Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Trump sľubuje rast ekonomiky, čísla sú však zmiešané

Prezident USA Donald Trump vystúpil so správou o stave Únie v čase rastúceho napätia okolo Iránu a nespokojnosti Američanov s vysokými životnými nákladmi. Ťažisko prejavu postavil na ekonomike – hovoril o bývaní, cenách energií či dôchodkoch a tvrdil, že inflácia aj ceny pohonných hmôt klesajú, zatiaľ čo trhy a investície rastú.

Zároveň sa však vyhol otvorenému priznaniu, že mnohé domácnosti stále zápasia s vysokými cenami potravín a bývania. Prieskum Reuters/Ipsos ukazuje, že viac ako polovica voličov jeho ekonomické kroky neschvaľuje.

Prejav sa niesol aj v ostro straníckom duchu. Trump útočil na demokratov a vyzýval voličov, aby republikánom ponechali kontrolu nad Kongresom.

O Irán sa podrobnejšie oprel až v druhej polovici vystúpenia a konkrétny plán ďalšieho postupu nenaznačil. Vojnu na Ukrajine spomenul len okrajovo.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Irán vyvíja rakety schopné zasiahnuť USA, tvrdí Trump

Prezident USA Donald Trump vo svojom prejave o stave Únie varoval, že Irán pracuje na vývoji rakiet schopných zasiahnuť Spojené štáty. Podľa neho už Teherán disponuje strelami, ktoré ohrozujú Európu aj americké základne v zahraničí.

Odkázal pritom na rokovania o jadrovej dohode, no zdôraznil, že USA nikdy nepripustia, aby Irán získal jadrové zbrane. Hoci preferuje diplomatické riešenie, jeho tón bol jednoznačne tvrdý.

Podľa amerických spravodajských odhadov by Irán mohol do roku 2035 vyvinúť medzikontinentálnu balistickú raketu, ak by sa tak rozhodol. V súčasnosti má k dispozícii strely s dosahom približne 3-tisíc kilometrov.

Trump zároveň uviedol, že Washington pracuje na ukončení vojny na Ukrajine. Prejav zaznel v čase rastúceho domáceho tlaku – ekonomika sa spomaľuje, inflácia zrýchľuje a Najvyšší súd spochybnil časť jeho colnej politiky.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Maďarsko a USA hovoria o „zlatom veku“ v energetike

Spojené štáty majú podľa maďarského ministra zahraničných vecí Pétera Szijjártóa záujem na bezpečnom zásobovaní Maďarska energiou. Po rokovaniach vo Washingtone s ministrom vnútra USA Dougom Burgumom a ministrom energetiky Chrisom Wrightom hovoril o začiatku „zlatého veku“ maďarsko-amerických vzťahov.

Szijjártó zdôraznil, že spolupráca sa prehlbuje najmä v oblasti jadrovej energetiky, kde sa podľa neho otvára nové obdobie spoločných projektov.

Maďarsko chce rozšíriť svoje jadrové kapacity a americké firmy majú záujem podieľať sa na tomto rozvoji. Minister zároveň ocenil úlohu amerických spoločností pri dodávkach zemného plynu do krajiny.

Podľa jeho slov Washington chápe energetickú bezpečnosť ako geografickú otázku a rešpektuje snahu Budapešti diverzifikovať zdroje. Na rozdiel od niektorých európskych partnerov podľa neho USA nepristupujú k téme ideologicky.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Nórsky expremiér Jagland sa pre kauzu Epstein pokúsil o samovraždu

Bývalého nórskeho premiéra Thorbjörna Jaglanda pre nadmernú psychickú záťaž v súvislosti s vyšetrovaním jeho väzieb na odsúdeného sexuálneho delikventa Jeffreyho Epsteina hospitalizovali v nemocnici. Podľa nórskeho servera iNyheter sa Jagland minulý týždeň pokúsil o samovraždu.

Server sa odvolával na „spoľahlivý zdroj“ a uviedol, že expremiérov stav je vážny. Nie je známe, v ktorom zdravotníckom zariadení liečia 75-ročného Jaglanda. Portál zároveň uvádza, že expremiérov právnik Anders Brosveet dosiahol dohodu s Nórskou asociáciou redaktorov, podľa ktorej o incidente médiá nemali písať.

Meno bývalého premiéra sa objavilo v spisoch o Epsteinovi, ktoré koncom januára zverejnilo americké ministerstvo spravodlivosti. Podľa týchto dokumentov sa Jagland a jeho príbuzní u Epsteina zdržiavali v rokoch 2011 až 2018.

Jagland bol predsedom nórskej vlády v rokoch 1996 až 1997 a neskôr v rokoch 2009 až 2019 generálnym tajomníkom Rady Európy. V období od januára 2009 do marca 2015 zároveň predsedal výboru, ktorý vyberá laureáta Nobelovej ceny za mier. Rada Európy mu v stredu odobrala imunitu.

(tasr, im)

Minúta  |  

Srbka Topičová v Banskej Bystrici po prvkrát prekonala dva metre

Srbská výškarka Angelina Topičová sa stala víťazkou ženskej súťaže na 32. ročníku špecializovaného atletického mítingu Banskobystrická latka (BBL) v osobnom rekorde 200 cm. Obhájila tak prvenstvo spred dvoch rokov.

Dvadsaťročná Srbka a bronzová medailistka z minuloročných MS v Tokiu sa dočkala prvýkrát v kariére úspešného dvojmetrového pokusu. Druhá skončila Lamara Distinová z Jamajky, keď na prvý pokus zvládla 196 cm. Mimoriadne úspešný večer prežila Švédka Louise Ekmanová, vo veku 28 rokov hneď trikrát prekonala latku na úrovni osobného rekordu.

V mužskej súťaži triumfoval český výškar Jan Štefela výkonom 232 cm. Bronzový medailista z minuloročných MS v Tokiu na podujatí zvíťazil premiérovo. Na druhom mieste skončil prekvapujúco Japonec Tomohiro Šinno, tretí bol U Sang-hjok z Kórejskej republiky, ktorý tak neobhájil titul. Obaja skočili 230 cm.

(tasr)

Minúta  |  

Americké stíhačky F-22 pristáli na leteckej základni na juhu Izraela

Americké stíhačky F-22 vybavené technológiou stealth pristáli na leteckej základni na juhu Izraela. V utorok odštartovali zo základne v Spojenom kráľovstve. Informáciu priniesol spravodajský portál The Times of Israel (TOI).

Dvanásť stíhačiek F-22 podľa zistení portálu vyrazilo spoločne s tankovacími lietadlami KC-46 z leteckej základne Lakenheath v anglickom grófstve Suffolk. Jedna z nich sa údajne počas letu pre technické problémy vrátila naspäť do Spojeného kráľovstva.

Podľa služby Military Air Tracking Alliance (MATA) v uplynulých dňoch Spojené štáty presunuli na Blízky východ desiatky stíhačiek typov F-35, F-22 či F-15, tiež dopravné, tankovacie a radarové lietadlá.

Trump v poslednom období Iránu opakovane pohrozil vojenskou intervenciou. USA už v januári na Blízkom východe nasadili lietadlovú loď USS Abraham Lincoln, smeruje tam aj najväčšia lietadlová loď USS Gerald R. Ford, ktorá kotví pri Kréte.

(tasr, times of israel, im)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.