Preskočiť na obsah
  |  

Rusko tvrdí, že Ukrajina chce s pomocou NATO získať jadrovú zbraň

Rusko obvinilo Ukrajinu, že sa s pomocou štátov NATO, konkrétne Británie a Francúzska, snaží získať jadrovú zbraň. Kyjev tieto tvrdenia označil za „absurdnú lož“ a Paríž ich nazval otvorenou dezinformáciou. Londýn rovnako odmietol, že by na podobnom projekte pracoval.

Ruská zahraničná rozviedka SVR tvrdí, že Ukrajina by mohla získať výhodnejšie podmienky na ukončenie vojny, ak by disponovala jadrovou alebo takzvanou „špinavou bombou“.

Ukrajina pritom opakovane zdôrazňuje, že rešpektuje medzinárodné dohody a neusiluje sa o návrat k jadrovému arzenálu, ktorého sa v 90. rokoch minulého storočia vzdala.

Moskva zároveň varovala pred rizikom priamej konfrontácie medzi jadrovými mocnosťami. Podľa Kremľa budú o obvineniach informované aj Spojené štáty, čo môže ovplyvniť rokovania o ukončení vojny.

(reuters, mja)

  |  

Leyenová vyzvala Kyjev, aby urýchlil opravy ropovodu Družba

Európska únia podľa predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej naplní svoj záväzok a Ukrajine poskytne pôžičku vo výške 90 miliárd eur „jedným či druhým spôsobom“.

Vyhlásila to v Kyjeve pri príležitosti štvrtého výročia ruskej invázie. Zároveň oznámila, že Brusel pripravuje nový zimný energetický balík v hodnote 920 miliónov eur na roky 2026 až 2027. Ten má pomôcť Ukrajine zvládnuť ďalšie náročné obdobia spojené s vojnou a útokmi na infraštruktúru.

Von der Leyenová zároveň vyzvala Kyjev, aby urýchlil opravy ropovodu Družba, ktorý bol poškodený počas bojov s Ruskom.

„Ruské útoky na ropovod Družba mali priamy vplyv na energetickú bezpečnosť Európy. Tieto ruské útoky ostro odsudzujeme. Chcela by som sa poďakovať chorvátskemu premiérovi Andrejovi Plenkovičovi za jeho úsilie zabezpečiť a zvýšiť prepravu ropy do Maďarska, Slovenska a Srbska cez Jadranský ropovod. Medzičasom žiadame o urýchlenie opráv ropovodu Družba po ruských útokoch,“ vyhlásila šéfka EK.

Podľa nej je obnova energetických trás kľúčová nielen pre Ukrajinu, ale aj pre širšiu stabilitu regiónu. EÚ tak opätovne deklaruje finančnú aj strategickú podporu krajine, ktorá už štyri roky čelí ruskej agresii.

(reuters, mja)

  |  

Huliak má Plavákovej za vulgárny výraz zaplatiť nemajetkovú ujmu

Okresný súd vo Zvolene rozhodol podľa denníka Sme, že minister cestovného ruchu Rudolf Huliak (nominant Smeru) sa musí ospravedlniť poslankyni Progresívneho Slovenska Lucii Plavákovej za výroky, ktorými ju v parlamente označil za „suku“. Zároveň mu súd nariadil uhradiť poslankyni nemajetkovú ujmu.

Rozhodnutie zatiaľ nie je právoplatné a prípad sa môže podaním odvolania dostať na krajský súd. Plaváková označila verdikt za dôležitý signál pre spoločnosť.

Huliak sa za svoj výrok ospravedlnil už v decembri minulého roka. Vo videu na sociálnej sieti priznal, že by bol rád, keby sa do politiky vrátila slušnosť. Svoj výrok označil za hanlivý a vysvetlil ho silnými emóciami po smrti blízkeho priateľa, čo však podľa vlastných slov jeho správanie neospravedlňuje.

V minulosti sa bránil tým, že výraz „suka“ nie je v slovníkoch klasifikovaný ako vulgárny a ide o pomenovanie zo živočíšnej ríše. Zároveň sa ospravedlnil všetkým ženám, ktorých sa jeho slová dotkli.

Plaváková po incidente avizovala podanie žaloby na ochranu osobnosti aj podnet na Ústavný súd SR. Rovnako všetky vyhrážky a nenávistné útoky na osobu jej, ako aj na osobu jej dcéry, odovzdá polícii.

(max)

  |  

G7 prvýkrát od návratu Trumpa potvrdila svoju podporu Ukrajine

Lídri zoskupenia G7 v utorok, v deň štvrtého výročia ruskej invázie na Ukrajinu, opätovne potvrdili svoju neochvejnú podporu Ukrajine, jej územnej celistvosti a právu na existenciu. Francúzsko, ako tohtoročná predsednícka krajina G7, upozornilo, že ide o prvé spoločné vyhlásenie lídrov zoskupenia v súvislosti s vojnou na Ukrajine od návratu prezidenta USA Donalda Trumpa do Bieleho domu.

„Vyjadrujeme našu trvalú podporu úsiliu prezidenta Trumpa dosiahnuť tieto ciele iniciovaním mierového procesu a privádzaním strán k priamym rokovaniam. Európa má v tomto procese vedúcu úlohu, ku ktorej sa pripájajú aj ďalší partneri,“ uviedli.

„Uznávame, že mierovú dohodu môžu Ukrajina a Rusko dosiahnuť len vzájomnou spoluprácou a vedením rokovaní v dobrej viere,“ uvádza sa vo vyhlásení.

Lídri tiež vyjadrili podporu takzvanej koalícii ochotných, ktorá Ukrajine ponúkla bezpečnostné záruky v prípade prímeria, a pripomenuli, že členovia G7 Kyjevu poskytli finančnú podporu a dôležité vybavenie.

(tasr, mja)

  |  

Pentagón zadržal ďalší sankcionovaný ropný tanker

Americké vojenské sily zadržali v Indickom oceáne ropný tanker Bertha, ktorý je na sankčnom zozname USA. Pentagón v utorok oznámil, že ide už o tretí podobný zásah v uplynulom období.

Tanker podľa Washingtonu porušoval sankcie súvisiace s Iránom a snažil sa vyhnúť obmedzeniam zavedeným voči sankcionovaným plavidlám.

Loď Bertha sa plaví pod vlajkou Cookových ostrovov a je prepojená so spoločnosťou Shanghai Legendary Ship Management Company Limited. Podľa amerického ministerstva financií je zahrnutá do sankcií uvalených v januári 2020. Údaje portálu MarineTraffic ukazujú, že posledná známa poloha plavidla bola 24. februára v Indickom oceáne pri Maldivách.

Zásah vykonali príslušníci podľa Pentagónu bez incidentov. Podrobnosti o posádke ani o ďalšom postupe nezverejnili.

Začiatkom mesiaca americké sily zasiahli proti tankeru Aquila II a v januári zaistili loď Marinera, spájanú s Venezuelou. Washington týmto krokom pokračuje v presadzovaní sankcií voči krajinám, ktoré považuje za porušovateľov medzinárodných pravidiel.

(reuters, max)

  |  

Reuters: Brusel navrhne trvalý zákaz ruskej ropy po voľbách v Maďarsku

Európska komisia plánuje 15. apríla, tri dni po parlamentných voľbách v Maďarsku, predložiť právny návrh na trvalý zákaz dovozu ruskej ropy. Vyplýva to z dokumentu, do ktorého nahliadla agentúra Reuters, ako aj z vyjadrení predstaviteľov Únie.

Podľa dvoch európskych zdrojov načasovanie zvolili tak, aby sa zákaz nestal hlavnou témou maďarskej volebnej kampane. Voľby sa uskutočnia 12. apríla a premiér Viktor Orbán v nich čelí najsilnejšej výzve za uplynulých 16 rokov. Maďarsko aj Slovensko, ktoré sú stále závislé od ruskej ropy, dlhodobo vystupujú proti úplnému zákazu.

EÚ už zakázala dovoz ruskej ropy prepravovanej po mori. Teraz chce úplné ukončenie dovozu zakotviť v legislatíve tak, aby platilo aj v prípade, že by prípadná mierová dohoda na Ukrajine viedla k zmierneniu sankcií. Komisár pre energetiku Dan Jørgensen uviedol, že dovoz ruskej ropy by mali ukončiť najneskôr do konca roka 2027.

Únia plánuje postupovať legislatívou, ktorú možno schváliť kvalifikovanou väčšinou, čím by obišla prípadné veto Maďarska a Slovenska. Orbánova vláda už viackrát blokovala nové sankcie aj finančnú pomoc pre Kyjev.

(reuters, max)