Preskočiť na obsah
  |  

Žilinka: Spravodlivosť v kauze Kuciak musí byť dosiahnutá

Osem rokov po vražde investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej stále rezonuje otázka spravodlivosti.

Generálny prokurátor Maroš Žilinka pri výročí tragédie uviedol, že po opakovaných súdnych procesoch musí byť dosiahnutý spravodlivý verdikt. Podľa neho je to nevyhnutné nielen pre dôveru verejnosti v právny štát, ale predovšetkým pre rodiny obetí.

Pripomenul, že išlo o udalosť, ktorá zásadne otriasla slovenskou spoločnosťou.

V prípade už padli tri právoplatné rozsudky. Vykonávatelia vraždy Miroslav Marček a Tomáš Szabó si odpykávajú 25-ročné tresty, Zoltán Andruskó dostal 15 rokov. Obžalobe z objednávky vraždy naďalej čelia Marian Kočner a Alena Zsuzsová, pričom Najvyšší súd SR už dvakrát zrušil predchádzajúce rozhodnutia.

Prípad sa tak opäť vracia pred Špecializovaný trestný súd a spoločnosť očakáva konečný verdikt.

(tasr, pir)

  |  

Macron: Verdikt súdu USA o clách ukazuje silu demokracie

Francúzsky prezident Emmanuel Macron reagoval na rozhodnutie Najvyššieho súdu USA, ktorý vyhlásil obchodné clá prezidenta Donalda Trumpa za nezákonné. Podľa Macrona tento verdikt ukazuje, že fungujúca demokracia potrebuje protiváhy moci a rešpekt k právnemu štátu.

Vyhlásenie zaznelo počas návštevy poľnohospodárskeho veľtrhu v Paríži, kde odpovedal na otázky o piatkovom rozhodnutí amerického súdu.

Macron zdôraznil, že existencia nezávislého Najvyššieho súdu je dôkazom toho, že systém kontrolných mechanizmov má svoj význam. Zároveň však naznačil, že Francúzsko bude musieť pragmaticky reagovať na nové 10-percentné globálne clo, ktoré Trump oznámil.

Paríž chce naďalej vyvážať svoje produkty – od poľnohospodárskych komodít cez luxusný tovar až po letecký priemysel.

Francúzsky prezident vyzval na pokojný prístup a pripomenul, že férovým princípom v medzinárodnom obchode má byť reciprocita, nie jednostranné kroky.

(reuters, pir)

  |  

Komisia vyzvala Orbána, aby odblokoval miliardy pre Ukrajinu

Európska komisia vyzvala Maďarsko a ďalšie členské štáty, aby dodržali politickú dohodu z decembrového samitu a schválili úver 90 miliárd eur pre Ukrajinu na roky 2026 až 2027, píše Jevropejska pravda.

Podľa hovorcu Komisie Baláža Ujváriho bola dohoda na úrovni lídrov jednomyseľná a následne ju Komisia pretavila do legislatívnych návrhov. Brusel preto očakáva, že Budapešť splní svoj sľub a nebude blokovať konečné schválenie pomoci, ktorá má pokryť rozpočtové aj vojenské potreby Kyjeva.

Maďarsko však avizovalo, že úver zablokuje, a svoj postoj nezmení, kým Ukrajina neobnoví tranzit ruskej ropy cez ropovod Družba.

Kyjev medzičasom ponúkol alternatívu v podobe využitia ropovodu Odesa–Brody pre dodávky do Maďarska a Slovenska.

(pir)

  |  

INESS: Najlepší študenti zo Slovenska odchádzajú

Slovensko podľa Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) dlhodobo zlyháva v práci s najtalentovanejšími študentmi.

Výsledky testovania PISA ukazujú, že medzi pätnásťročnými dosahujú najvyššiu úroveň čitateľskej gramotnosti len tri percentá žiakov, zatiaľ čo priemer OECD je viac než dvojnásobný. V Česku a najmä v Estónsku sú tieto podiely ešte výrazne vyššie.

Problém sa tým však nekončí. Z už aj tak úzkej skupiny talentovaných maturantov odchádza približne pätina študovať do zahraničia – a podľa analytika Róberta Chovanculiaka ide najmä o tých najlepších.

Tento trend trvá minimálne pätnásť rokov a Slovensko je v rámci V4 spolu s Rakúskom jedinou krajinou s dlhodobo negatívnym saldom vysokoškolákov.

Dôsledky sa zrejme prejavujú aj medzi dospelými, kde podiel ľudí s najvyššou úrovňou gramotnosti zaostáva za priemerom OECD.

Ministerstvo školstva tvrdí, že situáciu rieši legislatívnymi zmenami a podporou talentov.

(tasr, pir)

  |  

Zelenskyj: Ukrajina vojnu s Ruskom neprehráva

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v exkluzívnom rozhovore pre AFP podľa portálu France24 vyhlásil, že Ukrajina vojnu s Ruskom neprehráva, hoci priznal, že otázka víťazstva zostáva otvorená a „veľmi nákladná“.

Pred štvrtým výročím invázie zdôraznil, že ukrajinské sily v novej protiofenzíve získali približne 300 štvorcových kilometrov územia, najmä na juhu krajiny. Tieto tvrdenia však nebolo možné nezávisle overiť.

Zelenskyj zároveň odmietol tlak zo strany USA aj Moskvy na územné ústupky na Donbase. Podľa neho by stiahnutie ukrajinských vojsk len povzbudilo Kremeľ. Rokovania v Ženeve zatiaľ nepriniesli posun a ruský prezident Vladimir Putin podľa Kyjeva neprejavuje ochotu ku kompromisu.

Ukrajinský prezident tiež odmietol myšlienku volieb počas vojny a naznačil, že Rusko sa ho snaží politicky oslabiť. Ako súčasť možného prímeria by si želal nasadenie európskych jednotiek čo najbližšie k frontovej línii, ak spojenci poskytnú dôveryhodné bezpečnostné záruky.

(pir)

  |  

Ukrajina ponúka za Družbu ropovod Odesa-Brody

Ukrajina navrhla Európskej únii, aby počas opravy poškodeného ropovodu Družba využila na tranzit ropy do Maďarska a Slovenska ropovod Odesa-Brody. Vyplýva to z listu ukrajinskej misie pri EÚ adresovaného Európskej komisii, uvádza Jevropejska pravda.

Ropovod Družba utrpel škody po cielených ruských útokoch z 27. januára 2026, pričom ukrajinskí odborníci údajne ešte stále posudzujú rozsah poškodenia a možnosti rýchlej obnovy prevádzky. Maďarsko a Slovensko medzitým obvinilo Kyjev z naťahovania opráv pre politické dôvody.

Budapešť sa v dôsledku toho rozhodla blokovať schválenie 90-miliardového úveru EÚ pre Ukrajinu a podmieňuje svoj súhlas obnovením tranzitu ruskej ropy cez Družbu.

Kyjev upozorňuje, že stabilné fungovanie energetickej infraštruktúry je možné len v prípade, že Rusko zastaví raketové a dronové útoky. Opravné práce podľa diplomatov prebiehajú pod neustálou hrozbou ďalších zásahov.

(pir)