Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Šutaj Eštok: Výhražné správy sa týkajú 19 škôl

Polícia preveruje výhražné správy, ktoré zaznamenala počas nedeľnej noci a týkajú sa 19 škôl na Slovensku. Väčšina z nich je v Bratislave, jedna v Šamoríne a jedna v Snine. Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) informoval, že na ochranu škôl je nasadených 65 policajných hliadok. Situácia je podľa neho pod kontrolou.

Vyšetrovanie vedie Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave pre podozrenie zo šírenia poplašnej správy, za čo hrozí až päť rokov väzenia. Prezidentka Policajného zboru Jana Maškarová uviedla, že na prípade pracuje aj odbor počítačovej kriminality a polícia už identifikovala viaceré stopy.

Minister školstva Tomáš Drucker (Hlas) vyzval rodičov, aby sa spoliehali na oficiálne informácie, a zdôraznil, že školy zostávajú bezpečným prostredím. Šutaj Eštok označil vyhrážky za vážny zásah do pocitu bezpečia rodičov, detí aj zamestnancov škôl.

Prezident Peter Pellegrini vyhlásil, že štát musí zaujať čo najtvrdší postoj a zabezpečiť vypátranie a potrestanie páchateľov.

(tasr, lud)

Minúta  |  

EÚ odkladá po nezhodách plán „Vyrobené v Európe“

Európska komisia odložila predstavenie iniciatívy „Vyrobené v Európe“, ktorá má podporiť využívanie domácich súčiastok a technológií v strategických odvetviach. Dôvodom sú nezhody v otázke, aký geografický rozsah má mať ochrana európskeho priemyslu.

Opatrenia mali zaviesť minimálne podiely lokálne vyrábaných komponentov v projektoch financovaných z verejných zdrojov, a to najmä v oblastiach batérií, obnoviteľných zdrojov alebo jadrovej energetiky.

Kým Francúzsko a ďalšie štáty tlačia na silnejšie pravidlá „Vyrobené v Európe“ ako reakciu na lacnejšie dovozy z Číny, Švédsko či Česko varujú pred rastom cien a oslabením konkurencieschopnosti EÚ.

Diskusiu vedú aj o tom, či sa má ochrana vzťahovať výlučne na krajiny EÚ a Európskeho združenia voľného obchodu, alebo aj na partnerov, ako sú Veľká Británia a Turecko.

Návrh je súčasťou širšej stratégie Clean Industrial Deal, ktorá má posilniť postavenie Európy voči USA a Číne.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Šimečka: Stopka elektriny na Ukrajinu by hraničila s vlastizradou

Predseda opozičného PS Michal Šimečka označil prípadné zastavenie dodávok elektriny na Ukrajinu za krok hraničiaci s vlastizradou. Na tlačovej konferencii pred sídlom Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy (SEPS) vyzval vedenie štátnej firmy, aby nevyhovelo prípadnej požiadavke premiéra Roberta Fica (Smer) na prerušenie núdzových dodávok.

Podľa Šimečku by takýto krok poškodil ekonomické aj zahraničnopolitické záujmy Slovenska. Uviedol, že Ukrajina je jedným z najväčších odberateľov slovenskej elektriny a výpadok by mohli nahradiť iné krajiny, čo by Slovensku prinieslo straty v stovkách miliónov eur a ďalšie reputačné škody v EÚ.

Podpredseda PS Ivan Štefunko varoval aj pred negatívnym vplyvom na budúcu energetickú spoluprácu a investície. Ivan Korčok z predsedníctva PS kritizoval aj postoj Slovenska k 20. balíku sankcií proti Rusku.

Hnutie Slovensko zdôraznilo, že premiér nemá mandát na to, aby žiadal SEPS o zastavenie dodávok elektriny. Zdôraznilo tiež, že zastavením dodávok by vznikla hospodárska škoda pre krajinu, poukázalo preto aj na trestnoprávnu zodpovednosť.

Premiér Fico avizoval, že v pondelok požiada SEPS o zastavenie núdzových dodávok elektriny na Ukrajinu. Reaguje tak na zastavenie tranzitu ruskej ropy cez Ukrajinu na Slovensko a do Maďarska.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Morawiecki čelí trestnému oznámeniu pre uhoľnú kauzu

Poľská Vládna agentúra strategických rezerv podala trestné oznámenie na bývalého premiéra Mateusza Morawieckého v súvislosti s takzvanou uhoľnou kauzou vlády PiS.

Podľa ministra vnútra Marcina Kierwińského rozhodnutia prijaté po embargu na ruské uhlie v roku 2022 spôsobili štátu škody takmer jednu miliardu zlotých. Časť dovezeného uhlia z Austrálie za približne 200 miliónov zlotých navyše nespĺňala normy a nebolo ho možné riadne využiť.

Kritika smeruje aj k zapojeniu štátnych podnikov vrátane PKP Cargo, ktorá podľa šéfa kancelárie premiéra Jana Grabca utrpela stratu viac ako 1,5 miliardy zlotých.

Firma musela rušiť zmluvy a preorientovať sa na prepravu uhlia, pričom kompenzácie zatiaľ nedostala. Podľa štátneho tajomníka Wieslawa Szczepańského bolo uhlie pôvodne určené pre domácnosti, no v praxi sa hodilo najmä pre veľké teplárne.

Objavili sa aj pochybnosti o transparentnosti výberu dodávateľov a vyplácaní záloh.

(tasr, pir)

Minúta  |  

Ceny samostatných garáží na Slovensku rastú

Ceny samostatných garáží na Slovensku rastú a podľa realitných portálov sa pohybujú od približne 24-tisíc eur v menších mestách až po viac ako 60-tisíc eur v lukratívnych častiach Bratislavy.

Hlavným dôvodom je dlhodobý nepomer medzi ponukou a dopytom – nových parkovacích miest vzniká málo, zatiaľ čo počet áut prudko rastie. Len v Bratislave sa medzi rokmi 2010 a 2020 zvýšil počet osobných vozidiel o viac ako tretinu a v roku 2023 tu pripadalo 668 áut na tisíc obyvateľov.

Podľa marketingového manažéra spoločnosti Lomax Petra Přichystala mestá podceňujú budovanie parkovacích kapacít a spoliehajú sa na obmedzovanie dopravy, čo však realitu príliš nemení. Zavádzanie regulácií či rozširovanie modrých zón problém podľa neho iba presúva.

Ak situáciu nezačnú riešiť systematicky, ceny garáží budú zrejme ďalej rásť a dostupnosť parkovania sa pre bežných obyvateľov ešte zhorší.

(tasr, pir)

Minúta  |  

Zajac víta kontroly neziskoviek, no varuje pred ich zneužitím

Predseda Komory mimovládnych neziskových organizácií Marcel Zajac víta rozhodnutie vlády sprísniť kontroly v neziskovom sektore. Podľa neho je dohľad prirodzenou súčasťou fungovania každej organizácie a môže pomôcť odhaliť aj napraviť prípadné nedostatky.

Zároveň však zdôrazňuje, že cieľom kontrol nemá byť likvidácia organizácií ani vytváranie atmosféry neistoty. Reagoval tak na vládne uznesenie, ktorým sa štátne orgány majú viac zamerať na preverovanie mimovládok.

Pozitívne hodnotí aj postoj vlády, ktorá zatiaľ neplánuje presadzovať legislatívne úpravy reagujúce na výhrady Ústavného súdu SR k zrušenej novele zákona o neziskových organizáciách. Súd minulý rok rozhodol, že novela bola v rozpore s ústavou aj medzinárodnými dohovormi, najmä v oblasti základných práv.

Zajac zároveň naznačil, že prípadným zmenám by mala predchádzať odborná diskusia o transparentnosti, ideálne na pôde splnomocnenkyne pre občiansku spoločnosť a Rady vlády pre mimovládne organizácie.

(tasr, pir)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.