Preskočiť na obsah
  |  

Austrálskeho premiéra evakuovali pre hrozbu spájanú s Čínou

Austrálsky premiér Anthony Albanese bol v utorok neskoro večer na niekoľko hodín evakuovaný zo svojej oficiálnej rezidencie v Canberre po tom, čo úrady preverovali bombovú hrozbu.

Výhražný e-mail, pôvodne napísaný v čínštine, tvrdil, že v okolí rezidencie sú umiestnené výbušniny, ktoré budú odpálené, ak v Austrálii vystúpi čínska tanečná skupina Shen Yun. Tá je v Číne zakázaná a čelí častým vyhrážkam.

Polícia po niekoľkohodinovej kontrole nenašla nič podozrivé a oznámila, že neexistuje žiadne pretrvávajúce riziko. Zdroj e-mailov zatiaľ známy nie je.

Albanese v reakcii uviedol, že bezpečnosť nemožno brať ako samozrejmosť. Na sociálnej sieti neskôr poďakoval polícii za profesionálny zásah.

(reuters, pir)

  |  

CIA oslovila disidentov v Iráne, aby im robili informátorov

Americká CIA zverejnila na platforme X video v perzštine, v ktorom vyzýva iránskych disidentov, aby ju bezpečne kontaktovali, informuje Fox News.

Video obsahuje podrobné inštrukcie, ako minimalizovať riziko odhalenia – odporúča používať anonymizačné nástroje ako Tor či VPN, režim inkognito v prehliadači a vyhýbať sa pracovným počítačom či osobným telefónom. Agentúra tvrdí, že „počuje ich hlas“ a chce pomôcť.

Zverejnenie výzvy prichádza v čase obnovených protivládnych protestov na iránskych univerzitách a zároveň pred ďalším kolom rokovaní medzi USA a Iránom v Ženeve. Riaditeľ CIA John Ratcliffe sa medzitým zúčastnil na utajenom brífingu v Kongrese spolu so šéfom americkej diplomacie Marcom Rubiom.

Iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arákčí označil situáciu za „historickú príležitosť“ na dohodu, zopakoval však, že sa nevzdá práva na mierový jadrový program, hoci tvrdí, že jadrové zbrane vyvíjať nebude.

(mja)

  |  

Blanár apeluje na ratifikáciu zákazu jadrových skúšok

Minister zahraničných vecí SR Juraj Blanár vyzval na oživenie Konferencie o odzbrojení, ktorá podľa neho musí prekonať roky patovej situácie a znovu dokázať svoju relevanciu.

V Ženeve zdôraznil, že svet potrebuje silnejší multilateralizmus a modernizované medzinárodné inštitúcie, ktoré budú schopné reagovať na zhoršujúcu sa bezpečnostnú situáciu a oslabovanie medzinárodného práva.

Blanár označil Zmluvu o nešírení jadrových zbraní za základný pilier globálneho režimu odzbrojenia a vyzval na obnovenie úsilia v oblasti kontroly jadrového zbrojenia. Zároveň apeloval na štáty, ktoré dosiaľ neratifikovali Zmluvu o všeobecnom zákaze jadrových skúšok, aby tak bezodkladne urobili.

Slovensko chce aktívne posilniť svoju úlohu v rámci OSN – kandiduje na nestále členstvo v Bezpečnostnej rade na obdobie rokov 2028 až 2029 a uchádza sa aj o pozície v ďalších medzinárodných orgánoch.

(tasr, mja)

  |  

Vatikán a Microsoft uviedli font podľa rukopisu Michelangela

Vatikán a spoločnosť Microsoft predstavili nový digitálny font „Michelangelus“, ktorý verne kopíruje rukopis renesančného majstra Michelangela Buonarrotiho. Projekt vznikol pri príležitosti 400. výročia vysvätenia Baziliky sv. Petra a je výsledkom spolupráce technologickej firmy so správou baziliky, informuje EWTN News.

Vývojári analyzovali originálne listy, osobné poznámky aj architektonické plány uložené vo vatikánskych archívoch, mnohé napísané samotným Michelangelom počas výstavby chrámu.

Po dôkladnom paleografickom výskume sa podarilo preniesť do digitálnej podoby jeho typické predĺžené ťahy a harmonickú kaligrafiu.

Font bude dostupný v najnovších verziách Microsoft Office, čo umožní miliónom ľudí písať dokumenty v štýle autora ikonickej kupoly Baziliky sv. Petra. Podľa kardinála Maura Gambettiho ide o symbolické spojenie renesančného génia s digitálnou érou.

(mja)

  |  

Slovensko, Maďarsko a Srbsko chcú obísť ropný spor s Ukrajinou

Maďarská spoločnosť MOL chce získať kontrolný podiel v srbskej ropnej firme NIS od ruského Gazpromu. Podľa maďarského ministra zahraničných vecí Pétera Szijjártóa tento krok posilní energetickú bezpečnosť Maďarska, Srbska a Slovenska a zníži ich zraniteľnosť voči „politickému vydieraniu“ zo strany Ukrajiny, píše agentúra Tass.

Ako uviedol po stretnutí so srbskou ministerkou energetiky Dubravkou Djedovičovou Handanovićovou, ropné trhy troch vnútrozemských krajín by po dokončení transakcie mohli fungovať koordinovanejšie.

Súčasťou dohody je aj urýchlenie príprav výstavby nového ropovodu medzi Maďarskom a Srbskom, ktorý by mohol prepravovať ruskú ropu cez ropovod Družba. Predaj NIS je dôsledkom amerických sankcií – v roku 2025 zaradilo ministerstvo financií USA firmu aj jej väčšinového vlastníka Gazprom Neft na sankčný zoznam.

Transakcia ešte podlieha súhlasu Washingtonu. Téma zaznela aj na konferencii v USA, kde Szijjártó hovoril o blokovaní toku ruskej ropy cez Ukrajinu.

(MJA)

  |  

Kyjev po útokoch na Rusko dostal varovanie z Washingtonu

Ukrajina dostala od amerického ministerstva zahraničia formálnu diplomatickú nótu po tom, čo jej útoky na ruský prístav Novorossijsk zasiahli aj americké ekonomické záujmy v Kazachstane. Väčšina kazašskej ropy sa totiž vyváža práve cez tento prístav.

Veľvyslankyňa Ukrajiny v USA Olha Stefanišynová zdôraznila, že Washington nevyzýval Kyjev, aby prestal útočiť na ruskú energetickú či vojenskú infraštruktúru, ale upozornil na ochranu amerických hospodárskych záujmov.

Incident podľa nej zároveň ukázal, že Ukrajina si za tri desaťročia nezávislosti nevybudovala s USA dostatočne silné ekonomické väzby. Tie chce teraz posilniť, keďže dlhodobé americké investície by podľa nej predstavovali jednu z najsilnejších bezpečnostných záruk.

Mierové rokovania medzi Ukrajinou a Ruskom v Ženeve nepriniesli posun. Stefanišynová však odmietla tvrdenia, že by sa Kyjev cítil Washingtonom opustený, a vyzvala Kongres na prijatie nových sankcií proti Rusku.

(reuters, mja)