Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Meta šifruje Messenger napriek možnému zneužívaniu detí

Interné dokumenty spoločnosti Meta zverejnené v rámci súdneho sporu v štáte Nové Mexiko naznačujú, že vedenie firmy si bolo vedomé rizík spojených so zavedením end-to-end šifrovania v Messengeri.

Podľa e-mailov z roku 2019 viacerí manažéri vrátane šéfky obsahovej politiky Moniky Bickertovej varovali, že takýto krok môže výrazne obmedziť schopnosť firmy nahlasovať prípady zneužívania detí orgánom činným v trestnom konaní. Interné analýzy dokonca odhadovali pokles hlásení až o 65 percent.

Napriek týmto obavám Meta plán presadila a šifrovanie zaviedla v roku 2023 aj pre správy prepojené s Facebookom a Instagramom. Spoločnosť dnes tvrdí, že ešte pred spustením pracovala na dodatočných bezpečnostných nástrojoch, ktoré majú fungovať aj v šifrovanom prostredí.

Spor, ktorý inicioval generálny prokurátor Raul Torrez, je prvým prípadom tohto druhu proti Mete pred porotou a prichádza v čase rastúceho tlaku na ochranu mladistvých používateľov.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Epstein údajne ukryl počítače do tajných skladov naprieč USA

Telegraph priniesol nové zistenia, podľa ktorých Jeffrey Epstein dlhé roky ukrýval počítače, fotografie a ďalší materiál v tajných skladových priestoroch po celých Spojených štátoch.

E-maily, výpisy z kreditných kariet a ďalšie dokumenty naznačujú, že si od roku 2003 prenajímal viacero skladov – na Floride, v New Yorku aj inde –, pričom platby pokračovali až do roku 2019, teda do roku jeho smrti.

Zároveň vraj platil súkromným detektívom desiatky tisíc dolárov za to, aby ešte pred policajnými raziami odniesli zariadenia z jeho domu v Palm Beach. To by mohlo vysvetľovať, prečo vyšetrovatelia po prvých zásahoch hovorili o chýbajúcich počítačoch a „upratanom“ mieste.

Zatykače, ktoré denník preskúmal, podľa všetkého nespomínajú razie v externých skladoch. Zdá sa teda, že niektoré materiály mohli zostať mimo dosahu úradov.

Článok zároveň pripomína dlhodobé podozrenia, že Epstein zhromažďoval kompromitujúce materiály o vplyvných osobnostiach.

FBI a ministerstvo spravodlivosti však opakovane uviedli, že nenašli dôkazy o vydieraní ani o existencii takzvaného zoznamu klientov.

(pir)

Minúta  |  

Rusko vyšetruje šéfa Telegramu Durova pre terorizmus

Rusko začalo trestné konanie voči zakladateľovi Telegramu Pavlovi Durovovi pre podozrenie z napomáhania pri teroristických aktivitách. Informoval o tom štátny denník Rossijskaja Gazeta s odvolaním sa na materiály Federálnej bezpečnostnej služby (FSB). Podľa citovaného zdroja ide o vyšetrovanie podľa článku 205.1 ruského trestného zákonníka.

Durov sa k obvineniam bezprostredne nevyjadril, no Telegram v uplynulých dňoch odmietol tvrdenia Moskvy, že platforma slúži ako útočisko pre kriminálne aktivity a je ovplyvňovaná západnými či ukrajinskými spravodajskými službami.

Telegram, ktorý má podľa vlastných údajov viac ako miliardu aktívnych používateľov, v Rusku čelí aj regulačným obmedzeniam.

Úrady tvrdia, že neodstraňuje extrémistický obsah. Zároveň sa zdá, že Moskva podporuje presun používateľov na domácu aplikáciu MAX, ktorú predstavila minulý rok.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Kanada sa stavia proti tlaku USA, Kube chce poslať pomoc

Kanada oznámila, že pripravuje plán pomoci pre Kubu, ktorá čelí vážnemu nedostatku paliva po sprísnení amerických sankcií.

Administratíva prezidenta Donalda Trumpa v posledných týždňoch zablokovala dodávky ropy na ostrov vrátane tých z Venezuely, čo vyvolalo prudký rast cien potravín a dopravy a spôsobilo rozsiahle výpadky elektriny.

Kanadská ministerka zahraničných vecí Anita Anandová síce konkrétne kroky nepriblížila, no Ottawa podľa jej slov situáciu pozorne sleduje a obáva sa zhoršovania humanitárnych podmienok. Podobne varuje aj OSN, podľa ktorej môže nedostatok energií prerásť do širšej krízy.

Napätie medzi Washingtonom a Ottawou sa prehlbuje aj v iných otázkach – od ciel až po zahraničnopolitické smerovanie Kanady. Trump navyše vyhlásil, že Kuba „čoskoro zlyhá“.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Ukrajina sa stáva krajinou vdov a sirôt, píše CNN

Ukrajina podľa demografov čelí jednej z najvážnejších populačných kríz vo svojej histórii. Od začiatku vojny s Ruskom stratila približne desať miliónov ľudí – časť zahynula, milióny odišli do zahraničia a ďalší žijú na okupovaných územiach.

Pôrodnosť klesla pod jedno dieťa na ženu, čo je hlboko pod úrovňou potrebnou na prirodzenú obnovu populácie.

Ako píše CNN, demografka Ella Libanová označuje situáciu za katastrofu a upozorňuje, že už pred vojnou bola hustota obyvateľstva nízka a regionálne nerovnomerne rozložená. Teraz sa trend ešte prehĺbil.

Odborníci zároveň evidujú rastúce problémy s plodnosťou. Reprodukčné kliniky hlásia viac komplikácií, vyšší výskyt chromozómových abnormalít či predčasnej menopauzy. Stres a zhoršené životné podmienky podľa lekárov negatívne vplývajú aj na kvalitu spermií u mužov vracajúcich sa z frontu.

Demografi varujú, že čím dlhšie vojna potrvá, tým menšia je šanca na návrat miliónov utečencov, čo môže zásadne oslabiť budúcu obnovu krajiny.

(pir)

Minúta  |  

Rusko po štyroch rokoch vojny stráca miliardy z ropy a plynu

Štyri roky od začiatku vojny na Ukrajine sa príjmy Ruska z energetiky citeľne znížili, hoci ropa z krajiny naďalej prúdi vo veľkých objemoch.

Podľa analýzy Centra pre výskum energie a čistého ovzdušia dosiahli výnosy z exportu ropy, plynu, uhlia a rafinovaných produktov za posledných 12 mesiacov 193 miliárd eur, čo je o 27 percent menej než pred inváziou.

Kým vývoz plynu sa od roku 2022 prepadol, objem exportu ropy zostáva dokonca o šesť percent vyšší ako pred vojnou. Moskva však musí predávať surovinu lacnejšie, čo sa odráža na 18-percentnom medziročnom poklese ropných príjmov.

Rusko presmerovalo dodávky najmä do Číny, Indie a Turecka, pričom využíva aj takzvanú tieňovú flotilu tankerov. EÚ zvažuje sprísnenie sankcií, no Maďarsko ich zatiaľ vetovalo.

Do hry vstupujú aj USA – prezident Donald Trump podmienil obchodnú dohodu s Indiou obmedzením nákupu ruskej ropy.

(reuters, pir)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.