Preskočiť na obsah
  |  

V Nórsku klesla podpora monarchie na rekordné minimum

Podpora monarchie v Nórsku klesla na 60 percent, čo je najhorší výsledok, aký agentúra Norstat zaznamenala. Ešte pred mesiacom pritom dosahovala 70 percent.

Analytici hovoria o dramatickom prepade a „žltej karte“ pre kráľovský dom. Zdá sa, že verejnosť reaguje najmä na škandál okolo korunnej princeznej Mette-Marit a jej kontaktov s Jeffreyom Epsteinom, ako aj na ďalšie kontroverzie v rodine.

Paradoxne samotný kráľ Harald zostáva mimoriadne populárny. Na desaťbodovej škále získal priemernú známku 9,2 a kráľovná Sonja 8,6. Kým dôvera v inštitúciu oslabuje, osobná pozícia 89-ročného panovníka je podľa komentátorov „pevná ako skala“.

Kráľ navyše pracuje viac než v minulosti – vlani absolvoval 233 oficiálnych podujatí, čo je o 40 viac než rok predtým, a výrazne zvýšil počet ciest mimo Osla.

(pir)

  |  

FSB označila Telegram za hrozbu, v Rusku rastú obavy z jeho zákazu

Ruská bezpečnostná služba FSB označila Telegram za bezpečnostnú hrozbu a varovala, že jeho používanie ruskými vojakmi na fronte v uplynulých mesiacoch opakovane ohrozilo ich životy.

Podľa vyhlásenia môžu ukrajinské ozbrojené sily a tajné služby získať informácie z platformy v krátkom čase a využiť ich na vojenské účely.

Krok FSB vyvolal špekulácie, že Rusko by mohlo Telegram obmedziť alebo úplne zakázať. Pre milióny Rusov je pritom jedným z posledných relatívne slobodných zdrojov informácií.

Moskva zároveň presadzuje domácu aplikáciu Max, ktorá má nahradiť zahraničné siete, no čelí kritike ako potenciálny nástroj kontroly a cenzúry.

Úrad Roskomnadzor tvrdí, že Telegram porušuje ruské zákony, nezmazal zakázaný obsah a nedostatočne bojuje proti podvodom. Zakladateľ platformy Pavel Durov reagoval, že Telegram bude aj naďalej chrániť súkromie a slobodu slova bez ohľadu na tlak úradov.

(tasr, pir)

  |  

Francúzsko: Európska únia má páky proti clám USA

Európska únia má podľa Francúzska k dispozícii nástroje, ktorými môže reagovať na nové americké clá zavedené prezidentom Donaldom Trumpom.

Francúzsky minister obchodu Nicolas Forissier pre Financial Times uviedol, že Brusel je pripravený konať, ak to bude potrebné. Trump rozhodol o zavedení jednotného 10-percentného globálneho cla po tom, ako Najvyšší súd USA označil viaceré predchádzajúce clá za nezákonné.

Paríž už o situácii rokoval s partnermi z EÚ aj s Európskou komisiou.

V hre je podľa denníka aj takzvaná „obchodná bazuka“ – nástroj proti nátlaku (ACI), ktorý by mohol zasiahnuť najmä americké technologické firmy. Tento mechanizmus umožňuje Únii siahnuť po obmedzeniach vývozu, zaviesť clá na služby či vylúčiť americké spoločnosti z verejných zákaziek.

Zároveň existuje aj pozastavený balík odvetných ciel na americký tovar za viac ako 90 miliárd eur, ktorý by EÚ mohla opätovne aktivovať.

(reuters, pir)

  |  

Zelenskyj uvalil sankcie na ruské loďstvo aj zbrojárske firmy

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj uviedol do platnosti nové sankčné balíky schválené Radou národnej bezpečnosti a obrany. Prvý z nich je zameraný na 225 kapitánov lodí zapojených do takzvanej ruskej tieňovej flotily, ktorá podľa dostupných údajov pomáha Moskve obchádzať sankcie pri vývoze ropy.

Ide o občanov 11 krajín vrátane Ruska, Indie či Filipín. Monitorovanie v Čiernom, Červenom a Baltskom mori naznačuje, že prepravovali ropu v rozpore so sankciami EÚ a štátov G7.

Väčšina tankerov už pritom čelí reštrikciám zo strany EÚ, USA či Británie.

Druhý balík sankcií zasahuje ruský vojensko-priemyselný komplex. Sankcie sa týkajú 46 Rusov, dvoch Iráncov a 44 ruských spoločností napojených na výrobu rakiet, dronov či elektronických systémov.

Kyjev zároveň avizuje koordináciu s partnermi a ďalšie rozširovanie sankčného zoznamu.

(pir)

  |  

Macron vyzval na pokoj po smrti aktivistu v Lyone

Francúzsky prezident Emmanuel Macron vyzval na zachovanie pokoja pred sobotňajším zhromaždením v Lyone, ktoré sa koná na podporu aktivistu Quentina Deranquea.

Jeho smrť po útoku počas minulotýždňovej demonštrácie vyvolala vo Francúzsku napätie a ostré reakcie.

Dvadsaťtriročný Deranque podľahol zraneniam hlavy po tom, ako ho napadla skupina najmenej šiestich ľudí na proteste namierenom proti europoslankyni Rime Hassanovej zo strany Nezlomné Francúzsko.

Macron zdôraznil, že v republike nie je ospravedlniteľné žiadne násilie, a varoval pred aktivitami rôznych „milícií“ bez ohľadu na ich pôvod. Vláda preto plánuje osobitné zasadnutie venované otázke násilných zoskupení.

Zhromaždenie v Lyone sa uskutoční za prísnych bezpečnostných opatrení, hoci miestny starosta žiadal jeho zákaz. Organizátori očakávajú účasť dvoch až troch tisícov ľudí.

(reuters, pir)

  |  

Metsolová: Odkaz Kuciaka žije v celej Európe aj po ôsmich rokoch

Predsedníčka Európskeho parlamentu Roberta Metsolová si pripomenula ôsme výročie vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej a zdôraznila, že ich odkaz zostáva silný aj po rokoch.

Na sociálnej sieti X napísala, že Európou pred ôsmimi rokmi otriasla tragédia, ktorá zasiahla nielen Slovensko, ale celý demokratický priestor.

Zároveň pripomenula aj maltskú novinárku Daphne Caruanovú Galiziovú, ktorá bola zavraždená len niekoľko mesiacov pred Kuciakom. Podľa Metsolovej ich odvaha inšpiruje novinárov naprieč kontinentom, ktorí riskujú, aby odhalili pravdu.

Kuciaka a Kušnírovú zavraždili 21. februára 2018 vo Veľkej Mači. V prípade padli tri právoplatné rozsudky voči vykonávateľom, pričom otázka objednávky vraždy sa opätovne rieši na Špecializovanom trestnom súde.

Výročie si ľudia pripomenú nielen na Slovensku, ale aj vo viacerých európskych mestách.

(tasr, pir)