Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Komisia vyzvala Orbána, aby odblokoval miliardy pre Ukrajinu

Európska komisia vyzvala Maďarsko a ďalšie členské štáty, aby dodržali politickú dohodu z decembrového samitu a schválili úver 90 miliárd eur pre Ukrajinu na roky 2026 až 2027, píše Jevropejska pravda.

Podľa hovorcu Komisie Baláža Ujváriho bola dohoda na úrovni lídrov jednomyseľná a následne ju Komisia pretavila do legislatívnych návrhov. Brusel preto očakáva, že Budapešť splní svoj sľub a nebude blokovať konečné schválenie pomoci, ktorá má pokryť rozpočtové aj vojenské potreby Kyjeva.

Maďarsko však avizovalo, že úver zablokuje, a svoj postoj nezmení, kým Ukrajina neobnoví tranzit ruskej ropy cez ropovod Družba.

Kyjev medzičasom ponúkol alternatívu v podobe využitia ropovodu Odesa–Brody pre dodávky do Maďarska a Slovenska.

(pir)

Minúta  |  

INESS: Najlepší študenti zo Slovenska odchádzajú

Slovensko podľa Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) dlhodobo zlyháva v práci s najtalentovanejšími študentmi.

Výsledky testovania PISA ukazujú, že medzi pätnásťročnými dosahujú najvyššiu úroveň čitateľskej gramotnosti len tri percentá žiakov, zatiaľ čo priemer OECD je viac než dvojnásobný. V Česku a najmä v Estónsku sú tieto podiely ešte výrazne vyššie.

Problém sa tým však nekončí. Z už aj tak úzkej skupiny talentovaných maturantov odchádza približne pätina študovať do zahraničia – a podľa analytika Róberta Chovanculiaka ide najmä o tých najlepších.

Tento trend trvá minimálne pätnásť rokov a Slovensko je v rámci V4 spolu s Rakúskom jedinou krajinou s dlhodobo negatívnym saldom vysokoškolákov.

Dôsledky sa zrejme prejavujú aj medzi dospelými, kde podiel ľudí s najvyššou úrovňou gramotnosti zaostáva za priemerom OECD.

Ministerstvo školstva tvrdí, že situáciu rieši legislatívnymi zmenami a podporou talentov.

(tasr, pir)

Minúta  |  

Zelenskyj: Ukrajina vojnu s Ruskom neprehráva

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v exkluzívnom rozhovore pre AFP podľa portálu France24 vyhlásil, že Ukrajina vojnu s Ruskom neprehráva, hoci priznal, že otázka víťazstva zostáva otvorená a „veľmi nákladná“.

Pred štvrtým výročím invázie zdôraznil, že ukrajinské sily v novej protiofenzíve získali približne 300 štvorcových kilometrov územia, najmä na juhu krajiny. Tieto tvrdenia však nebolo možné nezávisle overiť.

Zelenskyj zároveň odmietol tlak zo strany USA aj Moskvy na územné ústupky na Donbase. Podľa neho by stiahnutie ukrajinských vojsk len povzbudilo Kremeľ. Rokovania v Ženeve zatiaľ nepriniesli posun a ruský prezident Vladimir Putin podľa Kyjeva neprejavuje ochotu ku kompromisu.

Ukrajinský prezident tiež odmietol myšlienku volieb počas vojny a naznačil, že Rusko sa ho snaží politicky oslabiť. Ako súčasť možného prímeria by si želal nasadenie európskych jednotiek čo najbližšie k frontovej línii, ak spojenci poskytnú dôveryhodné bezpečnostné záruky.

(pir)

Minúta  |  

Ukrajina ponúka za Družbu ropovod Odesa-Brody

Ukrajina navrhla Európskej únii, aby počas opravy poškodeného ropovodu Družba využila na tranzit ropy do Maďarska a Slovenska ropovod Odesa-Brody. Vyplýva to z listu ukrajinskej misie pri EÚ adresovaného Európskej komisii, uvádza Jevropejska pravda.

Ropovod Družba utrpel škody po cielených ruských útokoch z 27. januára 2026, pričom ukrajinskí odborníci údajne ešte stále posudzujú rozsah poškodenia a možnosti rýchlej obnovy prevádzky. Maďarsko a Slovensko medzitým obvinilo Kyjev z naťahovania opráv pre politické dôvody.

Budapešť sa v dôsledku toho rozhodla blokovať schválenie 90-miliardového úveru EÚ pre Ukrajinu a podmieňuje svoj súhlas obnovením tranzitu ruskej ropy cez Družbu.

Kyjev upozorňuje, že stabilné fungovanie energetickej infraštruktúry je možné len v prípade, že Rusko zastaví raketové a dronové útoky. Opravné práce podľa diplomatov prebiehajú pod neustálou hrozbou ďalších zásahov.

(pir)

Minúta  |  

Kallasová chce, aby Rusi odišli aj z Bieloruska či Podnesterska

Šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová predložila členským štátom návrh, ktorý výrazne pritvrdzuje podmienky voči Rusku v rámci úvah o ukončení vojny na Ukrajine.

Dokument podľa RFE/RL požaduje stiahnutie ruských jednotiek nielen z Ukrajiny, ale aj z Bieloruska, Gruzínska, Arménska a Podnesterska. Moskva by zároveň mala znížiť počty vojakov, zaplatiť reparácie a umožniť demokratizačné kroky vrátane slobodných volieb pod medzinárodným dohľadom.

Trúfalý, no nie príliš reálny návrh počíta s tým, že ak Kyjev pristúpi na obmedzenie armády, rovnaký krok musí urobiť aj Rusko. Okupované územia nemajú byť medzinárodne uznané a majú zostať demilitarizované.

Dokument sa dotýka aj širšej európskej bezpečnosti – žiada ukončenie dezinformácií, kyberútokov či údajného zasahovania do volieb.

Časť diplomatov považuje požiadavky za maximalistické, no podľa nich ide o reakciu na tvrdý postoj Kremľa. O návrhu budú rokovať ministri zahraničia EÚ v Bruseli.

(pir)

Minúta  |  

Firmy stopku pre clá vítajú, no má to horkosladkú príchuť

Rozhodnutie Najvyššieho súdu USA, ktoré zrušilo veľkú časť obchodných ciel prezidenta Donalda Trumpa vnáša do sveta obchodu ešte väčšiu neistotu. V reakcii totiž Trump oznámil nové globálne clá vo výške 10 percent na počiatočné obdobie 150 dní.

Zatiaľ čo mnohé podniky oslavovali po dlhých právnych bojoch proti clám, európske obchodné skupiny, spoločnosti či analytici vyslovili obavy, že toto rozhodnutie môže ešte viac skomplikovať obchodné vzťahy po náročných rokovaniach v minulom roku.

„Toto rozhodnutie riskuje vytvorenie bumerangového efektu, ktorý spôsobí ďalšiu neistotu a zmrazenie objednávok, kým prevádzkovatelia čakajú na jasnejší regulačný rámec,“ povedal Paolo Castelletti, generálny tajomník talianskeho vinárskeho združenia UIV.

Mnohé firmy varovali, že Trump bude pravdepodobne hľadať iné spôsoby, ako uvaliť podobne vysoké clá, čím sa zníži prínos po novom mierne nižších poplatkov. Zároveň hrozí, že vznikne opätovné napätie medzi USA a ich hlavnými obchodnými partnermi. Takisto vrátenie ciel bude ťažké dosiahnuť.

(reuters, sak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.