Preskočiť na obsah
  |  

Veterinári utrácajú ďalšie tisíce nosníc, potvrdili u nich vtáčiu chrípku

Na Záhorí potvrdili ďalšie prípady vysokopatogénnej vtáčej chrípky. Okrem štyroch pozitívnych nálezov u voľne žijúcich labutí sa nákaza objavila aj v komerčnom chove nosníc, informovala Štátna veterinárna a potravinová správa SR.

Chovateľ zo Záhoria nahlásil podozrenie na ochorenie Regionálnej veterinárnej a potravinovej správe Senica pre zvýšený úhyn hydiny, znížený príjem krmiva, pokles znášky a typické klinické príznaky. V dvoch halách bolo ustajnených dovedna 3 098 nosníc. Laboratórne testy potvrdili subtyp H5N1, pričom do piatka uhynulo viac ako 1 300 kusov.

Regionálni veterinári nariadili opatrenia a vytýčili ochranné pásmo v okruhu troch kilometrov a pásmo dohľadu v okruhu desiatich kilometrov od ohniska. Vykonávajú neškodné odstraňovanie uhynutej hydiny a depopuláciu chovu, ktorú majú ukončiť do 21. februára. Kadávery zlikvidujú v kafilérii.

Počas februára potvrdili odborníci štyri prípady nákazy u voľne žijúcich labutí – dva na Záhorí a dva v okrese Levice.

(tasr, max)

  |  

Únia schválila Nemcom výhradnú kontrolu nad aktívami Rosnefťu

Európska komisia v piatok oznámila, že schválila „získanie výhradnej kontroly“ nad nemeckými aktívami spoločnosti Rosnefť nemeckým ministerstvom hospodárstva.

Hovorca Komisie, ktorá je výkonným orgánom Európskej únie, uviedol, že tento krok iba schvaľuje nový režim správy, čo znamená, že v podstate bude predlžovaný na neurčito, kým nevznikne nová štruktúra.

Rosnefť bezprostredne neodpovedal na žiadosť o komentár.

Nemecká pobočka ruskej spoločnosti vlastní kontrolný podiel v ropnej rafinérii PCK, ktorá dodáva väčšinu paliva pre Berlín vrátane letiska, benzín pre čerpacie stanice po celom východnom Nemecku a kľúčové ingrediencie pre miestny chemický priemysel.

Aktíva, medzi ktoré patria podiely v rafinériách MiRo a Bayernoil, v roku 2022 zverili do správy nemeckej vlády po tom, čo invázia Moskvy na Ukrajinu zasiahla energetické väzby Nemecka s Ruskom. Doterajšia dohoda o správcovstve sa obnovovala každých šesť mesiacov.

(reuters, max)

  |  

Trump navrhuje pozastaviť pracovné povolenia azylantom

Administratíva prezidenta Donalda Trumpa zverejnila návrh pravidla, ktoré by mohlo pozastaviť pracovné povolenia pre žiadateľov o azyl na „mnoho rokov“. Podľa ministerstva vnútornej bezpečnosti ide o jednu z najrozsiahlejších zmien v oblasti pracovných povolení pre žiadateľov o azyl za posledné desaťročia.

Návrh počíta s pozastavením spracovania pracovných povolení pre nových žiadateľov o azyl, kým priemerný čas vybavovania určitých žiadostí neklesne na 180 dní alebo menej. Podľa odhadov rezortu by pri súčasných čakacích dobách mohlo dosiahnutie tejto úrovne trvať 14 až 173 rokov, aj keď upozornil, že lehotu môžu ovplyvniť aj ďalšie faktory.

Opatrenie je súčasťou širšieho úsilia o obmedzenie legálneho aj nelegálneho prisťahovalectva. Návrh zároveň sprísňuje kritériá oprávnenosti a vo všeobecnosti by bránil migrantom, ktorí nelegálne vstúpili do Spojených štátov, získať nové alebo obnoviť existujúce pracovné povolenia.

Výnimku by mali osoby, ktoré do 48 hodín oznámia obavy z prenasledovania alebo mučenia.

Obhajcovia imigrantov a niektorí demokrati kritizovali Trumpov nekompromisný prístup k žiadateľom o azyl s tým, že podkopáva existujúce americké a medzinárodné právo.

(reuters, max)

  |  

Mali zabíjať pre Rusko, Ukrajina a Moldavsko rozbili sieť vrahov

Ukrajinská generálna prokuratúra podľa Ukrajinskej pravdy informovala o rozbití organizovanej skupiny. Tá podľa vyšetrovateľov plánovala nájomné vraždy známych ukrajinských občanov aj cudzincov. Operáciu vykonali tamojšie zložky v spolupráci s tými moldavskými.

Celkovo zadržali desať osôb – sedem na Ukrajine a troch v Moldavsku vrátane údajného organizátora. Čoskoro by mali byť vypracované i návrhy na ich väzobné stíhania.

Podľa prokuratúry skupina konala pod dohľadom ruských tajných služieb. Zhromažďovala informácie o pohybe, bydlisku a životnom štýle potenciálnych obetí, aby mohla zorganizovať ich fyzickú likvidáciu za finančnú odmenu. Ruská strana mala za každú vraždu sľúbiť až 100-tisíc dolárov v závislosti od významnosti cieľa.

Vyšetrovatelia poznamenali, že skupina plánovala zavraždiť najmenej päť verejne známych osôb. Medzi potenciálnymi obeťami mal byť aj Andrij Jusov, predstaviteľ Obrannej spravodajskej služby Ukrajiny.

V rámci operácie vykonali na Ukrajine viac ako 20 domových prehliadok. Zaistili zbrane, strelivo, výbušniny, mobilné telefóny a počítače, ako aj dôkazy o kontakte s údajnými zadávateľmi. V Moldavsku zasahoval spoločný medzinárodný vyšetrovací tím, ktorý zadržal organizátora siete a dvoch komplicov. Vyšetrovanie pokračuje.

(max)

  |  

Po problémoch NASA opäť vyšle astronautov na Mesiac

Predstavitelia NASA v piatok potvrdili, že agentúra plánuje 6. marca štart štyroch astronautov okolo Mesiaca a späť v rámci svojej misie Artemis II. Tento týždeň sa tak podarilo prekonať problémy s dopĺňaním paliva v rámci druhej kľúčovej skúšky štartu.

Varovali však, že zostávajúce prípravné práce by si mohli vyžadovať viac času.

Americká vesmírna agentúra vo štvrtok večer ukončila takmer 50-hodinovú skúšku odpočítavania štartu rakety Artemis II, pričom do rakety naplnila približne 730-tisíc galónov paliva bez toho, aby narazila na problematické úniky vodíka. Práve tie minulý mesiac brzdili úvodnú skúšku.

Zostávajúca práca zahŕňa testovanie systému ukončenia letu rakety a vykonanie rozsiahlej kontroly letovej pripravenosti. To zaberie celý deň, počas ktorého pred štartom efektívne dvakrát skontrolujú všetok hardvér rakety a postupy misie.

(reuters, max)

  |  

Babiš posúva akcie Agrofertu do zvereneckého fondu

Český premiér Andrej Babiš oznámil, že všetky akcie holdingu Agrofert vložil k 20. februáru 2026 do súkromného zvereneckého fondu R. S. V. P. TRUST. Na sociálnej sieti X podotkol, že tak urobil po získaní súhlasu regulačných orgánov troch členských štátov Európskej únie.

Zdôraznil, že na spoločnosť nemá ani nebude mať žiaden vplyv, a ani z nej nebude mať prospech. Podľa jeho slov tým splnil požiadavky českého aj práva Únie v oblasti prevencie konfliktu záujmov.

Vyriešenie konfliktu záujmov bolo podmienkou prezidenta Petra Pavla pre jeho vymenovanie do funkcie premiéra. Babiš už začiatkom decembra oznámil, že zvolí nevratné riešenie – akcie nemá získať späť ani po odchode z politiky a jeho deti ich majú nadobudnúť až po jeho smrti. Tento výklad však neskôr spochybnili viaceré české médiá.

Server Seznam Zprávy začiatkom februára informoval, že podľa štatútu fondu sa po skončení Babišovho pôsobenia vo vláde ukončí režim nezávislej správy a prejde sa na režim rodinnej správy. Správa fondu by tak prešla pod priamy vplyv rodinnej rady zloženej z jeho detí.

Podľa riaditeľa českej Transparency International Davida Kotoru by mu deti mohli umožniť opätovný vplyv na koncern. Premiér to odmietol a organizáciu označil za skorumpovanú.

(tasr, max)