Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Trump navrhuje pozastaviť pracovné povolenia azylantom

Administratíva prezidenta Donalda Trumpa zverejnila návrh pravidla, ktoré by mohlo pozastaviť pracovné povolenia pre žiadateľov o azyl na „mnoho rokov“. Podľa ministerstva vnútornej bezpečnosti ide o jednu z najrozsiahlejších zmien v oblasti pracovných povolení pre žiadateľov o azyl za posledné desaťročia.

Návrh počíta s pozastavením spracovania pracovných povolení pre nových žiadateľov o azyl, kým priemerný čas vybavovania určitých žiadostí neklesne na 180 dní alebo menej. Podľa odhadov rezortu by pri súčasných čakacích dobách mohlo dosiahnutie tejto úrovne trvať 14 až 173 rokov, aj keď upozornil, že lehotu môžu ovplyvniť aj ďalšie faktory.

Opatrenie je súčasťou širšieho úsilia o obmedzenie legálneho aj nelegálneho prisťahovalectva. Návrh zároveň sprísňuje kritériá oprávnenosti a vo všeobecnosti by bránil migrantom, ktorí nelegálne vstúpili do Spojených štátov, získať nové alebo obnoviť existujúce pracovné povolenia.

Výnimku by mali osoby, ktoré do 48 hodín oznámia obavy z prenasledovania alebo mučenia.

Obhajcovia imigrantov a niektorí demokrati kritizovali Trumpov nekompromisný prístup k žiadateľom o azyl s tým, že podkopáva existujúce americké a medzinárodné právo.

(reuters, max)

Minúta  |  

Mali zabíjať pre Rusko, Ukrajina a Moldavsko rozbili sieť vrahov

Ukrajinská generálna prokuratúra podľa Ukrajinskej pravdy informovala o rozbití organizovanej skupiny. Tá podľa vyšetrovateľov plánovala nájomné vraždy známych ukrajinských občanov aj cudzincov. Operáciu vykonali tamojšie zložky v spolupráci s tými moldavskými.

Celkovo zadržali desať osôb – sedem na Ukrajine a troch v Moldavsku vrátane údajného organizátora. Čoskoro by mali byť vypracované i návrhy na ich väzobné stíhania.

Podľa prokuratúry skupina konala pod dohľadom ruských tajných služieb. Zhromažďovala informácie o pohybe, bydlisku a životnom štýle potenciálnych obetí, aby mohla zorganizovať ich fyzickú likvidáciu za finančnú odmenu. Ruská strana mala za každú vraždu sľúbiť až 100-tisíc dolárov v závislosti od významnosti cieľa.

Vyšetrovatelia poznamenali, že skupina plánovala zavraždiť najmenej päť verejne známych osôb. Medzi potenciálnymi obeťami mal byť aj Andrij Jusov, predstaviteľ Obrannej spravodajskej služby Ukrajiny.

V rámci operácie vykonali na Ukrajine viac ako 20 domových prehliadok. Zaistili zbrane, strelivo, výbušniny, mobilné telefóny a počítače, ako aj dôkazy o kontakte s údajnými zadávateľmi. V Moldavsku zasahoval spoločný medzinárodný vyšetrovací tím, ktorý zadržal organizátora siete a dvoch komplicov. Vyšetrovanie pokračuje.

(max)

Minúta  |  

Po problémoch NASA opäť vyšle astronautov na Mesiac

Predstavitelia NASA v piatok potvrdili, že agentúra plánuje 6. marca štart štyroch astronautov okolo Mesiaca a späť v rámci svojej misie Artemis II. Tento týždeň sa tak podarilo prekonať problémy s dopĺňaním paliva v rámci druhej kľúčovej skúšky štartu.

Varovali však, že zostávajúce prípravné práce by si mohli vyžadovať viac času.

Americká vesmírna agentúra vo štvrtok večer ukončila takmer 50-hodinovú skúšku odpočítavania štartu rakety Artemis II, pričom do rakety naplnila približne 730-tisíc galónov paliva bez toho, aby narazila na problematické úniky vodíka. Práve tie minulý mesiac brzdili úvodnú skúšku.

Zostávajúca práca zahŕňa testovanie systému ukončenia letu rakety a vykonanie rozsiahlej kontroly letovej pripravenosti. To zaberie celý deň, počas ktorého pred štartom efektívne dvakrát skontrolujú všetok hardvér rakety a postupy misie.

(reuters, max)

Minúta  |  

Babiš posúva akcie Agrofertu do zvereneckého fondu

Český premiér Andrej Babiš oznámil, že všetky akcie holdingu Agrofert vložil k 20. februáru 2026 do súkromného zvereneckého fondu R. S. V. P. TRUST. Na sociálnej sieti X podotkol, že tak urobil po získaní súhlasu regulačných orgánov troch členských štátov Európskej únie.

Zdôraznil, že na spoločnosť nemá ani nebude mať žiaden vplyv, a ani z nej nebude mať prospech. Podľa jeho slov tým splnil požiadavky českého aj práva Únie v oblasti prevencie konfliktu záujmov.

Vyriešenie konfliktu záujmov bolo podmienkou prezidenta Petra Pavla pre jeho vymenovanie do funkcie premiéra. Babiš už začiatkom decembra oznámil, že zvolí nevratné riešenie – akcie nemá získať späť ani po odchode z politiky a jeho deti ich majú nadobudnúť až po jeho smrti. Tento výklad však neskôr spochybnili viaceré české médiá.

Server Seznam Zprávy začiatkom februára informoval, že podľa štatútu fondu sa po skončení Babišovho pôsobenia vo vláde ukončí režim nezávislej správy a prejde sa na režim rodinnej správy. Správa fondu by tak prešla pod priamy vplyv rodinnej rady zloženej z jeho detí.

Podľa riaditeľa českej Transparency International Davida Kotoru by mu deti mohli umožniť opätovný vplyv na koncern. Premiér to odmietol a organizáciu označil za skorumpovanú.

(tasr, max)

Minúta  |  

Fíni na Kanaďanov nestačili, v hokejovom zápase prehrali

Kanada vyhrala nad Fínskom v hokejovom semifinálovom zápase na ZOH 3 : 2 a postupuje do finále. S Fínmi tak zabojujú o bronz buď Slovensko, alebo Spojené štáty, a teda ten tím, ktorý prehrá piatkový zápas.

Po prvých 20 minútach hry viedli Fíni 0 : 1, v strednej tretine strelili gól oba tímy. V poslednej tretine Kanada dorovnala a niečo viac ako 30 sekúnd pred koncom zápasu využila presilovú hru a dostala sa do vedenia.

Po troch tretinách viedli v počte striel Kanaďania (39) oproti Fínom (17).

(max)

Minúta  |  

Eurokomisia chce prijať tisíce zamestnancov, krajiny sa búria

Ministri z deviatich krajín Európskej únie vyzvali Európsku komisiu, aby zrušila plán na zvýšenie počtu zamestnancov o približne 2 500 a s tým spojené vyššie administratívne výdavky. Podľa nich je takýto krok v rozpore s výzvami na rozpočtovú disciplínu, ktoré sa adresujú členským štátom. Píše Politico.

V liste komisárovi pre rozpočet Piotrovi Serafinovi, iniciovanom Rakúskom, ministri síce ocenili snahu Komisie zefektívniť budúci viacročný finančný rámec na roky 2028 až 2034, no kritizovali žiadosť o dodatočné financie na prijatie nových úradníkov a rozšírenie administratívnych kapacít.

Podľa signatárov by prijatie 2 500 zamestnancov počas trvania celého obdobia od roku 2028 do 2034 stálo približne 1,4 miliardy eur.

List podpísali zástupcovia Rakúska, Česka, Dánska, Nemecka, Estónska, Lotyšska, Švédska, Fínska a Holandska. Podľa nich navrhované zvýšenie pracovných miest a výdavkov v oblasti administratívy je v rozpore s deklarovanými cieľmi efektívnosti a reformy.

Ministri zdôraznili, že členské štáty čelia fiškálnemu tlaku a prijímajú opatrenia na znižovanie výdavkov a počtu zamestnancov. Očakávajú preto, že Komisia bude uplatňovať rovnaké zásady aj vo vlastnom fungovaní. Európska komisia sa k výzve bezprostredne nevyjadrila.

(max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.