Preskočiť na obsah
  |  

Kanada sa stavia proti tlaku USA, Kube chce poslať pomoc

Kanada oznámila, že pripravuje plán pomoci pre Kubu, ktorá čelí vážnemu nedostatku paliva po sprísnení amerických sankcií.

Administratíva prezidenta Donalda Trumpa v posledných týždňoch zablokovala dodávky ropy na ostrov vrátane tých z Venezuely, čo vyvolalo prudký rast cien potravín a dopravy a spôsobilo rozsiahle výpadky elektriny.

Kanadská ministerka zahraničných vecí Anita Anandová síce konkrétne kroky nepriblížila, no Ottawa podľa jej slov situáciu pozorne sleduje a obáva sa zhoršovania humanitárnych podmienok. Podobne varuje aj OSN, podľa ktorej môže nedostatok energií prerásť do širšej krízy.

Napätie medzi Washingtonom a Ottawou sa prehlbuje aj v iných otázkach – od ciel až po zahraničnopolitické smerovanie Kanady. Trump navyše vyhlásil, že Kuba „čoskoro zlyhá“.

(reuters, pir)

  |  

Ukrajina sa stáva krajinou vdov a sirôt, píše CNN

Ukrajina podľa demografov čelí jednej z najvážnejších populačných kríz vo svojej histórii. Od začiatku vojny s Ruskom stratila približne desať miliónov ľudí – časť zahynula, milióny odišli do zahraničia a ďalší žijú na okupovaných územiach.

Pôrodnosť klesla pod jedno dieťa na ženu, čo je hlboko pod úrovňou potrebnou na prirodzenú obnovu populácie.

Ako píše CNN, demografka Ella Libanová označuje situáciu za katastrofu a upozorňuje, že už pred vojnou bola hustota obyvateľstva nízka a regionálne nerovnomerne rozložená. Teraz sa trend ešte prehĺbil.

Odborníci zároveň evidujú rastúce problémy s plodnosťou. Reprodukčné kliniky hlásia viac komplikácií, vyšší výskyt chromozómových abnormalít či predčasnej menopauzy. Stres a zhoršené životné podmienky podľa lekárov negatívne vplývajú aj na kvalitu spermií u mužov vracajúcich sa z frontu.

Demografi varujú, že čím dlhšie vojna potrvá, tým menšia je šanca na návrat miliónov utečencov, čo môže zásadne oslabiť budúcu obnovu krajiny.

(pir)

  |  

Rusko po štyroch rokoch vojny stráca miliardy z ropy a plynu

Štyri roky od začiatku vojny na Ukrajine sa príjmy Ruska z energetiky citeľne znížili, hoci ropa z krajiny naďalej prúdi vo veľkých objemoch.

Podľa analýzy Centra pre výskum energie a čistého ovzdušia dosiahli výnosy z exportu ropy, plynu, uhlia a rafinovaných produktov za posledných 12 mesiacov 193 miliárd eur, čo je o 27 percent menej než pred inváziou.

Kým vývoz plynu sa od roku 2022 prepadol, objem exportu ropy zostáva dokonca o šesť percent vyšší ako pred vojnou. Moskva však musí predávať surovinu lacnejšie, čo sa odráža na 18-percentnom medziročnom poklese ropných príjmov.

Rusko presmerovalo dodávky najmä do Číny, Indie a Turecka, pričom využíva aj takzvanú tieňovú flotilu tankerov. EÚ zvažuje sprísnenie sankcií, no Maďarsko ich zatiaľ vetovalo.

Do hry vstupujú aj USA – prezident Donald Trump podmienil obchodnú dohodu s Indiou obmedzením nákupu ruskej ropy.

(reuters, pir)

  |  

Meta čelí žalobám, skoro pätina tínedžerov videla na Instagrame nahotu

Takmer 19 percent používateľov Instagramu vo veku 13 až 15 rokov priznalo, že na platforme videlo nahé alebo sexuálne obrázky, ktoré nechcelo vidieť. Vyplýva to zo súdnych dokumentov zverejnených v rámci federálneho konania v Kalifornii, ktoré obsahujú aj časť výpovede šéfa Instagramu Adama Mosseriho z marca 2025. Údaje pochádzajú z interného prieskumu z roku 2021.

Ďalší dokument z toho istého konania ukazuje, že výskumník Meta už v roku 2021 odporúčal cielene sa zamerať na tínedžerov. Označil ich za „katalyzátory“ v rodinách, keďže ovplyvňujú používanie aplikácie mladšími súrodencami aj rodičmi.

Meta dlhodobo čelí kritike, že jej produkty môžu negatívne vplývať na duševné zdravie maloletých. V USA čelí firma tisíckam žalôb.

Spoločnosť tvrdí, že explicitný obsah sa šíri najmä v súkromných správach, kde musí zohľadňovať ochranu súkromia. Koncom roka 2025 zároveň oznámila prísnejšie pravidlá pre odstraňovanie nahoty vrátane obsahu generovaného umelou inteligenciou.

(reuters, pir)

  |  

Trump varuje krajiny „hrajúce hry“. Hrozia im vyššie clá

Prezident USA Donald Trump po zásahu najvyššieho súdu, ktorý zrušil jeho núdzové clá podľa zákona o mimoriadnych ekonomických právomociach, varoval obchodných partnerov pred „hraním hier“.

Tvrdí, že ak niektoré krajiny odstúpia od čerstvo dohodnutých obchodných dohôd, Washington odpovie ešte tvrdšími clami na základe iných právnych nástrojov. Zároveň naznačil možnosť zavedenia nových licenčných poplatkov, detaily však neuviedol.

Medzitým USA od polnoci prestanú vyberať pôvodné clá a nahradia ich dočasným 15-percentným clom podľa zákona z roku 1974.

Európsky parlament pre neistotu odložil hlasovanie o obchodnej dohode s USA. Čína aj India prehodnocujú ďalší postup.

Napätie sa okamžite prejavilo na trhoch – hlavné americké indexy oslabili a dolár klesol voči euru aj jenu.

Skupina demokratických senátorov zároveň navrhla legislatívu, ktorá by prinútila administratívu vrátiť vybrané clá do 180 dní.

(reuters, pir)

  |  

Venezuela: Amnestiu využilo takmer 2 200 ľudí

Takmer 2 200 ľudí od prijatia nového venezuelského zákona o amnestii prepustili z väzenia alebo im zrušili právne obmedzenia, uviedol poslanec vládnej strany Jorge Arreaza.

Podľa jeho slov ide o 177 prepustení a viac ako dvetisíc osôb, ktorým zrušili povinnosť pravidelne sa hlásiť úradom. Podaných bolo viac než tritisíc žiadostí a súdy musia rozhodnúť do 15 dní.

Zákon je však terčom kritiky ľudskoprávnych organizácií, ktoré tvrdia, že nepomáha stovkám politických väzňov. Vláda dlhodobo popiera ich existenciu a trvá na tom, že ide o osoby odsúdené za trestné činy.

Amnestia sa vzťahuje na protesty a „násilné akcie“ z rokov 2002 až 2025, no nešpecifikuje konkrétne skutky. Nezahŕňa ani vrátenie majetku či zrušenie sankcií voči médiám.

Opatrenie je zároveň vnímané ako súčasť snahy o normalizáciu vzťahov s USA po januárových politických otrasoch.

(reuters, pir)