Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Zelenskyj uvalil sankcie na ruské loďstvo aj zbrojárske firmy

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj uviedol do platnosti nové sankčné balíky schválené Radou národnej bezpečnosti a obrany. Prvý z nich je zameraný na 225 kapitánov lodí zapojených do takzvanej ruskej tieňovej flotily, ktorá podľa dostupných údajov pomáha Moskve obchádzať sankcie pri vývoze ropy.

Ide o občanov 11 krajín vrátane Ruska, Indie či Filipín. Monitorovanie v Čiernom, Červenom a Baltskom mori naznačuje, že prepravovali ropu v rozpore so sankciami EÚ a štátov G7.

Väčšina tankerov už pritom čelí reštrikciám zo strany EÚ, USA či Británie.

Druhý balík sankcií zasahuje ruský vojensko-priemyselný komplex. Sankcie sa týkajú 46 Rusov, dvoch Iráncov a 44 ruských spoločností napojených na výrobu rakiet, dronov či elektronických systémov.

Kyjev zároveň avizuje koordináciu s partnermi a ďalšie rozširovanie sankčného zoznamu.

(pir)

Minúta  |  

Macron vyzval na pokoj po smrti aktivistu v Lyone

Francúzsky prezident Emmanuel Macron vyzval na zachovanie pokoja pred sobotňajším zhromaždením v Lyone, ktoré sa koná na podporu aktivistu Quentina Deranquea.

Jeho smrť po útoku počas minulotýždňovej demonštrácie vyvolala vo Francúzsku napätie a ostré reakcie.

Dvadsaťtriročný Deranque podľahol zraneniam hlavy po tom, ako ho napadla skupina najmenej šiestich ľudí na proteste namierenom proti europoslankyni Rime Hassanovej zo strany Nezlomné Francúzsko.

Macron zdôraznil, že v republike nie je ospravedlniteľné žiadne násilie, a varoval pred aktivitami rôznych „milícií“ bez ohľadu na ich pôvod. Vláda preto plánuje osobitné zasadnutie venované otázke násilných zoskupení.

Zhromaždenie v Lyone sa uskutoční za prísnych bezpečnostných opatrení, hoci miestny starosta žiadal jeho zákaz. Organizátori očakávajú účasť dvoch až troch tisícov ľudí.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Metsolová: Odkaz Kuciaka žije v celej Európe aj po ôsmich rokoch

Predsedníčka Európskeho parlamentu Roberta Metsolová si pripomenula ôsme výročie vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej a zdôraznila, že ich odkaz zostáva silný aj po rokoch.

Na sociálnej sieti X napísala, že Európou pred ôsmimi rokmi otriasla tragédia, ktorá zasiahla nielen Slovensko, ale celý demokratický priestor.

Zároveň pripomenula aj maltskú novinárku Daphne Caruanovú Galiziovú, ktorá bola zavraždená len niekoľko mesiacov pred Kuciakom. Podľa Metsolovej ich odvaha inšpiruje novinárov naprieč kontinentom, ktorí riskujú, aby odhalili pravdu.

Kuciaka a Kušnírovú zavraždili 21. februára 2018 vo Veľkej Mači. V prípade padli tri právoplatné rozsudky voči vykonávateľom, pričom otázka objednávky vraždy sa opätovne rieši na Špecializovanom trestnom súde.

Výročie si ľudia pripomenú nielen na Slovensku, ale aj vo viacerých európskych mestách.

(tasr, pir)

Minúta  |  

Karas avizoval, že v budúcnosti má záujem viesť KDH

Opozičné Kresťanskodemokratické hnutie bude mať 7. marca v Ružomberku snem. Predseda sa však na ňom voliť nebude, keďže šéf KDH Milan Majerský má mandát predsedu do roku 2028. Informovalo o tom komunikačné oddelenie hnutia.

Podpredseda hnutia Viliam Karas vyhlásil, že ak sa Majerský v budúcnosti rozhodne odovzdať zodpovednosť za vedenie KDH, je pripravený sa uchádzať o dôveru členov hnutia a ponúknuť im svoju víziu.

Majerský ešte koncom roka 2025 povedal, že chce pokračovať vo vedení hnutia do konca svojho funkčného obdobia. Upozorňuje však na to, že vždy pozorne počúva členskú základňu. Nechce totiž, aby sa zopakoval scenár, keď sa hnutie rozdelilo alebo z neho odišlo mnoho členov.

„S predsedom Milanom Majerským sme najbližší spojenci a medzi nami nie sú žiadne konflikty,“ uviedol Karas. „Mimoriadne si vážim jeho osobný vklad pri presadzovaní nášho programu, čo sa ukázalo aj pri nedávnych ústavných zmenách,“ doplnil.

Upozornil tiež, že aj keď v hnutí „vedú otvorené diskusie o tom, ako najlepšie skĺbiť výkon funkcie župana a predsedu strany“ zodpovedná debata v hnutí neznamená rozkol. „Chcem potvrdiť, že ak sa Milan Majerský v budúcnosti rozhodne odovzdať zodpovednosť za vedenie KDH, som pripravený sa uchádzať o dôveru členov hnutia a ponúknuť im svoju víziu,“ pripomenul Karas.

(tasr, sak)

Minúta  |  

Nech ľudia vidia, čím Rusko zabíja. České mestá vystavili ruské drony

V sedemnástich českých mestách sa objavili makety ruských dronov šáhid, ktoré Moskva využíva pri útokoch na Ukrajinu.

Ako uvádza portál Novinky, iniciatíva Darček pre Putina ich vystavila pri príležitosti štvrtého výročia ruskej invázie s cieľom priblížiť Čechom realitu vojny. Organizátori tvrdia, že chcú ľuďom ukázať, čím Rusko útočí na civilistov, a zároveň pripomenúť, že konflikt nie je tak ďaleko, ako sa môže zdať.

Makety stoja napríklad v Prahe, Brne, Hradci Králové či Českých Budějoviciach. V Opave radnica akciu nepodporila, no organizátori našli náhradný priestor pri kostole.

Modely v životnej veľkosti dopĺňajú informačné panely a fotomontáže, ktoré naznačujú možné škody po zásahu. Podľa organizátorov drony denne útočia na ukrajinské mestá a ich dolet môže dosiahnuť až tisíc kilometrov.

Výstavy stráži bezpečnostná služba a sprevádzajú ich sprievodné podujatia na podporu Ukrajiny.

(pir)

Minúta  |  

Komisia sa usiluje o energetickú bezpečnosť SR, tvrdí jej hovorkyňa

Európska komisia (EK) chce uistiť občanov Slovenska a Maďarska, že sa usiluje o zabezpečenie energetickej bezpečnosti v oboch krajinách. V sobotu to v príspevku na sociálnej sieti X uviedla hovorkyňa EK Paula Pinhová a zdôraznila, že zníženie závislosti od ruských fosílnych palív je kľúčové pre odolnosť Európskej únie.

„Energetická bezpečnosť je jadrom záujmov Komisie. Máme kolegov, ktorí pracujú dňom i nocou, aby zabezpečili energetickú bezpečnosť vo všetkých 27 členských štátoch, spolu s odborníkmi v jednotlivých členských krajinách,“ doplnila Pinhová vo videu.

Rusko podľa nej zneužívalo závislosť EÚ od dovozu fosílnych palív ešte pred začiatkom vojny na Ukrajine. Pripomenula, že Moskva tiež začala útočiť na kľúčovú energetickú infraštruktúru. „Tak sme sa dostali k udalostiam uplynulých dní týkajúcich sa ropovodu Družba, ktorý nie je schopný dodávať ropu, a to najmä tým, ktorí sú na týchto dodávkach stále závislí: Maďarsku a Slovensku,“ uviedla.

Zdôraznila, že EK je v úzkom a neustálom kontakte s maďarskými a slovenskými úradmi. „Aby sme sa uistili, že dokážeme riešiť všetky obavy vyplývajúce z útoku na túto infraštruktúru,“ zdôraznila Pinhová.

Podľa nej je ukrajinská vláda odhodlaná ropovod opraviť. „Teraz opäť vieme, ako sa príbeh vyvíja: Ukrajinci opravujú infraštruktúru, ktorá je denne ničená, a potom je opäť zničená. A preto si musíme opäť pripomenúť, že čím viac budeme nezávislí od ruských fosílnych palív, tým lepšie budeme na tom a tým menej sa budeme nachádzať v tejto situácii," vyhlásila hovorkyňa. Zopakovala, že Komisia denne spolupracuje s ľuďmi zodpovednými za energetiku a energetickú bezpečnosť na Slovensku a v Maďarsku.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.