Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Slovensko je tretie v EÚ v počte utečencov z Ukrajiny na obyvateľa

Slovensko patrí medzi krajiny Európskej únie s najvyšším počtom utečencov z Ukrajiny v prepočte na obyvateľov. Ku koncu roka 2025 evidovala krajina 25,8 osoby s dočasnou ochranou na tisíc obyvateľov, rovnaký pomer ako Cyprus.

Priemer Únie bol 9,7 osoby na tisíc obyvateľov. Vyšší podiel mali len Česká republika (36,0) a Poľsko (26,6), vyplýva zo štatistík Eurostatu.

V celej Únii malo ku koncu decembra minulého roka dočasnú ochranu 4,35 milióna osôb, z toho 98,4 percenta tvorili ukrajinskí občania. Ochranu však získali aj iné národnosti vrátane viac než 12-tisíc Rusov, približne päťtisíc Nigérijčanov a viac ako štyritisíc Azerbajdžancov. Najviac utečencov v absolútnych číslach evidovalo Nemecko (1,25 milióna), nasledovali Poľsko a Česká republika.

Najväčšiu skupinu tvorili dospelé ženy (43,6 percenta), deti do 18 rokov predstavovali 30,5 percenta a dospelí muži 25,9 percenta. V roku 2025 vydali štáty EÚ viac než 683-tisíc rozhodnutí o udelení dočasnej ochrany, medziročne o 16 percent menej.

Slovensko udelilo najviac ochrany v roku 2022 (takmer 105-tisíc). Vlani ich bolo necelých 17-tisíc. Dočasná ochrana v Únii je predĺžená do 4. marca 2027.

(tasr, max)

Minúta  |  

Inšpekcia obvinila policajta z napadnutia predvedeného muža

Úrad inšpekčnej služby na sociálnej sieti informoval o obvinení policajta z trestného činu zneužitia právomoci verejného činiteľa.

V júni minulého roka údajne bezdôvodne fyzicky napadol na obvodnom policajnom oddelení v Šali osobu predvedenú ako podozrivú z majetkovej trestnej činnosti. V tom čase zastával pozíciu zástupcu riaditeľa tohto oddelenia.

„Osobu údajne udieral rukami, ako aj doposiaľ nezisteným predmetom, pravdepodobne obuškom, a údajne jej vulgárne nadával. Týmto konaním jej údajne spôsobil zranenia, ktoré si vyžiadali jednorazové ošetrenie s časom liečenia sedem dní,“ ozrejmila inšpekcia.

Ak mu vinu dokážu, hrozí mu trest odňatia slobody na štyri roky až desať rokov.

(max)

Minúta  |  

Meta šifruje Messenger napriek možnému zneužívaniu detí

Interné dokumenty spoločnosti Meta zverejnené v rámci súdneho sporu v štáte Nové Mexiko naznačujú, že vedenie firmy si bolo vedomé rizík spojených so zavedením end-to-end šifrovania v Messengeri.

Podľa e-mailov z roku 2019 viacerí manažéri vrátane šéfky obsahovej politiky Moniky Bickertovej varovali, že takýto krok môže výrazne obmedziť schopnosť firmy nahlasovať prípady zneužívania detí orgánom činným v trestnom konaní. Interné analýzy dokonca odhadovali pokles hlásení až o 65 percent.

Napriek týmto obavám Meta plán presadila a šifrovanie zaviedla v roku 2023 aj pre správy prepojené s Facebookom a Instagramom. Spoločnosť dnes tvrdí, že ešte pred spustením pracovala na dodatočných bezpečnostných nástrojoch, ktoré majú fungovať aj v šifrovanom prostredí.

Spor, ktorý inicioval generálny prokurátor Raul Torrez, je prvým prípadom tohto druhu proti Mete pred porotou a prichádza v čase rastúceho tlaku na ochranu mladistvých používateľov.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Epstein údajne ukryl počítače do tajných skladov naprieč USA

Telegraph priniesol nové zistenia, podľa ktorých Jeffrey Epstein dlhé roky ukrýval počítače, fotografie a ďalší materiál v tajných skladových priestoroch po celých Spojených štátoch.

E-maily, výpisy z kreditných kariet a ďalšie dokumenty naznačujú, že si od roku 2003 prenajímal viacero skladov – na Floride, v New Yorku aj inde –, pričom platby pokračovali až do roku 2019, teda do roku jeho smrti.

Zároveň vraj platil súkromným detektívom desiatky tisíc dolárov za to, aby ešte pred policajnými raziami odniesli zariadenia z jeho domu v Palm Beach. To by mohlo vysvetľovať, prečo vyšetrovatelia po prvých zásahoch hovorili o chýbajúcich počítačoch a „upratanom“ mieste.

Zatykače, ktoré denník preskúmal, podľa všetkého nespomínajú razie v externých skladoch. Zdá sa teda, že niektoré materiály mohli zostať mimo dosahu úradov.

Článok zároveň pripomína dlhodobé podozrenia, že Epstein zhromažďoval kompromitujúce materiály o vplyvných osobnostiach.

FBI a ministerstvo spravodlivosti však opakovane uviedli, že nenašli dôkazy o vydieraní ani o existencii takzvaného zoznamu klientov.

(pir)

Minúta  |  

Rusko vyšetruje šéfa Telegramu Durova pre terorizmus

Rusko začalo trestné konanie voči zakladateľovi Telegramu Pavlovi Durovovi pre podozrenie z napomáhania pri teroristických aktivitách. Informoval o tom štátny denník Rossijskaja Gazeta s odvolaním sa na materiály Federálnej bezpečnostnej služby (FSB). Podľa citovaného zdroja ide o vyšetrovanie podľa článku 205.1 ruského trestného zákonníka.

Durov sa k obvineniam bezprostredne nevyjadril, no Telegram v uplynulých dňoch odmietol tvrdenia Moskvy, že platforma slúži ako útočisko pre kriminálne aktivity a je ovplyvňovaná západnými či ukrajinskými spravodajskými službami.

Telegram, ktorý má podľa vlastných údajov viac ako miliardu aktívnych používateľov, v Rusku čelí aj regulačným obmedzeniam.

Úrady tvrdia, že neodstraňuje extrémistický obsah. Zároveň sa zdá, že Moskva podporuje presun používateľov na domácu aplikáciu MAX, ktorú predstavila minulý rok.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Kanada sa stavia proti tlaku USA, Kube chce poslať pomoc

Kanada oznámila, že pripravuje plán pomoci pre Kubu, ktorá čelí vážnemu nedostatku paliva po sprísnení amerických sankcií.

Administratíva prezidenta Donalda Trumpa v posledných týždňoch zablokovala dodávky ropy na ostrov vrátane tých z Venezuely, čo vyvolalo prudký rast cien potravín a dopravy a spôsobilo rozsiahle výpadky elektriny.

Kanadská ministerka zahraničných vecí Anita Anandová síce konkrétne kroky nepriblížila, no Ottawa podľa jej slov situáciu pozorne sleduje a obáva sa zhoršovania humanitárnych podmienok. Podobne varuje aj OSN, podľa ktorej môže nedostatok energií prerásť do širšej krízy.

Napätie medzi Washingtonom a Ottawou sa prehlbuje aj v iných otázkach – od ciel až po zahraničnopolitické smerovanie Kanady. Trump navyše vyhlásil, že Kuba „čoskoro zlyhá“.

(reuters, pir)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.