Preskočiť na obsah
  |  

Ukrajina ponúka za Družbu ropovod Odesa-Brody

Ukrajina navrhla Európskej únii, aby počas opravy poškodeného ropovodu Družba využila na tranzit ropy do Maďarska a Slovenska ropovod Odesa-Brody. Vyplýva to z listu ukrajinskej misie pri EÚ adresovaného Európskej komisii, uvádza Jevropejska pravda.

Ropovod Družba utrpel škody po cielených ruských útokoch z 27. januára 2026, pričom ukrajinskí odborníci údajne ešte stále posudzujú rozsah poškodenia a možnosti rýchlej obnovy prevádzky. Maďarsko a Slovensko medzitým obvinilo Kyjev z naťahovania opráv pre politické dôvody.

Budapešť sa v dôsledku toho rozhodla blokovať schválenie 90-miliardového úveru EÚ pre Ukrajinu a podmieňuje svoj súhlas obnovením tranzitu ruskej ropy cez Družbu.

Kyjev upozorňuje, že stabilné fungovanie energetickej infraštruktúry je možné len v prípade, že Rusko zastaví raketové a dronové útoky. Opravné práce podľa diplomatov prebiehajú pod neustálou hrozbou ďalších zásahov.

(pir)

  |  

Kallasová chce, aby Rusi odišli aj z Bieloruska či Podnesterska

Šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová predložila členským štátom návrh, ktorý výrazne pritvrdzuje podmienky voči Rusku v rámci úvah o ukončení vojny na Ukrajine.

Dokument podľa RFE/RL požaduje stiahnutie ruských jednotiek nielen z Ukrajiny, ale aj z Bieloruska, Gruzínska, Arménska a Podnesterska. Moskva by zároveň mala znížiť počty vojakov, zaplatiť reparácie a umožniť demokratizačné kroky vrátane slobodných volieb pod medzinárodným dohľadom.

Trúfalý, no nie príliš reálny návrh počíta s tým, že ak Kyjev pristúpi na obmedzenie armády, rovnaký krok musí urobiť aj Rusko. Okupované územia nemajú byť medzinárodne uznané a majú zostať demilitarizované.

Dokument sa dotýka aj širšej európskej bezpečnosti – žiada ukončenie dezinformácií, kyberútokov či údajného zasahovania do volieb.

Časť diplomatov považuje požiadavky za maximalistické, no podľa nich ide o reakciu na tvrdý postoj Kremľa. O návrhu budú rokovať ministri zahraničia EÚ v Bruseli.

(pir)

  |  

Firmy stopku pre clá vítajú, no má to horkosladkú príchuť

Rozhodnutie Najvyššieho súdu USA, ktoré zrušilo veľkú časť obchodných ciel prezidenta Donalda Trumpa vnáša do sveta obchodu ešte väčšiu neistotu. V reakcii totiž Trump oznámil nové globálne clá vo výške 10 percent na počiatočné obdobie 150 dní.

Zatiaľ čo mnohé podniky oslavovali po dlhých právnych bojoch proti clám, európske obchodné skupiny, spoločnosti či analytici vyslovili obavy, že toto rozhodnutie môže ešte viac skomplikovať obchodné vzťahy po náročných rokovaniach v minulom roku.

„Toto rozhodnutie riskuje vytvorenie bumerangového efektu, ktorý spôsobí ďalšiu neistotu a zmrazenie objednávok, kým prevádzkovatelia čakajú na jasnejší regulačný rámec,“ povedal Paolo Castelletti, generálny tajomník talianskeho vinárskeho združenia UIV.

Mnohé firmy varovali, že Trump bude pravdepodobne hľadať iné spôsoby, ako uvaliť podobne vysoké clá, čím sa zníži prínos po novom mierne nižších poplatkov. Zároveň hrozí, že vznikne opätovné napätie medzi USA a ich hlavnými obchodnými partnermi. Takisto vrátenie ciel bude ťažké dosiahnuť.

(reuters, sak)

  |  

Stíhačky USA boli blízko stretu s Čínou. Juhokórejci to kritizujú

Juhokórejský minister obrany An Kju-bek začiatkom týždňa podal protest Veleniu amerických ozbrojených síl dislokovaných v Južnej Kórei (USFK) v súvislosti s incidentom medzi americkými a čínskymi stíhačkami počas zriedkavého leteckého cvičenia. Informovala o tom juhokórejská agentúra Jonhap, ktorá sa odvoláva na vojenské zdroje.

Minister obrany podľa nich tlmočil sťažnosť v telefonáte s generálom Xavierom Brunsonom, veliteľom Spojeného velenia síl a USFK, bezprostredne po tom, ako v stredu dostal hlásenie o incidente. Protest v samostatnom telefonáte vyjadril aj predseda Zboru náčelníkov štábov, generál Čin Jong-song.

Incident sa odohral v stredu nad Žltým morom počas výcvikovej operácie amerického letectva, na ktorej sa podieľalo približne desať stíhačiek F-16 dislokovaných v Južnej Kórei. Americké stroje podľa dostupných informácií leteli do oblasti medzi identifikačnými zónami protivzdušnej obrany Južnej Kórey a Číny, čo podnietilo čínsku armádu vyslať vlastné stíhačky. K priamemu stretu však nedošlo.

USFK juhokórejskú armádu o pláne cvičenia vopred informovalo, podľa predstaviteľov však neposkytlo podrobnosti vrátane účelu manévrov.

(tasr)

  |  

USA znova udreli na údajnú pašerácku loď. Zabili troch ľudí

Americká armáda v piatok oznámila, že zasiahla loď vo východnej časti Tichého oceánu, ktorá údajne prevážala „narko-teroristov“. Pri útoku zabila troch mužov. Ide o najnovší incident tohto druhu za posledné mesiace.

Armáda v príspevku na X uviedla, že loď bola „zapojená do operácií pašovania drog“.

Biely dom vykonáva vojenské údery na podozrivé plavidlá v Karibiku a vo východnej časti Pacifiku už od septembra minulého roka. Prezident Trump to odôvodňuje tým, že chce obmedziť medzinárodné pašovanie drog.

Kritici však tvrdia, že postup je rozporuplný a nemusí byť v súlade s medzinárodným právom.

(reuters)

  |  

Zosobášil transrodové osoby, potom kňaz opustil región

Kňaz Fernando Luis Gómez, ktorý koncom januára viedol cirkevný sobáš dvoch transrodových ľudí v argentínskom meste Corrientes, podľa nemeckého portálu Katolisch dočasne opustil región. Farnosť Nuestra Señora de Pompeya oznámila, že „brat Fernando nebude v Corrientes do konca mesiaca“.

Svadba vyvolala protesty a následnú reakciu cirkevných predstaviteľov. Arcidiecéza Corrientes obvinila Gómeza, že pred sobášom Solange Ayalaovej a Isaíasa Díaza Núñeza nepredložil diecéze potrebné dokumenty.

Arcibiskup José Adolfo Larregain rozhodol, že manželstvo je pre závažné kanonické nedostatky neplatné, a vydal dekrét o jeho anulovaní.

Pár je spolu viac ako päť rokov a angažuje sa v podpore práv LGBT komunity. Ayalaová uviedla, že si farnosť vybrali zámerne, keďže ju považovali za tolerantnú.

O rozhodnutí o neplatnosti manželstva sa dozvedeli z médií. „Ak by bolo ľahké vyhlásiť manželstvo za neplatné, musel by byť cirkevný rozvod. A v cirkvi sa človek žení len raz,“ povedala. Dvojica plánuje podporiť kňaza a usilovať sa o stretnutie s arcibiskupom.

(max)