Preskočiť na obsah
  |  

G7 vraj zvažuje uvoľnenie núdzových zásob ropy

Ministri financií krajín skupiny G7 budú v pondelok rokovať o možnom spoločnom uvoľnení ropy z núdzových strategických zásob. Informoval o tom denník Financial Times s odvolaním sa na zdroje oboznámené s rokovaniami.

Opatrenie by koordinovala Medzinárodná energetická agentúra (IEA) a jeho cieľom by bolo zmierniť prudký rast cien ropy na svetových trhoch.

Podľa dostupných informácií už najmenej tri štáty G7 vrátane Spojených štátov vyjadrili podporu takémuto kroku.

Ministri financií majú o situácii diskutovať telefonicky spolu s výkonným riaditeľom IEA Fatihom Birolom. Témou bude najmä dosah konfliktu okolo Iránu na globálne dodávky energie.

Rokovania prichádzajú v čase, keď ceny ropy vyskočili o viac ako 25 percent a dostali sa na najvyššie úrovne od polovice roka 2022. Trhy reagujú na obavy z dlhodobého výpadku dodávok po tom, ako sa konflikt medzi USA, Izraelom a Iránom rozšíril a niektorí producenti začali obmedzovať export.

G7 ani IEA sa k správe zatiaľ oficiálne nevyjadrili.

(reuters, pir)

  |  

Šutaj Eštok varuje pred novou migračnou krízou, chce chrániť hranice SR

Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok upozornil, že konflikt na Blízkom východe môže zvýšiť tlak na novú migračnú krízu. Podľa jeho slov sa Slovensko musí pripraviť aj na tento scenár, čo zdôraznil aj premiér Robert Fico.

Šutaj Eštok deklaroval, že bezpečnosť slovenských občanov zostáva prioritou a štát urobí všetko pre ochranu hraníc a zabránenie nelegálnej migrácii. Situácia podľa neho ukazuje, že Slovensko sa musí prispôsobiť rýchlo sa meniacemu svetu, a preto bude potrebné diskutovať aj o aktualizácii bezpečnostnej stratégie krajiny.

Minister zároveň upozornil, že konflikt v Iráne prináša nielen bezpečnostné, ale aj ekonomické dôsledky. Spomenul najmä rast cien energií a komplikácie pre Slovákov, ktorí sa snažia vrátiť zo zahraničia. Rezort preto spustil repatriačné lety, vďaka ktorým sa už podarilo dopraviť domov stovky občanov.

Šutaj Eštok sa dotkol aj domácej politiky – kritizoval rozhodnutie KDH vylúčiť spoluprácu s Hlasom a naznačil, že tým podľa neho kresťanskí demokrati smerujú bližšie k politike PS.

(tasr, pir)

  |  

USA bránia výnimku na ruskú ropu, cena benzínu vraj zdvíha strach

Trumpova administratíva obhajuje dočasné zmiernenie sankcií na ruskú ropu, ktoré umožňuje Indii dokončiť nákupy už prepravovaných dodávok.

Podľa amerického ministra energetiky Chrisa Wrighta ide o 30-dňové opatrenie, ktoré má upokojiť globálny ropný trh a zmierniť obavy z nedostatku suroviny. Wright zároveň tvrdí, že rast cien benzínu v USA spôsobuje skôr strach z dlhšieho konfliktu než reálny nedostatok ropy alebo plynu.

Vojna s Iránom vstúpila do druhého týždňa a jej vývoj vyvoláva napätie na energetických trhoch. Americké ropné finančné kontrakty vyskočili o viac než pätinu a obavy sa sústreďujú najmä na možné narušenie dopravy cez Hormuzský prieliv.

Priemerná cena benzínu v USA už stúpla na 3,32 dolára za galón, čo je najvyššia úroveň od jesene 2024.

Demokratický líder v Senáte Chuck Schumer vyzval prezidenta Donalda Trumpa, aby uvoľnil ropu zo strategických rezerv a stabilizoval ceny. Biely dom to zatiaľ odmieta.

Analytici zároveň upozorňujú, že dlhšie trvajúci rast cien pohonných hmôt by mohol ovplyvniť novembrové voľby do Kongresu.

(reuters, pir)

  |  

Európa je teraz najväčším dovozcom zbraní na svete

Európa sa podľa najnovších údajov Štokholmského medzinárodného inštitútu pre výskum mieru (SIPRI) stala najväčším dovozcom zbraní na svete. V rokoch 2021 až 2025 európske krajiny viac než strojnásobili nákupy zbraní v porovnaní s predchádzajúcim päťročným obdobím.

Hlavnými dôvodmi sú vojna na Ukrajine a rastúce obavy z Ruska, ktoré prinútili vlády posilniť vlastné ozbrojené sily aj vojenskú pomoc Kyjevu.

Európa dnes predstavuje približne tretinu globálneho dovozu zbraní, čo je výrazný nárast z predchádzajúcich 12 percent. Napriek snahám o posilnenie domácej výroby európske štáty vo veľkom nakupujú najmä americkú techniku, predovšetkým bojové lietadlá a systémy protivzdušnej obrany.

Naopak, dovoz zbraní na Blízkom východe mierne klesol, hoci Saudská Arábia a Katar zostávajú medzi najväčšími jednotlivými kupcami.

USA zároveň posilnili svoju dominanciu medzi exportérmi zbraní a zvýšili globálny podiel na trhu na 42 percent, zatiaľ čo export Ruska po invázii na Ukrajinu výrazne klesol.

(reuters, pir)

  |  

Irán má po smrti ajatolláha nového vodcu

Irán má nového najvyššieho vodcu. Zhromaždenie expertov v pondelok zvolilo duchovného Modžtabu Chameneího, syna zabitého vodcu Alího Chameneího, čím potvrdilo pokračovanie tvrdej línie režimu.

Modžtabá bol dlhodobo považovaný za favorita – podľa dostupných informácií má silný vplyv v bezpečnostných štruktúrach aj v rozsiahlych ekonomických sieťach prepojených na režim.

Americký prezident Donald Trump vyhlásil, že Washington by mal mať právo vyjadriť sa k výberu iránskeho lídra. Izrael zároveň ešte pred oznámením pohrozil, že sa zameria na kohokoľvek, kto bude zvolený.

Trump po zvolení nového vodcu reagoval zdržanlivo a uviedol len, že „uvidíme, čo sa stane“. Uviedol, že ukončenie vojny bude „vzájomným“ rozhodnutím s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom.

(reuters, pir)

  |  

Proces v kauze Kuciak pokračuje. Na ŠTS má vypovedať Kočner

Na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku má v pondelok pokračovať proces v kauze objednávky vraždy investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Súd sa zároveň zaoberá aj prípravou vrážd viacerých prokurátorov.

Na hlavnom pojednávaní, ktoré sa má začať o 8.30, by mal vypovedať obžalovaný Marian Kočner.

Prípad vraždy z februára 2018 sa na ŠTS vracia už po tretí raz. Najvyšší súd SR totiž zrušil dva predchádzajúce rozsudky, ktoré sa týkali obžalovaných Mariana Kočnera a Aleny Zsuzsovej, stíhaných za objednávku vraždy.

Samotní vykonávatelia útoku už boli právoplatne odsúdení – Miroslav Marček a Tomáš Szabó dostali 25-ročné tresty, sprostredkovateľ Zoltán Andruskó 15 rokov väzenia.

Súd rieši aj ďalšiu vetvu prípadu, ktorá sa týka údajnej prípravy vrážd prokurátorov. Okrem Kočnera a Zsuzsovej sú v nej obžalovaní aj Dušan K. a Darko D.

Podľa obžaloby bola na jeseň 2017 objednaná vražda Maroša Žilinku a Daniela Lipšica a v roku 2018 aj Petra Šufliarskeho. K útokom napokon nedošlo.

(tasr, pir)