Španielska vláda schválila rozsiahly plán, ktorý má umožniť legalizáciu pobytu približne pol milióna nelegálnych migrantov. Podľa ministerky pre migráciu Elmy Saiz Delgadovej má opatrenie podporiť lepšiu integráciu cudzincov a zároveň prispieť k hospodárskemu rastu krajiny.
Madrid však čelí ostrej kritike zo strany domácej opozície aj európskych konzervatívcov, ktorí varujú pred možnými dôsledkami pre stabilitu schengenského priestoru.
Nové pravidlá by mali vstúpiť do platnosti medzi aprílom a júnom tohto roka. Týkajú sa migrantov, ktorí žijú v Španielsku minimálne päť mesiacov a požiadali o medzinárodnú ochranu ešte pred koncom roka 2025. Podmienkou na získanie povolenia na pobyt má byť aj čistý register trestov, informuje Echo24.
Podľa aktivistov ide o krok, ktorý môže zmeniť život tisícom ľudí. Zástupkyňa hnutia Regularisation Now! Edith Espínolová uviedla, že legalizácia dáva migrantom pocit, že sú plnohodnotnými členmi spoločnosti, a umožňuje im bojovať za svoje práva.
Konzervatívci protestujú
Rozhodnutie vlády socialistického premiéra Pedra Sáncheza vyvolalo silnú reakciu opozičnej Ľudovej strany (PP) a hnutia Vox. Líder ľudovcov Alberto Núñez Feijóo oznámil, že ak sa jeho strana dostane k moci, migračnú politiku krajiny zásadne zmení.
Na európskej úrovni sa proti opatreniu postavila aj frakcia Európskych konzervatívcov a reformistov (ECR).
Konzervatívci tvrdia, že takýto krok podkopáva dôveryhodnosť migračnej kontroly v Európskej únii a nemožno ho vnímať len ako vnútornú záležitosť Španielska.
Frakcia preto vyzvala Európsku komisiu, aby formálne posúdila možné dôsledky na Schengen vrátane rizika sekundárnych presunov migrantov do iných členských štátov či zvýšeného tlaku na vonkajšie hranice Únie.
Podpora zo strany cirkvi
Naopak, legalizačný plán privítala katolícka cirkev v Španielsku, ktorá ho označila za akt sociálnej spravodlivosti. Španielsko totiž v posledných rokoch čelí výraznému nárastu počtu migrantov, najmä z Latinskej Ameriky.
Podľa údajov think-tanku Funcas sa počet migrantov bez dokladov od roku 2017 zvýšil až sedemnásobne – z približne 107-tisíc na takmer 838-tisíc. Najviac z nich má pochádzať z Kolumbie, Peru a Hondurasu.
V krajine s približne 49,4 milióna obyvateľov dnes žije viac ako sedem miliónov cudzincov, pričom otázka migrácie sa stáva jednou z najcitlivejších politických tém.
(ecre, echo24, mja)