Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Slovensko, Maďarsko a Srbsko chcú obísť ropný spor s Ukrajinou

Maďarská spoločnosť MOL chce získať kontrolný podiel v srbskej ropnej firme NIS od ruského Gazpromu. Podľa maďarského ministra zahraničných vecí Pétera Szijjártóa tento krok posilní energetickú bezpečnosť Maďarska, Srbska a Slovenska a zníži ich zraniteľnosť voči „politickému vydieraniu“ zo strany Ukrajiny, píše agentúra Tass.

Ako uviedol po stretnutí so srbskou ministerkou energetiky Dubravkou Djedovičovou Handanovićovou, ropné trhy troch vnútrozemských krajín by po dokončení transakcie mohli fungovať koordinovanejšie.

Súčasťou dohody je aj urýchlenie príprav výstavby nového ropovodu medzi Maďarskom a Srbskom, ktorý by mohol prepravovať ruskú ropu cez ropovod Družba. Predaj NIS je dôsledkom amerických sankcií – v roku 2025 zaradilo ministerstvo financií USA firmu aj jej väčšinového vlastníka Gazprom Neft na sankčný zoznam.

Transakcia ešte podlieha súhlasu Washingtonu. Téma zaznela aj na konferencii v USA, kde Szijjártó hovoril o blokovaní toku ruskej ropy cez Ukrajinu.

(MJA)

Minúta  |  

Kyjev po útokoch na Rusko dostal varovanie z Washingtonu

Ukrajina dostala od amerického ministerstva zahraničia formálnu diplomatickú nótu po tom, čo jej útoky na ruský prístav Novorossijsk zasiahli aj americké ekonomické záujmy v Kazachstane. Väčšina kazašskej ropy sa totiž vyváža práve cez tento prístav.

Veľvyslankyňa Ukrajiny v USA Olha Stefanišynová zdôraznila, že Washington nevyzýval Kyjev, aby prestal útočiť na ruskú energetickú či vojenskú infraštruktúru, ale upozornil na ochranu amerických hospodárskych záujmov.

Incident podľa nej zároveň ukázal, že Ukrajina si za tri desaťročia nezávislosti nevybudovala s USA dostatočne silné ekonomické väzby. Tie chce teraz posilniť, keďže dlhodobé americké investície by podľa nej predstavovali jednu z najsilnejších bezpečnostných záruk.

Mierové rokovania medzi Ukrajinou a Ruskom v Ženeve nepriniesli posun. Stefanišynová však odmietla tvrdenia, že by sa Kyjev cítil Washingtonom opustený, a vyzvala Kongres na prijatie nových sankcií proti Rusku.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Budúcnosť BMW a Mercedesu? Reštrukturalizácie do roku 2030

Nemecký ekonóm Moritz Schularick z Kielského inštitútu varoval, že automobilky ako Volkswagen, BMW či Mercedes-Benz nemusia do konca desaťročia existovať v dnešnej podobe.

Nehovorí o zániku značiek, ale o hlbokých reštrukturalizáciách, fúziách či vstupe silných investorov, podobne ako sa to stalo Volvu po prevzatí čínskou skupinou Geely.

Podľa neho nejde len o prechod z benzínu na elektrinu. Elektromobilita, softvér a autonómne technológie menia celý výrobný aj obchodný model. Nemecko navyše čelí vysokým cenám energií a silnej konkurencii z Číny a USA. Od roku 2019 už sektor prišiel o približne 120-tisíc pracovných miest, najmä u dodávateľov.

Zástupcovia priemyslu označili prognózu za prehnanú a tvrdia, že firmy brzdí najmä domáca politika. Realita však naznačuje tlak – prudký pokles zisku Porsche či slabšie výsledky koncernu Volkswagen ukazujú, že tradičný model je pod tlakom.

(mja)

Minúta  |  

Bill Gates sa ospravedlnil za kontakt s Epsteinom

Bill Gates sa na internom stretnutí s pracovníkmi Nadácie Gates priznal k „veľkej chybe“, keď sa po odsúdení Jeffreyho Epsteina opakovane stretával s týmto finančníkom.

Podľa denníka Wall Street Journal sa zamestnancom ospravedlnil za to, že do kontaktu s Epsteinom zatiahol aj vedenie nadácie.

„Bola to chyba a beriem za ňu zodpovednosť,“ odkázal podľa záznamu z porady. Zároveň zdôraznil, že sa nikdy nestretol s Epsteinovými obeťami a nebol svedkom ničoho nezákonného.

Dokumenty amerického ministerstva spravodlivosti potvrdzujú, že dvojica sa stretávala po Epsteinovom prepustení z väzenia, údajne v súvislosti s filantropickými projektmi. Nadácia uviedla, že Epstein pre ňu nikdy nepracoval ani od nej nedostal finančné prostriedky.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Trump sľubuje rast ekonomiky, čísla sú však zmiešané

Prezident USA Donald Trump vystúpil so správou o stave Únie v čase rastúceho napätia okolo Iránu a nespokojnosti Američanov s vysokými životnými nákladmi. Ťažisko prejavu postavil na ekonomike – hovoril o bývaní, cenách energií či dôchodkoch a tvrdil, že inflácia aj ceny pohonných hmôt klesajú, zatiaľ čo trhy a investície rastú.

Zároveň sa však vyhol otvorenému priznaniu, že mnohé domácnosti stále zápasia s vysokými cenami potravín a bývania. Prieskum Reuters/Ipsos ukazuje, že viac ako polovica voličov jeho ekonomické kroky neschvaľuje.

Prejav sa niesol aj v ostro straníckom duchu. Trump útočil na demokratov a vyzýval voličov, aby republikánom ponechali kontrolu nad Kongresom.

O Irán sa podrobnejšie oprel až v druhej polovici vystúpenia a konkrétny plán ďalšieho postupu nenaznačil. Vojnu na Ukrajine spomenul len okrajovo.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Irán vyvíja rakety schopné zasiahnuť USA, tvrdí Trump

Prezident USA Donald Trump vo svojom prejave o stave Únie varoval, že Irán pracuje na vývoji rakiet schopných zasiahnuť Spojené štáty. Podľa neho už Teherán disponuje strelami, ktoré ohrozujú Európu aj americké základne v zahraničí.

Odkázal pritom na rokovania o jadrovej dohode, no zdôraznil, že USA nikdy nepripustia, aby Irán získal jadrové zbrane. Hoci preferuje diplomatické riešenie, jeho tón bol jednoznačne tvrdý.

Podľa amerických spravodajských odhadov by Irán mohol do roku 2035 vyvinúť medzikontinentálnu balistickú raketu, ak by sa tak rozhodol. V súčasnosti má k dispozícii strely s dosahom približne 3-tisíc kilometrov.

Trump zároveň uviedol, že Washington pracuje na ukončení vojny na Ukrajine. Prejav zaznel v čase rastúceho domáceho tlaku – ekonomika sa spomaľuje, inflácia zrýchľuje a Najvyšší súd spochybnil časť jeho colnej politiky.

(tasr, mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.