V susednom Česku cez víkend zažiarila hviezda medzinárodného formátu. Minister zahraničia Petr Macinka (Motoristi) sa zviditeľnil ostrou výmenou názorov s americkou exministerkou a bývalou prvou dámou Hillary Clintonovou.
Volebný líder koaličného hnutia odmietol vyhlásenia neúspešnej kandidátky na šéfku Bieleho domu, ktorá kritizovala Donalda Trumpa za prístup k Európe. Podobné vyhlásenia podporovali aj ďalší členovia panelu, ako šéf poľskej diplomacie Radosław Sikorski či bulharský politológ Ivan Krastev.
Sikorski a jeho manželka Anne Applebaumová, ako aj riaditeľ sofijského liberálneho inštitútu sú s Clintonovou na rovnakej strane ideologického spektra, Macinka tak podľa všetkého vliezol do jamy levovej. Medzi populistov sa počítal len šéf maďarského think tanku Gladden Pappin.
Nový český minister sa oprel do sociálnych experimentov, ktoré Clintonovej spojenci v politickej aréne dlhodobo presadzovali – od transagendy cez klimatický alarmizmus až po známu kultúru rušenia (cancel culture). Trumpovo víťazstvo totiž označil za symptóm toho, že jeho opozícia „zašla priďaleko“.
Clintonová paradoxne priznala, že v otázke migrácie sa situácia vymkla spod kontroly. „Zašlo to priďaleko, spôsobuje to rozvrat a destabilizáciu a je potrebné to vyriešiť humánnym spôsobom s bezpečnými hranicami,“ vyhlásila bývalá kandidátka, ktorá v roku 2016 tvrdo kritizovala Trumpa za stavbu múru na hranici s Mexikom.
Amerika za Macinku, stredná Európa proti
Reakcia českých či slovenských médií hlavného prúdu bola podľa očakávaní na strane Clintonovej a Sikorského. Ten Macinku podľa portálu Seznam Zprávy „vyškolil“, keď diskutovali na tému európskej byrokracie, pričom český minister tvrdil, že Európska komisia má priveľkú moc na to, že je nevolenou inštitúciou. Šéf poľskej diplomacie mu oponoval, že Komisiu kreuje europarlament – podobne ako v Česku či Poľsku.
Za Slovensko sa pridal denník Sme, podľa ktorého Macinka „dostal školenie od skúsenejších kolegov“, denník N zase citoval opozičného poslanca a exministra vnútra Víta Rakušana, ktorý vystúpenie označil za „trapas“.
Ako sa však ukazuje, miliardár Elon Musk, ktorý v októbri 2022 kúpil sieť Twitter a neskôr ju premenoval na X, mal pravdu. „Dnes ste médiami vy,“ napísal deň po Trumpovej inaugurácii v reakcii na správy „tradičných“ médií o svojej zdvihnutej pravici.
The legacy media is pure propaganda.
— Elon Musk (@elonmusk) January 21, 2025
You are the media now. https://t.co/lgkIbzcAZP
Niekoľko účtov na sieti X s miliónmi sledovateľov vyjadrilo Macinkovi podporu a na rozdiel od českých či slovenských portálov sa postavili za jeho argumenty.
Austrálsky podnikateľ Mario Nawfal má na X približne tri milióny sledovateľov, často si s Muskom navzájom zdieľajú príspevky. Tieto tri milióny ľudí si tak všimli iný naratív, než aký bežne šíria médiá stredného prúdu.
„Český vicepremiér kritizoval kolegov v panelovej diskusii za používanie nálepky ‚fašista‘,“ napísal s tým, že Clintonovej reakcia „povedala viac“, než keby sa explicitne vyjadrila.
Macinkovi podržal stranu aj známy konzervatívny podcaster Benny Johnson, ktorý vyhlásil, že bývalá prvá dáma trpí „trumpovským narušením“ (Trump Derangement Syndrome). Ide o pseudovedecké označenie pre hysterické reakcie prezidentových odporcov [nepoužíva sa na argumentačne podloženú kritiku, pozn. red.].
Ľavicová a liberálna rétorika označujúca oponentov za „fašistov“ podľa Macinku zašla priďaleko, na čo Clintonová reagovala tichom – to si všimli aj ďalšie široko sledované účty na X.
Spomedzi tradičných médií sa na stranu šéfa českej diplomacie postavila televízia Fox News, dlhodobo najsledovanejšia stanica v USA s 28 miliónmi divákov. Tá na sieti X zverejnila rovno tri krátke úseky s ironickými nadpismi. Prvý bol odkaz na frázu „šach mat“ v znení Czech Mate, po ňom nasledoval status s využitím „konfrontácie s realitou“: Reality Czech.
Fox News v ďalšom príspevku odporúčala „skontrolovať vedu“, teda Czech The Science. Podporu najsledovanejšej televízie si v neskoršej aktualizácii všimol aj Seznam Zprávy.
Ideologický rozkol
Macinka v závere mníchovskej konferencie rozprával práve o neprekonateľnej ideologickej bariére medzi konzervatívnymi a progresívnymi hlasmi. Aj jeho výzva na „upokojenie“ by sa dala vnímať ako snaha o zníženie spoločenského napätia a polarizácie.
Je však nepravdepodobné, že by na to pristúpil Sikorski ako odchovanec liberálneho establišmentu – v 80. rokoch získal britské občianstvo, dlhodobo pracoval pre American Enterprise Institute a londýnsky European Leadership Network a oženil sa s jednou z najtvrdších rusofóbnych žurnalistiek vôbec.
Rovnako je takmer nepredstaviteľné, že by výzvu na spoločenský zmier prijala osoba typu Hillary Clintonovej – len pár hodín predtým moderovala diskusiu o „ženských právach“ (pod ktorými okrem potratov nerozpoznáva nič iné), na ktorej sa zúčastnil viac než kontroverzný kongresman.
A zatiaľ čo Macinka v sobotu rečnil o škodlivosti genderovej ideológie, do debaty o „fundamentálnych právach“ vstúpil zástupca volebného okresu v štáte Delaware menom Sarah McBride.
Okrem McBridea, ktorý sa na svojej kongresovej stránke predstavuje ako „kongresmanka“, v tejto sekcii diskutovali aj prezidentka Nadácie otvorenej spoločnosti (OSF) Binaifer Nowrojeeová, šéfka eurofrakcie nemeckých Zelených Theresa Reintkeová a predseda Európskeho parlamentného fóra pre sexuálne a reprodukčné práva Neil Datta.
McBride zvíťazil vo voľbách v roku 2024 v jedinom okrsku štátu Delaware. Jeho zvolenie bolo dôvodom, prečo kongresmanka z Južnej Karolíny Nancy Maceová presadila novelu rokovacieho poriadku, ktorá zakazuje biologickým mužom vstupovať do priestorov určených pre ženy.
McBride sa v úvode poďakoval „emeritnej ministerke“ Clintonovej, prihovoril sa aj bývalej šéfke dolnej komory Kongresu Nancy Pelosiovej a starostke Bostonu Michelle Wuovej – obe sedeli v hľadisku. Kongresman začal zoširoka tým, že „po dekádach historického pokroku v oblasti genderovej rovnosti… čelíme dobre organizovanému a finančne silnému pravicovému regresívnemu hnutiu“.
„Naozaj umiestnili ‚transľudí‘ do centra tohto úsilia, ale mali by sme si uvedomiť, že dôsledky tohto antitransúsilia – nielen z dôvodu blízkosti, ale aj z dôvodu úmyselnosti – budú mať dôsledky pre ženy všetkých pôvodov,“ vyhlásil.
„V konečnom dôsledku sú transfóbia, homofóbia, mizogýnia a sexizmus zakorenené v rovnakom predsudku, v presvedčení, že jeden vnem pri narodení by mal určovať, kto ste, ako sa správate, čo robíte, koho milujete a ako sa obliekate. A preto sú hrozby voči transľuďom hrozbami voči všetkým ženám,“ pokračoval za uznanlivého pokyvovania hláv v publiku.
Bezprostredne nebolo jasné, čo majú spoločné „transľudia“ so ženami či dokonca s bezpečnostnou architektúrou kolektívneho Západu po druhej svetovej vojne. Clintonová však svojou účasťou rozhodne vyjadrila podporu ilúzii, že sa muž môže v priebehu svojho života zmeniť na ženu, a prezidentka nadácie Georgea Sorosa zjavne tiež nebola proti.
Na rozdiel od „transfóbie“, teda údajného strachu z ľudí s pohlavnou dysfóriou, sú to v poslednom období práve transaktivisti, ktorí ruka v ruke s ľavicovými extrémistami šíria násilie pod hlavičkou Trantifa. V zásade ide o ľudí, ktorí na jednej strane tvrdia, že „slová sú násilie“, na druhej strane však svoje vlastné násilie považujú za „politický prejav“.
Podozrivý z atentátu na konzervatívneho debatéra Charlieho Kirka Tyler Robinson bol vo vzťahu s radikálom tohto typu a aj strelec z katolíckeho kostola v Minnesote sa „identifikoval“ s opačným pohlavím.
Posledným prípadom transstrelca bol Jesse Van Rootselaar, ktorý na strednej škole v meste Tumbler Ridge (provincia Britská Kolumbia) zastrelil osem ľudí vrátane piatich detí. Už predtým sa však objavila séria sektárskych vrážd, ktoré mala na svedomí „anarchisticko-vegánska“ komunita s názvom Zizians.
Ani to však nebránilo Mníchovskej bezpečnostnej konferencii či nedávno aj Európskemu parlamentu, aby opakovane tvrdili, že „transženy sú ženy“.
Sú tak zrejme poslednými medzinárodnými inštitúciami, ktoré dodnes neopustili tento ideologický prežitok. A to, že ich pri zvrátení kurzu predbehla aj OSN, netreba brať na ľahkú váhu.