Nemci bilancujú migráciu z Afganistanu. Otvorená náruč od nového kancelára už nehrozí

S opätovným nástupom Talibanu k moci viacerí nemeckí politici varujú pred opakovaním scenára migračnej vlny spred šiestich rokov, keď kancelárka Angela Merkelová otvorila náruč státisícom utečencov zo Sýrie.

Merkelovej nástupca na čele nemeckej Kresťanskodemokratickej únie (CDU) Armin Laschet, ktorý sa v nadchádzajúcich parlamentných voľbách uchádza o post kancelára, nie je voči migrantom taký ústretový ako bola jeho predchodkyňa.

„Chyby týkajúce sa občianskej vojny v Sýrii sa nesmú opakovať. 2015 sa nebude opakovať,“ vyhlásil Laschet ešte v polovici augusta v reakcii na obsadenie Kábulu Talibanom. Už vtedy bolo jasné, že sa dá do pohybu masívna vlna utečencov.

Aj Merkelová, ktorej sa končí štvrté volebné obdobie vo funkcii kancelárky, je už v tomto smere zdržanlivejšia. Vyhlasuje, že v prípade prílevu utečencov z Afganistanu by malo Nemecko pomáhať predovšetkým jeho susedným štátom.

Ani kandidát nemeckých sociálnych demokratov (SPD) na kancelára Olaf Scholz, ktorý v prieskumoch zatiaľ vedie, nie je vítaniu afganských migrantov naklonený. Podľa neho by mali na usídlenie Afgancov slúžiť štáty ako Turecko, Pakistan, Irán a Irak. Scholz sa nazdáva, že Nemecko by malo preto urýchlene zabezpečiť, aby sa utečenci z Afganistanu mohli integrovať a zostať žiť v krajinách, v ktorých sa vzhľadom na kultúrnu blízkosť jednoduchšie adaptujú.

Integrácia do spoločnosti

Odmietavý postoj nemeckých politikov voči migrantom je necelé dva týždne pred parlamentnými voľbami pri pohľade na verejnú mienku očakávaný. Za prijímanie väčšieho množstva migrantov ako v minulosti bolo vlani už len 11 percent Nemcov.

Treba povedať, že časť z vyše štvrť miliónovej afganskej komunity v Nemecku sa integrovať do spoločnosti naozaj dokázala. Podľa štatistík je však medzi Afgancami v prepočte na počet obyvateľov niekoľkonásobne vyššia kriminalita ako medzi väčšinovou populáciou Nemecka.

Psychológ venujúci sa islamskému extrémizmu Ahmad Mansour, ktorý ako izraelský Arab žije v Nemecku, tvrdí, že mnohí vedci i politici považujú za integrovaného človeka každého, kto má prácu, vie jazyk a nemá kriminálne záznamy. Podľa jeho mienky to však nestačí. Mansour uvádza, že „mnohí si chcú užívať prosperitu a slobodu, ale zároveň si chcú zachovať aj svoje náboženské presvedčenie“.

„Čo nám je platný človek, ktorý úspešne zvládne založiť firmy, dobre sa dohovorí a nemá policajný záznam, keď zároveň svoju šesťročnú dcéru núti nosiť šatku, zle sa chová k svojej žene a väčšinovú spoločnosť ako bezvercov neuznáva?“ kladie si Mansour otázku v rozhovore pre nemecký denník Die Welt.

Kriminalita, práca a jazyk

I keď sa časť Afganských migrantov do miestnej spoločnosti začlenila, tak štatistiky hovoria jasne: medzi členmi afganskej komunity je proporčne neporovnateľne viac páchateľov kriminálnych činov ako medzi majoritným obyvateľstvom.

Len vlani nemecké úrady evidovali takmer 22-tisíc trestných činov vrátane 94 vrážd a zabití, v ktorých podozriví páchatelia pochádzali z Afganistanu. Trestných činov, z ktorých je podozrivý nemecký občan, bolo v roku 2020 naopak zaznamenaných 1,3 milióna, z toho je zaevidovaných takmer 1 600 zabití a vrážd.

Na približne 72 miliónov nemeckých občanov tak pripadá miera kriminality 1,8 percenta, v prípade ťažkých činov len 0,002 percenta. V prípade Afgancov je to v tomto poradí 7,8 percenta a 0,03 percenta. To znamená, že medzi afganskou komunitou je miera kriminality až štyrikrát vyššia ako u Nemcov a v prípade ťažkých zločinov je táto miera u Afgancov až pätnásťnásobne vyššia.

Nedávnym príkladom je prípad zo začiatku septembra, keď 29-ročný afganský mladík napadol v berlínskom parku 58-ročnú záhradníčku. Údajne sa mu nepáčilo, že hoci je žena, tak pracuje. Preto ju niekoľkokrát bodol nožom do krku a zranil aj dôchodcu, ktorý sa obeti snažil pomôcť. Afganec je obvinený z pokusu o vraždu a ťažkého ublíženia na zdraví. Motívom jeho konania mohla byť podľa vyšetrovania islamská ideológia, ktorá ženám zakazuje vykonávať prácu.

V kriminalite nemeckých občanov sú navyše započítaní aj migranti, ktorí už medzitým získali nemecké občianstvo. Podľa berlínskeho senátora pre vnútorné záležitosti Andreasa Geisela (SPD) má nemecký pas napríklad už štvrtina členov neslávne známych arabských kriminálnych klanov.

Len málo výnimiek

Integrácia Afgancov do väčšinovej nemeckej spoločnosti nie je na vysokej úrovni ani na trhu práce. Štatistiky nemeckého spolkového úradu práce, na ktoré sa odvoláva die Welt, uvádzajú, že z približne 280-tisíc Afgancov v Nemecku si prácu našlo len 69-tisíc. To je však stále viac, ako je to v prípade ostatných hlavných skupín migrantov vrátane Sýrčanov.

Navyše len tretina Afgancov, ktorí sa zapíšu na jazykové kurzy, dokáže dosiahnuť znalosti nemčiny na úrovni B1, teda na úrovni bežnej jednoduchej komunikácie.

Od 4-tisíc Afgancov, ktorých nemecká vláda po obsadení Kábulu previezla do Nemecka, sa vzhľadom k predchádzajúcej spolupráci s Európanmi očakáva, že sa jednoduchšie a úspešnejšie začlenenia v spolkovej republike. Úplne jednoduché to však nebude. Už teraz vláda vie, že najmenej dvadsať z nich je v hľadáčiku polície pre násilné trestné činy a väzby na terorizmus.