňom aj Politico, nová štruktúra trustu vylučuje Babiša z každodenného riadenia len počas výkonu verejnej funkcie. Po jeho odchode z politiky alebo smrti by sa rozhodovacie právomoci presunuli na rodinný riadiaci mechanizmus.

Opoziční poslanci tvrdia, že dokument naznačuje pokračujúce osobné a rodinné záujmy premiéra spojené s Agrofertom, ktoré by mohli ovplyvňovať jeho politické rozhodnutia.

Európska komisia reagovala, že situáciu sleduje, a pripomenula pravidlá o predchádzaní konfliktom záujmov pri správe rozpočtu EÚ. Babiš pravosť dokumentu pre Deník N nepoprel, odmieta však, že by porušoval zákon.

Z jeho hnutia ANO sa pre Politico europoslanci Ondřej Knotek a Klára Dostálová jednotne zhodli, že český premiér podnikol kroky nad rámec českých i európskych predpisov.

(max)

  |  

NATO sa chystá rokovať o posilnení bezpečnosti Grónska

Ministri obrany krajín NATO budú pravdepodobne budúci týždeň rokovať o posilnení bezpečnosti Grónska. Skonštatoval to britský minister obrany John Healey.

Americký prezident Donald Trump v posledných týždňoch opakovane vyhlásil, že chce toto strategické územie získať, a kritizoval európskych spojencov za jeho nedostatočné zabezpečenie.

Jeho vyjadrenia vyvolali napätie medzi Spojenými štátmi a Dánskom, pod ktoré Grónsko patrí, a spôsobili rozruch v rámci Severoatlantickej aliancie. Situáciu sa snažil upokojiť generálny tajomník NATO Mark Rutte, ktorý potvrdil, že s Trumpom diskutoval o možnostiach spoločného posilnenia bezpečnosti v Arktíde.

Healey podotkol, že jednou z možností je pripravovaná misia NATO s názvom Arctic Sentry, zameraná na zvýšenú ostražitosť v arktickom regióne. Podľa neho ide o spôsob, ako Spojené štáty uistiť, že NATO už aktívne reaguje na bezpečnostné výzvy v oblasti Grónska. Očakáva, že téma bude predmetom diskusií na stretnutí ministrov obrany NATO 12. februára v Bruseli.

(reuters, max)

  |  

Piatkové rozhovory USA s Iránom zatieňuje hrozba vojny

Irán a Spojené štáty sa v piatok v Ománe stretnú na rokovaniach o jadrovom programe Teheránu. Zásadné rozdiely medzi obomi stranami však naznačujú, že dosiahnuť prelom bude mimoriadne náročné.

Washington chce, aby rozhovory zahŕňali nielen jadrový program, ale aj iránske balistické rakety, podporu ozbrojených skupín v regióne a stav ľudských práv. Teherán trvá na tom, že rokovania sa majú týkať výlučne jadrových otázok.

Iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arákčí vyhlásil, že Irán vstupuje do diplomacie „v dobrej viere“, no zdôraznil potrebu vzájomného rešpektu a dodržiavania záväzkov.

Napätie zvyšujú aj nedávne udalosti: v júni USA zaútočili na iránske jadrové ciele po izraelskej bombardovacej kampani a Irán krátko pred aktuálnymi rokovaniami oznámil nasadenie novej balistickej rakety dlhého doletu.

Teherán naznačil určitú flexibilitu v otázke obohacovania uránu vrátane možnosti odovzdať zásoby vysoko obohateného uránu, no svoje právo na obohacovanie považuje za nevyrokovateľné.

Americký prezident Donald Trump zároveň varoval, že ak diplomacia zlyhá, „nastanú zlé veci“, čím zvýšil riziko ďalšej vojenskej eskalácie na Blízkom východe.

(reuters, max)

  |  

Predsedu Nórskeho Nobelovho výboru vyšetrujú pre Epsteina

Nórska policajná jednotka pre hospodársku kriminalitu Oekokrim začala vyšetrovanie bývalého premiéra a predsedu Nórskeho Nobelovho výboru Thorbjørna Jaglanda pre podozrenie z korupcie s priťažujúcimi okolnosťami.

Vyšetrovanie súvisí s informáciami z novo zverejnených spisov amerického ministerstva spravodlivosti týkajúcich sa zosnulého sexuálneho delikventa Jeffreyho Epsteina.

Podľa Oekokrimu sa vyšetrovanie opiera o obdobie, keď Jagland pôsobil ako predseda Nobelovho výboru a zároveň ako generálny tajomník Rady Európy. Polícia preveruje, či v súvislosti s výkonom týchto funkcií neprijal dary, financovanie cestovania alebo pôžičky. Jaglanda zatiaľ neobvinili.

Vzhľadom na jeho predchádzajúcu funkciu v medzinárodnej organizácii polícia požiadala o zrušenie jeho imunity, čomu nórske ministerstvo zahraničných vecí vyhovelo. Minister zahraničných vecí Espen Barth Eide uviedol, že cieľom je objasnenie všetkých okolností prípadu a zabezpečenie úplnej transparentnosti.

Právny zástupca expremiéra oznámil, že jeho klient začatie vyšetrovania víta a bude s políciou plne spolupracovať.

Nórsky Nobelov výbor sa k veci odmietol podrobnejšie vyjadriť. Ozrejmil však, že víta objasnenie všetkých faktov.

(reuters, max)

  |  

Pchjongjang na ZOH necestuje, odštartoval vlastné zimné hry

Severná Kórea otvorila svoje národné zimné hry. Športovci z tejto izolovanej krajiny sa totiž nezúčastnia na zimných olympijských hrách v Miláne a Cortine, keďže si nezabezpečili kvalifikačné miesta.

Národné zimné hry 2026 sa v stredu začali v športovej dedinke v oblasti Paektusan v meste Samjiyon, ktoré sa nachádza v horskom regióne pri hraniciach s Čínou, uviedla oficiálna tlačová agentúra KCNA. Na podujatí sa zúčastňujú športové kluby zastupujúce štátne inštitúcie a veľké priemyselné podniky.

Súťažia vo viac ako 50 disciplínach v piatich zimných športoch vrátane ľadového hokeja, krasokorčuľovania a lyžovania.

Naposledy sa krajina zúčastnila na zimných olympijských hrách v roku 2018 v juhokórejskom Pjongčangu, kde vyslala 22 športovcov do piatich športov.

Účasť vtedy sprevádzalo krátke diplomatické uvoľnenie vzťahov so Soulom vrátane vytvorenia spoločného ženského hokejového tímu.

Počas pandémie COVID-19 Severná Kórea výrazne obmedzila účasť na medzinárodných športových podujatiach a suspendovali ju z Medzinárodného olympijského výboru do konca roka 2022 po tom, ako sa nezúčastnila na olympijských hrách v Tokiu.

(reuters, max)

  |  

Mexiko hľadá cestu, ako dodať palivo Kube napriek tlaku USA

Mexickí predstavitelia zvažujú možnosti, ako dodať palivo na Kubu tak, aby pomohli pokryť základné potreby, ako je výroba elektriny a doprava, a zároveň sa vyhli odvetným opatreniam zo strany Spojených štátov.

Washington totiž pohrozil clami krajinám, ktoré dodávajú ropu na tento karibský ostrov. Podľa zdrojov vedú vysokopostavení mexickí predstavitelia rokovania s americkými partnermi s cieľom získať jasnejší výklad rozsahu colných hrozieb, ktoré naznačil prezident Donald Trump vo výkonnom nariadení.

Trump v pondelok vyhlásil, že Mexiko prestane dodávať ropu na Kubu, pričom bližšie dôvody neuviedol. Kuba musí dovážať palivo na pokrytie približne dvoch tretín svojich energetických potrieb a čelí rozsiahlym výpadkom elektriny aj dlhým radom na čerpacích staniciach.

Dodávky venezuelskej ropy sa zastavili po amerických krokoch voči venezuelským tankerom a po januárovom zadržaní prezidenta Nicolása Madura, čím sa Mexiko stalo hlavným dodávateľom paliva pre Kubu. V polovici januára však dodávky ropy a rafinovaných produktov pozastavilo pod tlakom USA.

Kubánska vláda oznámila prípravu plánu pre prípad akútneho nedostatku paliva, zatiaľ čo generálny tajomník OSN António Guterres varoval pred rizikom humanitárneho kolapsu.

Mexická prezidentka Claudia Sheinbaumová zdôraznila, že zavedenie ciel by mohlo vyvolať vážnu humanitárnu krízu na ostrove.

(reuters, max)