Preskočiť na obsah
  |  

Ľudské práva sú po celom svete vážne ohrozené, tvrdí Guterres

Generálny tajomník OSN António Guterres varoval, že ľudské práva sú po celom svete vážne ohrozené a medzinárodné právo je systematicky porušované.

Na pôde Rady OSN pre ľudské práva v Ženeve poukázal na utrpenie civilistov v konfliktoch v Sudáne, Gaze či na Ukrajine a vyhlásil, že „vládu zákona nahrádza vláda sily“. Podľa neho práva v mnohých krajinách potláčajú nielen strategicky, ale niekedy dokonca „s hrdosťou“.

Zároveň upozornil na dramatický nepomer medzi rastúcimi humanitárnymi potrebami a klesajúcim financovaním.

Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva sa podľa Volkera Turka ocitol v režime prežitia, pričom Spojené štáty ako najväčší darca uhradili len zlomok svojich záväzkov. Nedostatok zdrojov už zabránil otvoreniu viacerých vyšetrovaní vrátane prípadov z Konga a Afganistanu.

Guterres zároveň varoval, že situácia na okupovaných palestínskych územiach ohrozuje samotnú myšlienku dvojštátneho riešenia.

(reuters, pir)

  |  

Takmer polovica slovenských domácností nezvláda horúčavy

Energetická chudoba na Slovensku už dávno nie je len zimnou témou. Najnovší prieskum Európskej environmentálnej agentúry a Eurofoundu ukazuje, že takmer polovica domácností si počas letných horúčav nemôže dovoliť udržať primeranú teplotu v byte či dome.

V prípade nízkopríjmových rodín ide dokonca o dve tretiny. Slovensko sa tak radí medzi najhoršie krajiny EÚ, horšie sú na tom už len Poľsko a Litva.

Podľa odborníkov za tým stojí kombinácia nerekonštruovaných budov, slabej izolácie a vysokých cien energií, ktoré domácnostiam neumožňujú investovať do zateplenia či klimatizácie. Zdá sa, že s postupujúcim otepľovaním sa problém ešte prehĺbi a naša klíma sa môže priblížiť balkánskej.

Energetici preto volajú po legislatívnych zmenách a systematickej podpore moderných riešení chladenia, ktoré by sa mali stať súčasťou energetickej bezpečnosti štátu.

(tasr, pir)

  |  

Slovensko a Maďarsko zablokovali sankcie proti Rusku

Budapešť zablokovala nové sankcie EÚ proti Rusku aj rozsiahlu finančnú pomoc pre Kyjev, krok už skôr avizoval maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó. Zdroje stanice Rádio Slobodná Európa/Rádio Sloboda tvrdia, že k zablokovaniu sa pridala aj Slovenská republika. Spor sa točí okolo ropovodu Družba, ten stále zásobuje Maďarsko a Slovensko ruskou ropou a jeho prevádzku narušili útoky i technické problémy.

Minister zahraničných vecí Juraj Blanár upozornil, že ďalšie sankcie by mohli podľa neho negatívne ovplyvniť mierové rokovania medzi Ukrajinou, Ruskom a USA. Diskusia sa týka najmä opatrení proti takzvaným tieňovým flotilám prepravujúcim ruskú ropu a plyn. Viaceré krajiny s námornými prístavmi majú podľa Blanára podobné obavy a rokovania pokračujú.

Po najnovšom ukrajinskom dronovom údere na čerpaciu stanicu v Rusku maďarský premiér Viktor Orbán vyhlásil, že Maďarsko sa nenechá vydierať a úver vo výške 90 miliárd eur bude vetovať, kým sa dodávky neobnovia. Kyjev reaguje, že dvojica krajín ohrozuje jednotu EÚ.

Predseda Európskej rady António Costa vyzval Orbána, aby rešpektoval dohodu o 90-miliardovej pôžičke pre Ukrajinu, ktorú lídri EÚ schválili ešte v decembri. Costa pripomenul, že dohody prijaté konsenzom sú pre členské štáty záväzné.

Porušenie takéhoto záväzku by podľa neho znamenalo oslabenie princípu lojálnej spolupráce, na ktorom EÚ stojí. Zároveň zdôraznil, že žiadny štát nemôže podkopávať dôveryhodnosť spoločných rozhodnutí Európskej rady.

(reuters, mja)

  |  

Obnova Ukrajiny zdražela. Vyčíslili ju na 588 miliárd dolárov

Obnova Ukrajiny si v nasledujúcej dekáde vyžiada približne 588 miliárd dolárov, čo je o 12 percent viac než vlani. Vyplýva to zo spoločnej správy Svetovej banky, OSN, Európskej komisie a ukrajinskej vlády.

Priame škody už dosiahli 195 miliárd dolárov, pričom najviac zasiahnuté sú bývanie, doprava a energetika. Práve energetická infraštruktúra čelila v uplynulom roku zosilneným ruským útokom, čo situáciu ešte zhoršilo.

Vojna zároveň spôsobila najväčšiu utečeneckú krízu v Európe od druhej svetovej vojny. Viac než šesť miliónov Ukrajincov žije v zahraničí a ďalšie milióny sú vysídlené doma.

Ekonomika krajiny je v reálnom vyjadrení o pätinu slabšia než pred inváziou. Podľa autorov správy by však cielené reformy mohli prilákať súkromný kapitál a pokryť až 40 percent potrieb obnovy.

(reuters, pir)

  |  

SNS je za dočasné zastavenie elektriny pre Ukrajinu

SNS otvorene podporila premiéra Roberta Fica (Smer) v jeho zámere dočasne zastaviť dodávky elektriny na Ukrajinu. Reaguje tak na rozhodnutie Kyjeva zastaviť tranzit ruskej ropy cez svoje územie na Slovensko a do Maďarska.

Podľa predsedu národniarov Andreja Danka je neprijateľné, aby Ukrajina, ktorá podľa jeho slov získala zo Slovenska pomoc za viac ako štyri miliardy eur, krajinu „politicky vydierala“. Danko očakáva od premiéra rázny postup a zároveň dúfa, že Fico neustúpi zo svojho postoja ani pod tlakom kritiky.

SNS zároveň žiada odmietnutie protiruských sankcií, pričom sa odvoláva na uznesenie parlamentu iniciované jej poslancami.

Premiér má v pondelok navštíviť spoločnosť SEPS a oficiálne požiadať o zastavenie núdzových dodávok elektriny. Opozícia krok kritizuje a hovorí dokonca o poškodzovaní reputácie Slovenska či o možných trestnoprávnych dôsledkoch.

(tasr, pir)

  |  

Sybiha: Slovensko a Maďarsko nemôžu blokovať EÚ

Ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha vyzval Slovensko a Maďarsko, aby podľa jeho slov prestali blokovať kľúčové rozhodnutia Európskej únie a správali sa konštruktívne. Reagoval tak na hrozby zastavenia dodávok elektriny na Ukrajinu, ak Kyjev neobnoví tranzit ruskej ropy cez ropovod Družba.

Budapešť zároveň signalizovala, že nepodporí 20. balík protiruských sankcií ani pôžičku pre Ukrajinu vo výške 90 miliárd eur.

Sybiha zdôraznil, že ultimáta by mali smerovať na Kremeľ, nie na Kyjev. Podľa neho Rusko nejaví skutočný záujem o ukončenie vojny a EÚ by mala tlak na Moskvu ešte zvýšiť.

Šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová pripustila, že dohoda o sankciách je pre postoj Maďarska nepravdepodobná.

Napätie zvyšuje aj prerušenie dodávok ropy cez Družbu po ruskom útoku na infraštruktúru pri Brodoch. Premiéri Viktor Orbán a Robert Fico (Smer) obviňujú Ukrajinu z politického vydierania, čo Kyjev odmieta.

(tasr, pir)