Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Kyjev: Dovoz elektriny pokračuje aj po kroku Slovenska

Ukrajina napriek zastaveniu núdzových dodávok zo Slovenska pokračuje v dovoze elektriny zo susedných krajín, potvrdil prevádzkovateľ prenosovej sústavy Ukrenergo. Slovenský premiér Robert Fico (Smer) avizoval, že Bratislava odmietne ukrajinské žiadosti o núdzové dodávky, kým neobnovia tok ropy cez ropovod Družba z Ruska cez Ukrajinu do strednej Európy. Oficiálne ich zastavili v pondelok.

Ukrenergo však uviedlo, že elektrinu dovážajú zo všetkých susedných krajín Únie a Moldavska na základe aukcií prepojovacej kapacity. Údaje slovenského prevádzkovateľa zároveň naznačujú pokračujúce toky na Ukrajinu.

Podľa ukrajinskej spoločnosti by prípadné nepredĺženie núdzových dodávok zo Slovenska nemalo praktický vplyv, keďže Kyjev o ne naposledy požiadal pred viac než mesiacom a v malých objemoch.

Elektrinu dovážajú najmä na základe komerčných zmlúv, ktoré podľa ukrajinskej strany nie sú dotknuté. Analytici ExPro uvádzajú, že komerčné dodávky zo Slovenska a Maďarska tvoria 70 percent dovozu.

Slovensko a Maďarsko sú od 27. januára bez dodávok ruskej ropy po poškodení ropovodu, pričom z výpadku obviňujú Ukrajinu. Fico deklaroval, že opatrenie zruší po obnovení tranzitu ropy, ktorý majú podľa informácií obnoviť 25. februára.

(reuters, max)

Minúta  |  

Peskov: Konflikt na Ukrajine prerástol do stretu so Západom

Kremeľ v utorok vyhlásil, že rozhodnutie západných krajín zasiahnuť do konfliktu na Ukrajine znamená, že sa z neho stala oveľa širšia konfrontácia s národmi, o ktorých Rusko verí, že ho chcú zničiť.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov novinárom povedal, že Moskva je naďalej otvorená dosiahnutiu svojich cieľov politickými a diplomatickými prostriedkami.

Na otázku, či Moskva verí, že konflikt sa dá vyriešiť rozhovormi, Peskov odpovedal: „Pokračujeme v úsilí o dosiahnutie mieru, naša pozícia je veľmi jasná a konzistentná. Teraz všetko závisí od krokov kyjevského režimu.“

Dodal, že nevie povedať, kedy a kde sa uskutoční ďalšie kolo rokovaní s Ukrajinou, pretože ešte neboli ukončené: „Úprimne dúfame, že táto práca bude pokračovať.“

(reuters, max)

Minúta  |  

Vlani sa na Slovensku objem stávok priblížil štátnemu rozpočtu

Slováci uzatvorili v roku 2025 stávky za 26,77 miliardy eur, pričom na výhrach im vyplatili 25,22 miliardy eur. Na hazardných hrách tak celkovo minuli 1,55 miliardy eur, čo je medziročný nárast o 7,2 percenta. Informoval o tom Úrad pre reguláciu hazardných hier.

Odvod do štátneho rozpočtu dosiahol 369,9 milióna eur, o 22,67 milióna viac než v roku 2024.

Zaujímavé je porovnanie, že celkové príjmy štátneho rozpočtu na rok 2025 sa rozpočtovali sumou 27,6 miliardy eur.

Dominantné postavenie si upevnili internetové kasína s podielom 36,6 percenta na celkovom výťažku. Ten dosiahol 568,6 milióna eur, pričom do rozpočtu odviedli 151,1 milióna eur.

Po prvý raz Slováci prehrali viac v online kasínach než v kamenných prevádzkach. V herniach a kasínach dosiahol výťažok 469,3 milióna eur, čo bolo o 99,3 milióna menej než v online prostredí. Pokles spôsobilo najmä zníženie výťažku kamenných herní o 15,6 percenta na 286,6 milióna eur.

Športové stávky priniesli výťažok 323,83 milióna eur, medziročne viac o 3,4 percenta. Číselné lotérie pokračovali v raste, štát z nich získal 51,29 milióna eur. Úrad pre reguláciu hazardných hier od januára 2026 vykonáva aj dohľad nad ochranou spotrebiteľa v tejto oblasti.

(max)

Minúta  |  

Vojna ničí životy Ukrajincom aj Rusom, pripomenul Pellegrini

Je najvyšší čas ukončiť vojnu na Ukrajine diplomatickými rokovaniami, ktoré povedú k spravodlivému, trvalému a udržateľnému mieru. Pri príležitosti štvrtého výročia začiatku konfliktu to uviedol prezident Peter Pellegrini.

Podľa neho musí mier priniesť garancie, že boje neobnovia, a zároveň otvoriť Ukrajine cestu k prosperite a vytvoriť podmienky na začatie prístupových rokovaní o vstupe do EÚ.

„Diplomacia musí byť zároveň jediným prostriedkom na vyriešenie akýchkoľvek otázok vo vzťahu medzi Slovenskom a Ukrajinou,“ skonštatoval Pellegrini deň po tom, ako premiér Robert Fico (Smer) oznámil zastavenie dodávok elektriny Ukrajine.

Vojna podľa hlavy štátu priniesla skazu, utrpenie a smrť státisícom vojakov na oboch stranách, zničila životy rodín a mnohých ľudí vyhnala do zahraničia. Ocenil, že Slovensko poskytlo útočisko Ukrajincom hľadajúcim bezpečie.

Konflikt sa začal 24. februára 2022 po oznámení „špeciálnej vojenskej operácie“ zo strany Ruska. Ide o najväčší ozbrojený konflikt v Európe od druhej svetovej vojny. Rusko okupuje takmer 20 percent územia Ukrajiny a pokračujú útoky na civilnú infraštruktúru. Rokovania o prímerí od roku 2025 zatiaľ neviedli k zastaveniu bojov.

(tasr, max)

Minúta  |  

Island môže už v auguste rozhodnúť o návrate do EÚ

Island zvažuje, že referendum o obnovení rokovaní o vstupe do Európskej únie usporiada už v auguste tohto roka. Vládna koalícia pôvodne počítala s termínom do roku 2027. Ako píše Politico, podľa zdrojov oboznámených s prípravami by islandský parlament mohol dátum hlasovania oznámiť v najbližších týždňoch.

K zrýchleniu dochádza v období zvýšenej geopolitickej neistoty, po zavedení ciel zo strany USA a po vyhláseniach prezidenta Donalda Trumpa o Grónsku.

Island požiadal o členstvo v EÚ v roku 2009 počas finančnej krízy, no rokovania v roku 2013 zmrazili a v roku 2015 Reykjavík požiadal, aby ho už nepovažovali za kandidátsku krajinu.

Pred pozastavením uzavrel 11 z 33 rokovacích kapitol. Ako člen Európskeho hospodárskeho priestoru a schengenu má už veľkú časť európskej legislatívy implementovanú.

Medzi hlavné politické prekážky patrí otázka rybolovných práv, ktorá zohrávala kľúčovú úlohu aj v minulosti. Island nemá vlastnú armádu a bezpečnosť zaisťuje prostredníctvom NATO a dohody s USA z roku 1951.

Podpora členstva podľa prieskumov rastie, pričom argumentom je najmä bezpečnostný rozmer.

(pir)

Minúta  |  

Slovensko je tretie v EÚ v počte utečencov z Ukrajiny na obyvateľa

Slovensko patrí medzi krajiny Európskej únie s najvyšším počtom utečencov z Ukrajiny v prepočte na obyvateľov. Ku koncu roka 2025 evidovala krajina 25,8 osoby s dočasnou ochranou na tisíc obyvateľov, rovnaký pomer ako Cyprus.

Priemer Únie bol 9,7 osoby na tisíc obyvateľov. Vyšší podiel mali len Česká republika (36,0) a Poľsko (26,6), vyplýva zo štatistík Eurostatu.

V celej Únii malo ku koncu decembra minulého roka dočasnú ochranu 4,35 milióna osôb, z toho 98,4 percenta tvorili ukrajinskí občania. Ochranu však získali aj iné národnosti vrátane viac než 12-tisíc Rusov, približne päťtisíc Nigérijčanov a viac ako štyritisíc Azerbajdžancov. Najviac utečencov v absolútnych číslach evidovalo Nemecko (1,25 milióna), nasledovali Poľsko a Česká republika.

Najväčšiu skupinu tvorili dospelé ženy (43,6 percenta), deti do 18 rokov predstavovali 30,5 percenta a dospelí muži 25,9 percenta. V roku 2025 vydali štáty EÚ viac než 683-tisíc rozhodnutí o udelení dočasnej ochrany, medziročne o 16 percent menej.

Slovensko udelilo najviac ochrany v roku 2022 (takmer 105-tisíc). Vlani ich bolo necelých 17-tisíc. Dočasná ochrana v Únii je predĺžená do 4. marca 2027.

(tasr, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.