Jahody a paradajky po brexite: Británia sa rozchádza s prísnymi pravidlami pre GMO
Británia otvorila cestu génovo editovaným plodinám. Jahody majú rodiť dlhšie a paradajky ponúknuť viac vitamínu D. Otázkou zostáva, či pokrok nezabrzdí zbližovanie s EÚ.
Britskí zákazníci by čoskoro mohli po prvýkrát nájsť na regáloch supermarketov ovocie a zeleninu s geneticky upraveným zložením. Vedci pritom nezačali vytváraním akýchsi monštruóznych laboratórnych výtvorov, ale dvomi pomerne praktickými nápadmi: jahodami, ktoré rodia dlhšie, a paradajkami, ktoré by mohli pomôcť riešiť pretrvávajúci problém Británie s nedostatkom vitamínu D.
Vedci vyvinuli osem odrôd geneticky upravených jahôd so zmeneným spôsobom kvitnutia, vďaka čomu sa predĺži obdobie ich zberu. Pomocou metódy génového editovania CRISPR deaktivovali varianty génu TFL1, ktorý riadi kvitnutie.
Rovnaká remontantná vlastnosť, teda schopnosť opakovane kvitnúť, sa už prirodzene vyskytuje pri niektorých divorastúcich aj komerčných jahodách. Génové editovanie umožnilo vedcom zaviesť ju do existujúcej komerčnej odrody bez toho, aby prišla o svoje ďalšie žiaduce vlastnosti.
Druhá inovácia by mohla mať ešte väčší význam. Vedci vyvinuli paradajky so zvýšeným obsahom provitamínu D3, pričom aj v tomto prípade pomocou metódy CRISPR deaktivovali konkrétny gén.
Výskumníci stojaci za projektom uviedli v časopise Nature Plants, že po ošetrení ultrafialovým žiarením typu B (UVB) by jedna upravená paradajka mohla obsahovať toľko vitamínu D3 ako dve stredne veľké vajcia alebo 28 gramov tuniaka.
V Británii nejde o zanedbateľný úspech. Vládne údaje o výžive za roky 2019 až 2023 ukázali, že nízku hladinu vitamínu D malo 18 percent dospelých vo veku od 19 do 64 rokov. V najviac znevýhodnenej skupine ich podiel dosahoval až 34 percent. Vláda odporúča, aby každý človek vo veku od štyroch rokov prijímal denne desať mikrogramov vitamínu D.
Tieto produkty ešte v supermarketoch neležia medzi uhorkami a mrkvou. Kým sa dostanú k spotrebiteľom, bude potrebných ešte niekoľko krokov. Vláda však už v rámci nového anglického režimu pre precízne šľachtenie prijala oznámenia o uvedení týchto jahôd a paradajok na trh.
Británia sa rozchádza so starými pravidlami pre GMO
Dôvodom, prečo sa to zrazu stalo možným, je brexit. Anglický zákon o genetických technológiách (precízne šľachtenie) z roku 2023 spolu s vykonávacími predpismi prijatými v roku 2025 vytvoril osobitnú regulačnú kategóriu pre organizmy, ktorých genetické zmeny mohli vzniknúť aj prirodzene alebo tradičným šľachtením.
Tradičná genetická modifikácia môže zahŕňať vloženie genetického materiálu z iného druhu. Génové editovanie môže namiesto toho vykonať malé, presne cielené zmeny v DNA, ktorá sa už v organizme nachádza. Technológia CRISPR v podstate umožňuje vedcom zmeniť konkrétnu genetickú inštrukciu namiesto toho, aby rastliny šľachtili celé generácie a dúfali, že sa požadovaná kombinácia vlastností zachová.
Britská Agentúra pre potravinové normy (FSA) uvádza, že podľa súčasných vedeckých poznatkov organizmy získané precíznym šľachtením nepredstavujú väčšie riziko než organizmy vyšľachtené konvenčnými metódami. Zároveň upozorňuje, že mnohé z nich sa z genetického hľadiska nedajú odlíšiť od rastlín, ktoré mohli vzniknúť tradičným šľachtením.
Európska únia celé roky uplatňovala oveľa reštriktívnejší prístup a novšie techniky génového editovania regulovala v rámci pravidiel pre GMO. Tento postoj sa však už mení. Európsky parlament a Rada prijali v júni nové pravidlá pre rastliny získané pomocou nových genómových techník. Do platnosti vstúpili v júli, uplatňovať sa však začnú až v júli 2028.
Británia sa tak ocitla v nezvyčajnej situácii. Na jednej strane predbehla EÚ, na druhej strane však vláda premiéra Andyho Burnhama rokuje s Bruselom o sanitárnej a fytosanitárnej dohode, ktorá by významnú časť britských pravidiel v oblasti potravinárstva a poľnohospodárstva dynamicky zosúladila s predpismi EÚ. To by mohlo spôsobiť politický problém.
Burnham chce užšie hospodárske vzťahy s Európou bez toho, aby sa Británia vrátila na jednotný trh alebo do colnej únie. Poľnohospodárstvo je dôležitou súčasťou tohto obnovenia vzťahov.
Podľa navrhovanej sanitárnej a fytosanitárnej dohody medzi Spojeným kráľovstvom a EÚ by sa Británia od polovice roka 2027 zosúladila s niektorými európskymi pravidlami pre potraviny, rastliny a zvieratá. Precízne šľachtenie však zostáva predmetom rokovaní.
Vláda trvá na tom, že si chce zachovať možnosť regulovať plodiny upravené génovým editovaním nezávisle. Ministerstvo životného prostredia, potravinárstva a vidieka (Defra) vo februárovej odpovedi na parlamentnú otázku uviedlo, že Británia a EÚ uznali existenciu oblastí, v ktorých si Spojené kráľovstvo ponechá vlastné pravidlá.
Iróniou je, že Británia rokuje o užšom regulačnom zosúladení práve vo chvíli, keď jej nový biotechnologický režim začína prinášať výsledky a samotný Brusel svoje pravidlá uvoľňuje. Nové pravidlá EÚ pre niektoré génovo editované rastliny sa začnú uplatňovať v roku 2028, stále však nie je jasné, ako budú oba systémy fungovať vedľa seba.
Rozdielne pravidlá by mohli skomplikovať vývoz a vyvolať medzi poľnohospodármi neistotu, či sa plodiny povolené v Británii budú môcť predávať aj v EÚ. Oprávnené sú aj obavy týkajúce sa patentov, vlastníctva osiva a biodiverzity. To sú však argumenty v prospech rozumnej regulácie, nie upustenia od tejto technológie.
Ľudia protestujú proti poľnohospodárskej politike vrátane geneticky modifikovaných plodín. Foto: Carsten Koall/picture alliance via Getty Images
Zmenil sa postoj verejnosti ku GMO?
Postoj verejnosti bol často podozrievavejší, než by zodpovedalo vedeckým dôkazom. Najmä Európania majú dlhú históriu nedôvery voči geneticky modifikovaným potravinám. V prieskume Eurobarometra z roku 2010 uviedlo 61 percent Európanov, že geneticky modifikované potraviny v nich vyvolávajú znepokojenie. Rovnaký podiel nesúhlasil s tým, že by sa mal podporovať ich vývoj.
Zdá sa však, že tento odmietavý postoj sa zmiernil. V celoúniovom prieskume z roku 2022, ktorý sa uskutočnil pre Európsky úrad pre bezpečnosť potravín, označilo geneticky modifikované zložky za problém v oblasti bezpečnosti potravín 26 percent respondentov. Nové biotechnológie pri výrobe potravín vrátane editovania genómu si vybralo iba osem percent opýtaných.
Prieskumy kládli odlišné otázky, a preto ich nemožno priamo porovnávať. Naznačujú však, že biotechnológie už nie sú takým dominantným zdrojom obáv v oblasti potravín ako kedysi.
Istá miera skepticizmu je pochopiteľná. Jedlo je mimoriadne osobnou záležitosťou. Ľudia bez problémov nosia vo vreckách technologicky vyspelé zariadenia a v prípade choroby prijímajú najmodernejšie liečebné postupy. No predstava, že niekto pozmenil DNA paradajok, v nich vyvoláva inštinktívnu reakciu.
Nepomohla ani história geneticky modifikovaných plodín. Táto technológia sa začala spájať s veľkými poľnohospodárskymi spoločnosťami, patentmi, plodinami odolnými proti herbicídom a obavami, že sa poľnohospodári stanú závislými od hŕstky producentov osiva. Intenzívne využívanie plodín odolných proti herbicídom navyše v niektorých oblastiach prispelo k vývoju burín odolných proti týmto prípravkom.
Ide však o argument týkajúci sa spôsobu využívania tejto technológie, nie o dôkaz, že samotná zmena génov rastliny je nebezpečná. Rozsiahla analýza amerických Národných akadémií nenašla žiadne podložené dôkazy, že geneticky upravené plodiny, ktoré sú v súčasnosti na trhu, predstavujú pre ľudské zdravie väčšie riziko než plodiny vyšľachtené konvenčnými metódami.
Jahoda, ktorá rodí dlhšie, alebo paradajka s vyšším obsahom vitamínu D nemusia znieť revolučne. Možnosti génového editovania však siahajú oveľa ďalej. Plodiny by mohli byť odolnejšie proti suchu, horúčavám, škodcom a chorobám, pričom by si vyžadovali menej chemického ošetrovania a poskytovali by viac výživy.
Nič z toho neodstraňuje potrebu dôsledného testovania bezpečnosti ani kontroly patentov, vplyvu na biodiverzitu a moci korporácií nad osivom. To všetko sú však dôvody na reguláciu tejto technológie, nie na jej odmietnutie.
Ľudia celé tisícročia zdokonaľovali plodiny výberom mutácií, ktoré náhodne priniesla príroda. Génové editovanie nám umožňuje niektoré z týchto zmien uskutočniť zámerne a omnoho presnejšie. V čase, keď poľnohospodárstvo čelí meniacej sa klíme a rastúcemu dopytu po potravinách, by odmietanie týchto poznatkov pre prežitý strach z „frankenpotravín“ znamenalo zadusiť pokrok.
Titulný obrázok: Geneticky upravené paradajky sú medzi prvými plodinami, ktoré prechádzajú novým režimom presného šľachtenia v Anglicku na ceste do britských supermarketov. Foto: Getty Images
