Preskočiť na obsah
  |  

Pavel: Vojna na Ukrajine je aj našou vojnou

Český prezident Petr Pavel na zhromaždení v centre Prahy pripomenul, že vojna na Ukrajine nie je vzdialeným konfliktom, ale zásadne sa dotýka aj Česka a celej Európy. Podľa neho bude mať podoba budúceho mieru dlhodobý vplyv na bezpečnosť kontinentu, a preto je podpora Ukrajiny v záujme samotných Čechov.

„To nie je ukrajinská vojna. Je to svojím spôsobom aj naša vojna. Som veľmi vďačný, že to takto mnoho ľudí vníma, že sme zodpovední a že Ukrajinu aj vo vlastnom záujme podporujeme,“ povedal Pavel.

Odmietol názor, že Kyjev si za vojnu môže sám pre svoju snahu vstúpiť do NATO – takéto tvrdenia označil za nezmysel.

Na Staromestskom námestí sa pri príležitosti blížiaceho sa výročia ruskej invázie zišli stovky ľudí. Organizátori zdôraznili, že ide o obranu slobody a budúcnosti Európy. Súčasťou programu bola aj výstava venovaná českým vojakom padlým pri obrane Ukrajiny.

Humanitárne organizácie zároveň upozornili, že od roku 2022 poskytli pomoc za miliardy korún, no vláda teraz zvažuje výrazné škrty.

(tasr, pir)

  |  

Námorná organizácia eviduje 529 lodí s falošnou vlajkou

Medzinárodná námorná organizácia (IMO) eviduje 529 lodí, ktoré sa plavia pod falošnou vlajkou. Počet prípadov od posledného zasadnutia výboru vzrástol a viac než 350 plavidiel nemá ani klasifikáciu uznávanej spoločnosti. Podľa sekretariátu to poukazuje na vážne slabiny v globálnom systéme registrácie lodí, píše Splash.

Podvody sa týkajú tankerov, nákladných aj menších plavidiel a zasahujú desiatky krajín. Viaceré štáty nahlásili falošné registre či webové stránky vydávajúce certifikáty.

Sekretariát chce na zasadnutí LEG 113 presadiť prísnejšie overovanie registrácií. Kritici však tvrdia, že nejasné jurisdikcie a ekonomické záujmy dlhodobo umožňujú lodiam meniť identitu a unikať dohľadu.

(pir)

  |  

V Nórsku klesla podpora monarchie na rekordné minimum

Podpora monarchie v Nórsku klesla na 60 percent, čo je najhorší výsledok, aký agentúra Norstat zaznamenala. Ešte pred mesiacom pritom dosahovala 70 percent.

Analytici hovoria o dramatickom prepade a „žltej karte“ pre kráľovský dom. Zdá sa, že verejnosť reaguje najmä na škandál okolo korunnej princeznej Mette-Marit a jej kontaktov s Jeffreyom Epsteinom, ako aj na ďalšie kontroverzie v rodine.

Paradoxne samotný kráľ Harald zostáva mimoriadne populárny. Na desaťbodovej škále získal priemernú známku 9,2 a kráľovná Sonja 8,6. Kým dôvera v inštitúciu oslabuje, osobná pozícia 89-ročného panovníka je podľa komentátorov „pevná ako skala“.

Kráľ navyše pracuje viac než v minulosti – vlani absolvoval 233 oficiálnych podujatí, čo je o 40 viac než rok predtým, a výrazne zvýšil počet ciest mimo Osla.

(pir)

  |  

FSB označila Telegram za hrozbu, v Rusku rastú obavy z jeho zákazu

Ruská bezpečnostná služba FSB označila Telegram za bezpečnostnú hrozbu a varovala, že jeho používanie ruskými vojakmi na fronte v uplynulých mesiacoch opakovane ohrozilo ich životy.

Podľa vyhlásenia môžu ukrajinské ozbrojené sily a tajné služby získať informácie z platformy v krátkom čase a využiť ich na vojenské účely.

Krok FSB vyvolal špekulácie, že Rusko by mohlo Telegram obmedziť alebo úplne zakázať. Pre milióny Rusov je pritom jedným z posledných relatívne slobodných zdrojov informácií.

Moskva zároveň presadzuje domácu aplikáciu Max, ktorá má nahradiť zahraničné siete, no čelí kritike ako potenciálny nástroj kontroly a cenzúry.

Úrad Roskomnadzor tvrdí, že Telegram porušuje ruské zákony, nezmazal zakázaný obsah a nedostatočne bojuje proti podvodom. Zakladateľ platformy Pavel Durov reagoval, že Telegram bude aj naďalej chrániť súkromie a slobodu slova bez ohľadu na tlak úradov.

(tasr, pir)

  |  

Francúzsko: Európska únia má páky proti clám USA

Európska únia má podľa Francúzska k dispozícii nástroje, ktorými môže reagovať na nové americké clá zavedené prezidentom Donaldom Trumpom.

Francúzsky minister obchodu Nicolas Forissier pre Financial Times uviedol, že Brusel je pripravený konať, ak to bude potrebné. Trump rozhodol o zavedení jednotného 10-percentného globálneho cla po tom, ako Najvyšší súd USA označil viaceré predchádzajúce clá za nezákonné.

Paríž už o situácii rokoval s partnermi z EÚ aj s Európskou komisiou.

V hre je podľa denníka aj takzvaná „obchodná bazuka“ – nástroj proti nátlaku (ACI), ktorý by mohol zasiahnuť najmä americké technologické firmy. Tento mechanizmus umožňuje Únii siahnuť po obmedzeniach vývozu, zaviesť clá na služby či vylúčiť americké spoločnosti z verejných zákaziek.

Zároveň existuje aj pozastavený balík odvetných ciel na americký tovar za viac ako 90 miliárd eur, ktorý by EÚ mohla opätovne aktivovať.

(reuters, pir)

  |  

Zelenskyj uvalil sankcie na ruské loďstvo aj zbrojárske firmy

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj uviedol do platnosti nové sankčné balíky schválené Radou národnej bezpečnosti a obrany. Prvý z nich je zameraný na 225 kapitánov lodí zapojených do takzvanej ruskej tieňovej flotily, ktorá podľa dostupných údajov pomáha Moskve obchádzať sankcie pri vývoze ropy.

Ide o občanov 11 krajín vrátane Ruska, Indie či Filipín. Monitorovanie v Čiernom, Červenom a Baltskom mori naznačuje, že prepravovali ropu v rozpore so sankciami EÚ a štátov G7.

Väčšina tankerov už pritom čelí reštrikciám zo strany EÚ, USA či Británie.

Druhý balík sankcií zasahuje ruský vojensko-priemyselný komplex. Sankcie sa týkajú 46 Rusov, dvoch Iráncov a 44 ruských spoločností napojených na výrobu rakiet, dronov či elektronických systémov.

Kyjev zároveň avizuje koordináciu s partnermi a ďalšie rozširovanie sankčného zoznamu.

(pir)