Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Komisia sa usiluje o energetickú bezpečnosť SR, tvrdí jej hovorkyňa

Európska komisia (EK) chce uistiť občanov Slovenska a Maďarska, že sa usiluje o zabezpečenie energetickej bezpečnosti v oboch krajinách. V sobotu to v príspevku na sociálnej sieti X uviedla hovorkyňa EK Paula Pinhová a zdôraznila, že zníženie závislosti od ruských fosílnych palív je kľúčové pre odolnosť Európskej únie.

„Energetická bezpečnosť je jadrom záujmov Komisie. Máme kolegov, ktorí pracujú dňom i nocou, aby zabezpečili energetickú bezpečnosť vo všetkých 27 členských štátoch, spolu s odborníkmi v jednotlivých členských krajinách,“ doplnila Pinhová vo videu.

Rusko podľa nej zneužívalo závislosť EÚ od dovozu fosílnych palív ešte pred začiatkom vojny na Ukrajine. Pripomenula, že Moskva tiež začala útočiť na kľúčovú energetickú infraštruktúru. „Tak sme sa dostali k udalostiam uplynulých dní týkajúcich sa ropovodu Družba, ktorý nie je schopný dodávať ropu, a to najmä tým, ktorí sú na týchto dodávkach stále závislí: Maďarsku a Slovensku,“ uviedla.

Zdôraznila, že EK je v úzkom a neustálom kontakte s maďarskými a slovenskými úradmi. „Aby sme sa uistili, že dokážeme riešiť všetky obavy vyplývajúce z útoku na túto infraštruktúru,“ zdôraznila Pinhová.

Podľa nej je ukrajinská vláda odhodlaná ropovod opraviť. „Teraz opäť vieme, ako sa príbeh vyvíja: Ukrajinci opravujú infraštruktúru, ktorá je denne ničená, a potom je opäť zničená. A preto si musíme opäť pripomenúť, že čím viac budeme nezávislí od ruských fosílnych palív, tým lepšie budeme na tom a tým menej sa budeme nachádzať v tejto situácii," vyhlásila hovorkyňa. Zopakovala, že Komisia denne spolupracuje s ľuďmi zodpovednými za energetiku a energetickú bezpečnosť na Slovensku a v Maďarsku.

(tasr)

Minúta  |  

KDH podporí dlhší mandát samospráv, SaS je proti

Opozičné KDH vo všeobecnosti podporuje predĺženie volebného obdobia samospráv zo štyroch na päť rokov, podmienkou je však široká celospoločenská aj politická zhoda.

Kresťanskí demokrati zároveň zdôrazňujú, že nesmie ísť o predlžovanie aktuálnych mandátov a definitívne stanovisko zaujmú až po predstavení finálneho znenia návrhu.

SaS návrh odmieta a kritizuje koalíciu, že sa venuje úpravám funkčných období namiesto riešenia rastúcich cien či ekonomických problémov.

Progresívne Slovensko vyzýva na odbornú diskusiu a upozorňuje, že zmeny volebných pravidiel by mali byť súčasťou širšej reformy samospráv vrátane financovania a kompetencií.

Hnutie Slovensko nepovažuje návrh za prioritu, pokiaľ sa krajina vyrovnáva s infláciou a drahými energiami. Predloženie návrhu do parlamentu sa očakáva v apríli, pričom na jeho schválenie bude potrebná ústavná väčšina.

(tasr, pir)

Minúta  |  

Žilinka: Spravodlivosť v kauze Kuciak musí byť dosiahnutá

Osem rokov po vražde investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej stále rezonuje otázka spravodlivosti.

Generálny prokurátor Maroš Žilinka pri výročí tragédie uviedol, že po opakovaných súdnych procesoch musí byť dosiahnutý spravodlivý verdikt. Podľa neho je to nevyhnutné nielen pre dôveru verejnosti v právny štát, ale predovšetkým pre rodiny obetí.

Pripomenul, že išlo o udalosť, ktorá zásadne otriasla slovenskou spoločnosťou.

V prípade už padli tri právoplatné rozsudky. Vykonávatelia vraždy Miroslav Marček a Tomáš Szabó si odpykávajú 25-ročné tresty, Zoltán Andruskó dostal 15 rokov. Obžalobe z objednávky vraždy naďalej čelia Marian Kočner a Alena Zsuzsová, pričom Najvyšší súd SR už dvakrát zrušil predchádzajúce rozhodnutia.

Prípad sa tak opäť vracia pred Špecializovaný trestný súd a spoločnosť očakáva konečný verdikt.

(tasr, pir)

Minúta  |  

Macron: Verdikt súdu USA o clách ukazuje silu demokracie

Francúzsky prezident Emmanuel Macron reagoval na rozhodnutie Najvyššieho súdu USA, ktorý vyhlásil obchodné clá prezidenta Donalda Trumpa za nezákonné. Podľa Macrona tento verdikt ukazuje, že fungujúca demokracia potrebuje protiváhy moci a rešpekt k právnemu štátu.

Vyhlásenie zaznelo počas návštevy poľnohospodárskeho veľtrhu v Paríži, kde odpovedal na otázky o piatkovom rozhodnutí amerického súdu.

Macron zdôraznil, že existencia nezávislého Najvyššieho súdu je dôkazom toho, že systém kontrolných mechanizmov má svoj význam. Zároveň však naznačil, že Francúzsko bude musieť pragmaticky reagovať na nové 10-percentné globálne clo, ktoré Trump oznámil.

Paríž chce naďalej vyvážať svoje produkty – od poľnohospodárskych komodít cez luxusný tovar až po letecký priemysel.

Francúzsky prezident vyzval na pokojný prístup a pripomenul, že férovým princípom v medzinárodnom obchode má byť reciprocita, nie jednostranné kroky.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Komisia vyzvala Orbána, aby odblokoval miliardy pre Ukrajinu

Európska komisia vyzvala Maďarsko a ďalšie členské štáty, aby dodržali politickú dohodu z decembrového samitu a schválili úver 90 miliárd eur pre Ukrajinu na roky 2026 až 2027, píše Jevropejska pravda.

Podľa hovorcu Komisie Baláža Ujváriho bola dohoda na úrovni lídrov jednomyseľná a následne ju Komisia pretavila do legislatívnych návrhov. Brusel preto očakáva, že Budapešť splní svoj sľub a nebude blokovať konečné schválenie pomoci, ktorá má pokryť rozpočtové aj vojenské potreby Kyjeva.

Maďarsko však avizovalo, že úver zablokuje, a svoj postoj nezmení, kým Ukrajina neobnoví tranzit ruskej ropy cez ropovod Družba.

Kyjev medzičasom ponúkol alternatívu v podobe využitia ropovodu Odesa–Brody pre dodávky do Maďarska a Slovenska.

(pir)

Minúta  |  

INESS: Najlepší študenti zo Slovenska odchádzajú

Slovensko podľa Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) dlhodobo zlyháva v práci s najtalentovanejšími študentmi.

Výsledky testovania PISA ukazujú, že medzi pätnásťročnými dosahujú najvyššiu úroveň čitateľskej gramotnosti len tri percentá žiakov, zatiaľ čo priemer OECD je viac než dvojnásobný. V Česku a najmä v Estónsku sú tieto podiely ešte výrazne vyššie.

Problém sa tým však nekončí. Z už aj tak úzkej skupiny talentovaných maturantov odchádza približne pätina študovať do zahraničia – a podľa analytika Róberta Chovanculiaka ide najmä o tých najlepších.

Tento trend trvá minimálne pätnásť rokov a Slovensko je v rámci V4 spolu s Rakúskom jedinou krajinou s dlhodobo negatívnym saldom vysokoškolákov.

Dôsledky sa zrejme prejavujú aj medzi dospelými, kde podiel ľudí s najvyššou úrovňou gramotnosti zaostáva za priemerom OECD.

Ministerstvo školstva tvrdí, že situáciu rieši legislatívnymi zmenami a podporou talentov.

(tasr, pir)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.