Preskočiť na obsah
Minúta  |  

EÚ zvažuje voči venezuelskej hlave štátu zrušenie sankcií

Šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová oznámila, že navrhne zrušenie sankcií voči venezuelskej dočasnej prezidentke Delcy Rodríguezovej. Reaguje tak na krok venezuelského parlamentu, ktorý minulý týždeň schválil obmedzený zákon o amnestii pre časť väzňov.

Podľa Kallasovej však zatiaľ nie je jasné, či sa na tomto kroku podarí dosiahnuť jednomyseľnú zhodu medzi členskými štátmi Únie.

Sankcie voči predstaviteľom režimu v Caracase patria medzi dlhodobé nástroje tlaku Bruselu na podporu demokracie a ľudských práv vo Venezuele. Prípadné uvoľnenie opatrení by mohlo signalizovať ochotu EÚ reagovať na čiastočné politické ústupky tamojšej vlády.

K návrhu sa už pridal aj španielsky minister zahraničných vecí José Manuel Albares, ktorý vyzval Úniu, aby tento krok podporila. Rozhodujúce však bude, či sa podarí presvedčiť všetkých 27 členských štátov.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Briti zatkli exveľvyslanca Mandelsona pre napojenie na Epsteina

Bývalého britského veľvyslanca v USA Petra Mandelsona zatkla londýnska polícia pre podozrenie zo zneužitia verejnej funkcie. Vyšetrovanie súvisí s jeho kontaktmi s odsúdeným sexuálnym delikventom Jeffreym Epsteinom.

Impulzom boli e-maily zverejnené americkým ministerstvom spravodlivosti, ktoré podľa dostupných informácií naznačujú užší vzťah medzi obomi mužmi, než sa doteraz predpokladalo. Mandelson údajne počas pôsobenia vo vláde Gordona Browna s Epsteinom zdieľal aj citlivé informácie.

Polícia začala trestné konanie po tom, ako vláda premiéra Keira Starmera poskytla vyšetrovateľom komunikáciu medzi bývalým diplomatom a Epsteinom.

Mandelson, ktorý už skôr prišiel o post veľvyslanca a tento mesiac vystúpil z Labouristickej strany, vyjadril ľútosť nad svojimi kontaktmi s Epsteinom, no na najnovšie obvinenia zatiaľ nereagoval. Kauza zasiahla aj ďalšie vysoké kruhy – minulý týždeň bol pre rovnaké podozrenie zadržaný aj princ Andrew.

(reuters, mja)

Minúta  |  

EÚ zmrazuje dohodu s USA, čaká na detaily ciel od Trumpa

Európska únia sa podľa informácií agentúry Bloomberg chystá pozastaviť ratifikáciu obchodnej dohody so Spojenými štátmi. Dôvodom je neistota okolo nového colného programu prezidenta Donalda Trumpa, ktorý zatiaľ Brusel detailne nepozná.

Únia preto žiada od americkej administratívy dodatočné vysvetlenia a konkrétne podmienky plánovaných opatrení.

Hlavná vyjednávačka Európskej ľudovej strany (EPP) pre túto dohodu Željana Zovková uviedla, že EÚ momentálne nemá „žiadnu inú možnosť“, než proces schvaľovania odložiť. Podľa nej je potrebné najskôr vyjasniť obchodné podmienky, aby predišli prípadným ekonomickým rizikám.

EPP je pritom najsilnejším politickým blokom v Európskom parlamente, takže jej postoj môže výrazne ovplyvniť ďalší vývoj.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Ľudské práva sú po celom svete vážne ohrozené, tvrdí Guterres

Generálny tajomník OSN António Guterres varoval, že ľudské práva sú po celom svete vážne ohrozené a medzinárodné právo je systematicky porušované.

Na pôde Rady OSN pre ľudské práva v Ženeve poukázal na utrpenie civilistov v konfliktoch v Sudáne, Gaze či na Ukrajine a vyhlásil, že „vládu zákona nahrádza vláda sily“. Podľa neho práva v mnohých krajinách potláčajú nielen strategicky, ale niekedy dokonca „s hrdosťou“.

Zároveň upozornil na dramatický nepomer medzi rastúcimi humanitárnymi potrebami a klesajúcim financovaním.

Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva sa podľa Volkera Turka ocitol v režime prežitia, pričom Spojené štáty ako najväčší darca uhradili len zlomok svojich záväzkov. Nedostatok zdrojov už zabránil otvoreniu viacerých vyšetrovaní vrátane prípadov z Konga a Afganistanu.

Guterres zároveň varoval, že situácia na okupovaných palestínskych územiach ohrozuje samotnú myšlienku dvojštátneho riešenia.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Takmer polovica slovenských domácností nezvláda horúčavy

Energetická chudoba na Slovensku už dávno nie je len zimnou témou. Najnovší prieskum Európskej environmentálnej agentúry a Eurofoundu ukazuje, že takmer polovica domácností si počas letných horúčav nemôže dovoliť udržať primeranú teplotu v byte či dome.

V prípade nízkopríjmových rodín ide dokonca o dve tretiny. Slovensko sa tak radí medzi najhoršie krajiny EÚ, horšie sú na tom už len Poľsko a Litva.

Podľa odborníkov za tým stojí kombinácia nerekonštruovaných budov, slabej izolácie a vysokých cien energií, ktoré domácnostiam neumožňujú investovať do zateplenia či klimatizácie. Zdá sa, že s postupujúcim otepľovaním sa problém ešte prehĺbi a naša klíma sa môže priblížiť balkánskej.

Energetici preto volajú po legislatívnych zmenách a systematickej podpore moderných riešení chladenia, ktoré by sa mali stať súčasťou energetickej bezpečnosti štátu.

(tasr, pir)

Minúta  |  

Slovensko a Maďarsko zablokovali sankcie proti Rusku

Budapešť zablokovala nové sankcie EÚ proti Rusku aj rozsiahlu finančnú pomoc pre Kyjev, krok už skôr avizoval maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó. Zdroje stanice Rádio Slobodná Európa/Rádio Sloboda tvrdia, že k zablokovaniu sa pridala aj Slovenská republika. Spor sa točí okolo ropovodu Družba, ten stále zásobuje Maďarsko a Slovensko ruskou ropou a jeho prevádzku narušili útoky i technické problémy.

Minister zahraničných vecí Juraj Blanár upozornil, že ďalšie sankcie by mohli podľa neho negatívne ovplyvniť mierové rokovania medzi Ukrajinou, Ruskom a USA. Diskusia sa týka najmä opatrení proti takzvaným tieňovým flotilám prepravujúcim ruskú ropu a plyn. Viaceré krajiny s námornými prístavmi majú podľa Blanára podobné obavy a rokovania pokračujú.

Po najnovšom ukrajinskom dronovom údere na čerpaciu stanicu v Rusku maďarský premiér Viktor Orbán vyhlásil, že Maďarsko sa nenechá vydierať a úver vo výške 90 miliárd eur bude vetovať, kým sa dodávky neobnovia. Kyjev reaguje, že dvojica krajín ohrozuje jednotu EÚ.

Predseda Európskej rady António Costa vyzval Orbána, aby rešpektoval dohodu o 90-miliardovej pôžičke pre Ukrajinu, ktorú lídri EÚ schválili ešte v decembri. Costa pripomenul, že dohody prijaté konsenzom sú pre členské štáty záväzné.

Porušenie takéhoto záväzku by podľa neho znamenalo oslabenie princípu lojálnej spolupráce, na ktorom EÚ stojí. Zároveň zdôraznil, že žiadny štát nemôže podkopávať dôveryhodnosť spoločných rozhodnutí Európskej rady.

(reuters, mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.