Preskočiť na obsah
  |  

Americké stíhačky F-22 pristáli na leteckej základni na juhu Izraela

Americké stíhačky F-22 vybavené technológiou stealth pristáli na leteckej základni na juhu Izraela. V utorok odštartovali zo základne v Spojenom kráľovstve. Informáciu priniesol spravodajský portál The Times of Israel (TOI).

Dvanásť stíhačiek F-22 podľa zistení portálu vyrazilo spoločne s tankovacími lietadlami KC-46 z leteckej základne Lakenheath v anglickom grófstve Suffolk. Jedna z nich sa údajne počas letu pre technické problémy vrátila naspäť do Spojeného kráľovstva.

Podľa služby Military Air Tracking Alliance (MATA) v uplynulých dňoch Spojené štáty presunuli na Blízky východ desiatky stíhačiek typov F-35, F-22 či F-15, tiež dopravné, tankovacie a radarové lietadlá.

Trump v poslednom období Iránu opakovane pohrozil vojenskou intervenciou. USA už v januári na Blízkom východe nasadili lietadlovú loď USS Abraham Lincoln, smeruje tam aj najväčšia lietadlová loď USS Gerald R. Ford, ktorá kotví pri Kréte.

(tasr, times of israel, im)

  |  

Súd schválil postup prokuratúry v prípade vraždy Kirka

Sudca v americkom štáte Utah zamietol žiadosť obhajoby Tylera Robinsona obvineného z vraždy konzervatívneho aktivistu Charlieho Kirka, aby bol z prípadu vylúčený tím prokurátorov.

Obhajoba tvrdila, že jeden z nich, Chad Grunander, môže byť zaujatý, keďže jeho dcéra bola prítomná na mieste činu a o streľbe ho informovala správami. Prokuratúra krátko po útoku požiadala o uloženie trestu smrti, čo obhajoba označila za emocionálnu reakciu.

Sudca Tony Graf však rozhodol, že rozhodnutie žiadať trest smrti prijal okresný prokurátor Jeffrey Gray na základe dôkazov a po konzultácii s tímom. Podľa súdu prítomnosť Grunanderovej dcéry nemala zásadný vplyv na rozhodovanie.

Obvinený Tyler Robinson čelí obžalobe z úkladnej vraždy, marenia spravodlivosti a zasahovania do vyšetrovania. Charlie Kirk bol zastrelený počas diskusie na univerzite v Utahu pred stovkami ľudí.

(reuters, mja)

  |  

Rusko vyšetruje spoluzakladateľa Telegramu pre podporu terorizmu

Ruské úrady začali vyšetrovanie spoluzakladateľa aplikácie Telegram Pavla Durova pre údajné podporovanie teroristických aktivít. Informoval o tom vládny denník Rossijskaja gazeta s odvolaním sa na tajnú službu FSB.

Podľa dostupných informácií mala byť platforma Telegram využitá pri viacerých trestných činoch vrátane útoku na koncertnú halu Crocus City Hall pri Moskve, pri ktorom zahynulo viac ako 140 ľudí.

Durov obvinenia odmietol a označil ich za ďalší pokus štátu obmedziť slobodu prejavu a právo na súkromie. Tvrdí, že úrady si hľadajú zámienky na sprísňovanie kontroly nad komunikáciou. Kremeľ dlhodobo kritizuje Telegram za nedostatočnú spoluprácu.

V Rusku sú už blokované hovory cez túto aplikáciu a sprísňuje sa aj obmedzovanie správ. Moskva po začiatku vojny na Ukrajine výrazne posilnila internetovú cenzúru a zablokovala aj ďalšie platformy, ako WhatsApp či Signal.

(tasr, mja)

  |  

Macron prijal rezignáciu šéfky Louvru po krádeži šperkov

Francúzsky prezident Emmanuel Macron prijal rezignáciu riaditeľky parížskeho Louvru Laurence des Carsovej. K jej odchodu dochádza v čase, keď najväčšie múzeum sveta čelí následkom minuloročnej krádeže šperkov v hodnote 102 miliónov dolárov a opakovaným štrajkom zamestnancov.

Macron podľa Elyzejského paláca ocenil jej krok ako zodpovedné rozhodnutie v období, keď inštitúcia potrebuje pokoj a nový impulz.

Louvre sa od októbrovej lúpeže, pri ktorej štyria páchatelia ukradli cenné šperky, stále nespamätal. Ukradnuté predmety sa dosiaľ nepodarilo vypátrať.

Situáciu navyše komplikujú štrajky, ktoré vedú k pravidelnému zatváraniu múzea. Odchod šéfky tak prichádza v momente, keď sa rieši nielen bezpečnosť, ale aj modernizácia a stabilita jednej z najvýznamnejších kultúrnych inštitúcií Európy.

(reuters, mja)

  |  

Ropovod Družba unikol balíku britských sankcií proti Rusku

Spojené kráľovstvo prijalo pri príležitosti štvrtého výročia ruskej invázie na Ukrajinu najrozsiahlejší balík sankcií od roku 2022.

Zameriava sa na takmer 300 subjektov vrátane ruských bánk a dodávateľov technológií pre drony a zbrane. Sankcie zasiahli aj spoločnosť PJSC Transnefť, ktorá zabezpečuje viac než 80 percent exportu ruskej ropy.

Napriek tomu však ropovod Družba získal výnimku. Britský úrad OFSI ho bez bližšieho vysvetlenia zaradil na zoznam oslobodených projektov. Družba pritom aktuálne neprepravuje ropu do Maďarska ani na Slovensko, keďže podľa Kyjeva bolo zariadenie poškodené ruským útokom v oblasti Brody.

Premiéri Viktor Orbán a Robert Fico naznačili, že môže ísť o politický tlak zo strany Ukrajiny, čo Kyjev odmieta a tvrdí, že pracuje na opravách.

(tasr, mja)

  |  

Irán: Dohoda s USA o jadrovom programe je na dosah

Iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arákčí tvrdí, že dohoda so Spojenými štátmi o budúcnosti iránskeho jadrového programu je na dosah. Dva dni pred ďalším kolom rokovaní v Ženeve zdôraznil, že rozhodujúca bude diplomacia.

Teherán je podľa neho pripravený uzavrieť spravodlivú a vyváženú dohodu, pričom opätovne deklaroval, že Irán sa neusiluje o jadrovú zbraň, no nevzdá sa práva na mierové využívanie jadrovej energie.

Rokovania sprostredkované Ománom pokračujú tento týždeň a zúčastniť sa na nich majú aj americkí vyjednávači. Americký prezident Donald Trump však zároveň stanovil časový rámec na dosiahnutie dohody a nevylúčil použitie sily.

Teherán varoval, že prípadný útok by bol hazardom. Podľa agentúry Reuters Irán zvažuje kompromis vrátane odoslania časti vysoko obohateného uránu do zahraničia výmenou za zrušenie sankcií a uznanie práva na mierové obohacovanie.

(tasr, mja)