Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Obhajoba Bombica žiada oslobodenie spod obžaloby

Na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku zaznela viac než trojhodinová záverečná reč advokáta Davida Lindtnera v procese s Danielom Bombicom, obžalovaným z extrémistickej trestnej činnosti. Obhajca postupne spochybnil jednotlivé skutky aj znalecký posudok, ktorý označil za nepoužiteľný.

Podľa neho sa nepodarilo preukázať, že by Bombic vedome propagoval ideológiu white power alebo že by symboly a výroky, ktoré použil, mali extrémistický charakter.

Lindtner argumentoval aj pri publikácii Protokoly sionských mudrcov, ktorú označil za verejne dostupnú, a spochybnil, že by jej šírenie automaticky znamenalo trestný čin. Rovnako odmietol tvrdenia poškodeného Michala Štromajera o výraznom zásahu do jeho života.

Ak by súd predsa len rozhodol o vine, obhajoba navrhuje miernejší trest, keďže ide podľa nej o prvopáchateľa a o verbálne skutky. Bombic naďalej trvá na nevine, jeho záverečná reč je naplánovaná na 10. marca.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Blanár: Slovensko prezentovalo výhrady k sankciám i Rade mieru

Slovensko vyjadrilo na zasadnutí Rady EÚ politickú výhradu k 20. balíku sankcií proti Rusku. Minister zahraničných vecí Juraj Blanár upozornil, že ďalšie sankcie by mohli podľa neho negatívne ovplyvniť mierové rokovania medzi Ukrajinou, Ruskom a USA.

Diskusia sa týka najmä opatrení proti takzvaným tieňovým flotilám prepravujúcim ruskú ropu a plyn. Viaceré krajiny s námornými prístavmi majú podľa Blanára podobné obavy a rokovania pokračujú.

Šéf slovenskej diplomacie zároveň kritizoval Ukrajinu za nedostatočnú komunikáciu v otázke zastavenia dodávok ropy cez ropovod Družba do SR a Maďarska. Bratislava žiada vyslanie inšpekčnej skupiny Európskej komisie, ktorá by posúdila rozsah poškodenia.

Blanár zdôraznil, že Slovensko napriek sporom Ukrajine pomáha – dodáva naftu, plyn reverzným tokom, elektrinu aj generátory a financuje obnovu civilnej infraštruktúry.

Slovensko sa síce odmietlo stať členom Rady mieru amerického prezidenta Donalda Trumpa, no zúčastnilo sa na jej prvom zasadnutí vo Washingtone ako pozorovateľ. Blanár vysvetlil, že Bratislava má k formátu viaceré výhrady.

Prekáža jej najmä to, že v ňom nie je zastúpená Palestína a že mandát rady podľa nej presahuje rámec Gazy, hoci pôvodná rezolúcia mala byť zameraná práve na tento región.

Napriek tomu šéf slovenskej diplomacie označil iniciatívu za jediné aktuálne mierové riešenie, ktoré je momentálne na stole. Krajina chce byť pri ňom prítomná a sledovať jeho vývoj. Zároveň kritizoval postoj niektorých členských štátov EÚ, ktoré spochybnili účasť eurokomisárky Dubravky Šuicovej na rokovaní.

(tasr, mja)

Minúta  |  

USA evakuovali ambasádu v Iráne. Hizballáh chce reagovať

Spojené štáty nariadili evakuáciu personálu bez nevyhnutných úloh z veľvyslanectva USA v Bejrúte. Ministerstvo zahraničných vecí dôvod bližšie nešpecifikovalo, krok však prichádza v čase, keď prezident USA Donald Trump posilňuje americkú vojenskú prítomnosť na Blízkom východe a zvyšuje tlak na Irán, informuje Fox News.

Ambasáda v Libanone zostáva otvorená, no funguje už len s kľúčovým personálom. Opatrenie má byť dočasné a zamerané na bezpečnosť zamestnancov.

Podľa dostupných informácií Iránske revolučné gardy sprísnili kontrolu nad hnutím Hizballáh, ktoré by v prípade amerického útoku na Teherán mohlo byť aktivované. Analytici upozorňujú, že ak by Irán čelil existenčnej hrozbe, mohol by nasadiť Hizballáh proti Izraelu či americkým cieľom v regióne.

Situáciu navyše komplikuje blížiace sa rokovanie v Ženeve o iránskom jadrovom programe, zatiaľ čo rozhodovanie o ďalších krokoch má podľa expertov pevne v rukách úzky okruh poradcov Bieleho domu.

(mja)

Minúta  |  

EÚ zvažuje voči venezuelskej hlave štátu zrušenie sankcií

Šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová oznámila, že navrhne zrušenie sankcií voči venezuelskej dočasnej prezidentke Delcy Rodríguezovej. Reaguje tak na krok venezuelského parlamentu, ktorý minulý týždeň schválil obmedzený zákon o amnestii pre časť väzňov.

Podľa Kallasovej však zatiaľ nie je jasné, či sa na tomto kroku podarí dosiahnuť jednomyseľnú zhodu medzi členskými štátmi Únie.

Sankcie voči predstaviteľom režimu v Caracase patria medzi dlhodobé nástroje tlaku Bruselu na podporu demokracie a ľudských práv vo Venezuele. Prípadné uvoľnenie opatrení by mohlo signalizovať ochotu EÚ reagovať na čiastočné politické ústupky tamojšej vlády.

K návrhu sa už pridal aj španielsky minister zahraničných vecí José Manuel Albares, ktorý vyzval Úniu, aby tento krok podporila. Rozhodujúce však bude, či sa podarí presvedčiť všetkých 27 členských štátov.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Briti zatkli exveľvyslanca Mandelsona pre napojenie na Epsteina

Bývalého britského veľvyslanca v USA Petra Mandelsona zatkla londýnska polícia pre podozrenie zo zneužitia verejnej funkcie. Vyšetrovanie súvisí s jeho kontaktmi s odsúdeným sexuálnym delikventom Jeffreym Epsteinom.

Impulzom boli e-maily zverejnené americkým ministerstvom spravodlivosti, ktoré podľa dostupných informácií naznačujú užší vzťah medzi obomi mužmi, než sa doteraz predpokladalo. Mandelson údajne počas pôsobenia vo vláde Gordona Browna s Epsteinom zdieľal aj citlivé informácie.

Polícia začala trestné konanie po tom, ako vláda premiéra Keira Starmera poskytla vyšetrovateľom komunikáciu medzi bývalým diplomatom a Epsteinom.

Mandelson, ktorý už skôr prišiel o post veľvyslanca a tento mesiac vystúpil z Labouristickej strany, vyjadril ľútosť nad svojimi kontaktmi s Epsteinom, no na najnovšie obvinenia zatiaľ nereagoval. Kauza zasiahla aj ďalšie vysoké kruhy – minulý týždeň bol pre rovnaké podozrenie zadržaný aj princ Andrew.

(reuters, mja)

Minúta  |  

EÚ zmrazuje dohodu s USA, čaká na detaily ciel od Trumpa

Európska únia sa podľa informácií agentúry Bloomberg chystá pozastaviť ratifikáciu obchodnej dohody so Spojenými štátmi. Dôvodom je neistota okolo nového colného programu prezidenta Donalda Trumpa, ktorý zatiaľ Brusel detailne nepozná.

Únia preto žiada od americkej administratívy dodatočné vysvetlenia a konkrétne podmienky plánovaných opatrení.

Hlavná vyjednávačka Európskej ľudovej strany (EPP) pre túto dohodu Željana Zovková uviedla, že EÚ momentálne nemá „žiadnu inú možnosť“, než proces schvaľovania odložiť. Podľa nej je potrebné najskôr vyjasniť obchodné podmienky, aby predišli prípadným ekonomickým rizikám.

EPP je pritom najsilnejším politickým blokom v Európskom parlamente, takže jej postoj môže výrazne ovplyvniť ďalší vývoj.

(reuters, pir)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.