Evolúcia sa neskončila. V Bolívii objavili nový druh mačky

O novom druhu sa však zatiaľ vie len málo vrátane informácií o jeho správaní a počte jedincov vo voľnej prírode.

Z ocelota tilcayom

Biologička Paola Nogalesová-Ascarrunzová sa s Tigrinom po prvýkrát stretla pred takmer desiatimi rokmi v prírodnej rezervácii Senda Verde v Bolívii. Mačku rok chovali ako domáce zviera, kým si rodina neuvedomila, že ide o divoké zviera, ktoré nie je prispôsobené na domáci život, a okolo roku 2017 ju priviezla do rezervácie.

Pracovníci útulku predpokladali, že ide o ocelota, ktorý patrí k druhu Leopardus tigrinus, a na základe názvu druhu mu dali prezývku „Tigrino“. Nogalesová-Ascarrunzová, výskumníčka z National Geographic a zakladateľka ochranárskej organizácie Programa de Investigación Félidos Bolivia, však bola prekvapená Tigrinovou veľkosťou.

„Nemohla som uveriť, aké malé to (zviera) bolo,“ povedala, „myslela som si, že to musí byť mladá mačka alebo možno mačiatko.“ Vo veku jedného roka bol Tigrino už plne dospelý, ale menší ako typický dospelý ocelot, ktorý môže vážiť takmer 3,2 kilogramu. Biologička však tomuto rozdielu spočiatku nevenovala prílišnú pozornosť.

To sa zmenilo v roku 2019, keď pracovala na sprievodcovi po miestnych bolívijských divokých mačkách. Všimla si jemné rozdiely medzi referenčnou fotografiou ocelota a svojimi fotografiami Tigrina. Okrem toho, že bol menší, mal Tigrino väčšie škvrny oproti ocelotovi.

„Naozaj to nesedelo,“ rekapitulovala pre denník New York Times, po čom začala skúmať Tigrinovu DNA a porovnávať ju s inými zástupcami rodu Leopardus, v bežnej reči známymi ako „tigrie mačky“.

V tom čase iný tím vedcov v zložení Eduardo Eizirik a Jonas Lescroart študoval iné druhy tigrích mačiek z iných častí Južnej Ameriky, pričom sa opieral najmä o zachované exempláre v múzejných zbierkach. Po diskusii o spoločných výskumných záujmoch sa Eizirik a Lescroart spojili s Nogalesovou-Ascarrunzovou.

„Predpokladalo sa, že existujú dva až štyri druhy, ale presný počet ešte nebol definitívne stanovený,“ povedal Lescroart, biológ z Antverpskej univerzity a spoluautor štúdie.

„Rozhodli sme sa spojiť naše dva súbory údajov, analyzovať všetko spoločne a ukázalo sa, že existuje päť rôznych druhov tigrích mačiek, pričom tento nový bolívijský druh bol v tom čase úplne neočakávaný,“ vysvetlil.

Tilcayo vyvolal nevídanú pozornosť

Rozdiely medzi týmito piatimi druhmi sú drobné a bez pomoci analýzy DNA často ťažko rozoznateľné. To, čo sa však môže javiť ako akademické puntičkárstvo týkajúce sa vymedzenia druhov, má reálne dôsledky pre ochranu prírody. Biotopy tigrích mačiek ohrozujú odlesňovanie a fragmentácia a ich populácie sú rozptýlené nelegálnym obchodom so zvieratami.

„Ak je jeden údajne široko rozšírený druh v skutočnosti tvorený viacerými líniami s obmedzenejším výskytom, každá z nich môže mať oveľa menší geografický areál,“ poznamenala Samantha Zwickerová, ekologička a spoluriaditeľka neziskovej organizácie na ochranu prírody Hoja Nueva, ktorá sa však na štúdii nepodieľala.

Eizirik, hlavný autor štúdie a výskumník na Pápežskej katolíckej univerzite v Rio Grande do Sul, uviedol, že objav tilcaya vyvolal najväčší záujem o malé mačkovité šelmy, aký zažil za 30 rokov, čo sa tejto skupine venuje.

Vyjadril nádej, že táto pozornosť sa prejaví v ochranárskych snahách, ktoré pomôžu nielen tilcayovi, ale aj iným, menej roztomilým druhom, s ktorými žije bok po boku. „Ktovie, čo všetko ešte čaká na objavenie v tých bolívijských džungliach,“ povedal Eizirik.

„Tilcayo by v skutočnosti mohol zachrániť veľa vecí,“ dodal.

Článok pôvodne vyšiel v denníku New York Times. Autorka Kate Golembiewski. Vychádza so súhlasom redakcie.