Jozef Onačilla

S touto témou súvisí aj termín „deadnaming“, ktorý označuje situáciu, v ktorej niekto označuje napríklad muža, ktorý sa identifikuje ako žena, jeho pôvodným mužským menom namiesto nového ženského mena, ktoré si sám zvolil v súvislosti so svojou novou ženskou identitou.

Na Slovensku sa verejnosť mohla stretnúť s témou misgenderingu v súvislosti s najsilnejšou opozičnou stranou Progresívne Slovensko.

Strana v minulosti navrhovala, aby hanobenie rodovej identity ľudí bolo trestné. Podľa kritického výkladu tohto návrhu by tak ľuďom mohol hroziť trest za odmietnutie oslovovať iné osoby ich zvolenými menami či zámenami.

Progresívne pravidlá na Univerzite v Kalifornii

V USA sa v niektorých štátoch pravidlá týkajúce sa misgenderingu premietli priamo do vymáhateľných predpisov.

Príkladom je aj Kalifornská univerzita (University of California), ktorá takéto správanie zahrnula do svojich interných pravidiel pod názvom „Smernica o sexuálnom násilí a sexuálnom obťažovaní“ (Sexual Violence and Sexual Harassment Policy).

Smernica univerzity zahŕňa do definície zakázaného správania „založeného na pohlaví prejavy verbálnej, neverbálnej alebo fyzickej agresie, zastrašovania či nepriateľstva, ktoré vychádzajú z rodu, rodovej identity, rodového prejavu, pohlavných alebo rodových stereotypov či sexuálnej orientácie“.

Medzi príkladmi obťažovania na základe rodovej identity osobitne uvádzala „prípady obťažovania na základe rodovej identity ako úmyselné alebo opakované používanie mena alebo zámena, ktoré sú v rozpore s rodovou identitou danej osoby (teda nesprávne rodové označovanie).

Ide napríklad o situáciu, keď je transrodový muž úmyselne a opakovane oslovovaný svojím pôvodným menom (takzvané deadname, teda meno, ktoré transrodová osoba dostala pri narodení, ale už ho nepoužíva)“ alebo keď je úmyselne a opakovane, s posmešným zámerom označovaný ako „slečna či pani“.

Za nedodržanie týchto pravidiel hrozia študentom sankcie, pričom najprísnejšou z nich je vylúčenie z univerzity.

Používanie fiktívnych zámien študenti napadli na súde

Ustanovenie smernice týkajúce sa misgenderingu sa stalo predmetom súdneho sporu medzi organizáciou Defending Education ako žalobcom a predstaviteľmi univerzity ako žalovanými. Organizácia zároveň požiadala o vydanie neodkladného opatrenia, ktoré by chránilo slobodu prejavu jej členov a poskytlo im ochranu pred postihom zo strany univerzity.

Štyria študenti, ktorých v konaní zastupuje Defending Education a ktorí sú zároveň jej členmi, tvrdia, že takéto pravidlá zasahujú do ich ústavného práva na slobodu prejavu. Defending Education (DE) je organizácia bojujúca za slobodu prejavu a vzdelávanie na školách bez politického alebo ideologického aktivizmu.

Študenti vo svojich vyhláseniach tvrdia, že pohlavie považujú za mužské alebo ženské a odmietajú predstavu rodovej identity ako samostatnej kategórie oddelenej od biologického pohlavia. Používanie opačných zámen by podľa nich vyjadrovalo presvedčenie, s ktorým nesúhlasia.

Žalobcovia v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia ďalej uvádzajú, že „chcú používať mená a zámená zodpovedajúce biologickému pohlaviu spolužiakov, aj opakovane, v triede aj mimo nej, ale zo strachu pred postihom sa tomu vyhýbajú“.

Predmetom rozhodovania o predbežnom opatrení teda bola ochrana študentov pred hrozbou postihu zo strany univerzity a pred súvisiacou autocenzúrou.

Pravidlá sa mierne zmenili po podaní žaloby

Univerzita sa pred súdom bránila tým, že jej pravidlá regulujú obťažujúce alebo diskriminačné správanie a nejde o potláčanie slobody prejavu, ale o ochranu študentov pred konkrétnou ujmou.

Po podaní žaloby univerzita upravila pravidlá týkajúce sa misgenderingu do miernejšej podoby, no súd v danom prípade posudzoval ich pôvodné znenie. Podľa súdu totiž nemožno rozumne očakávať, že pôvodne prísne pravidlá nebudú platiť v priestoroch univerzity opätovne, napríklad po skončení súdneho sporu.

Súd zároveň podotkol, že ani zmena pravidiel neodstránila predmet sporu. Tým je zásah do slobody prejavu v prípadoch, keď sú študenti nútení používať fiktívne zámená či rody, ktoré nezodpovedajú objektívnej realite.

Súd poskytol ochranu pred vynucovaním prejavu

Kalifornský súd po zvážení okolností prípadu rozhodol, že vydá neodkladné opatrenie poskytujúce ochranu študentom namietajúcim prísne interné pravidlá.

Federálny sudca Fred W. Slaughter dospel pri rozhodovaní o predbežnom opatrení k záveru, že napadnuté pravidlá vynucujú prejav a rozlišujú medzi názormi spôsobom, ktorý pravdepodobne porušuje prvý dodatok americkej ústavy.

Súd poskytol organizácii Defending Education a jej členom ochranu, ktorá sa však nevzťahuje automaticky na ostatných študentov. Univerzita voči členom organizácie nesmie uplatňovať napadnuté ustanovenia za bežné používanie zámen (misgendering) a pôvodných mien podľa pohlavia pri narodení, hoci nezodpovedajú rodovej identite dotknutej osoby (deadnaming).

Sudca v odôvodnení konštatoval, že inštitúcia nemôže reguláciu vyňať z ústavného rámca tým, že ju označí za reguláciu správania. Rovnako neexistuje všeobecná výnimka zo slobody prejavu pre konanie, ktoré škola označí za obťažovanie.

Univerzita sa ani nepokúsila obstáť v teste ústavnosti

Za podstatný možno považovať aj záver sudcu Slaughtera, že pravidlá univerzity vynucujú prejav a obmedzujú ho podľa zastávaného názoru. Študentov vystavujú tlaku používať jazyk vyjadrujúci stanovisko, ktoré odmietajú, pričom ich vlastný spôsob vyjadrovania môže viesť k sankcii.

Takýto zásah do ústavného práva na slobodu prejavu podlieha najprísnejšiemu ústavnému preskúmaniu, známemu ako „strict scrutiny“. Tento test vyžaduje v prípade, ak nejaké pravidlo zasahuje do ústavných práv, aby dotknutý subjekt na jeho presadzovanie preukázal dostatočný verejný záujem alebo jeho úzke vymedzenie iba na špecifické skupiny, aby takéto obmedzenie nebolo plošné.

Univerzita mala v spore preukázať, že obmedzenie slobody prejavu v rámci tohto testu obstojí. Podľa rozhodnutia súdu sa o to ani nepokúsila, a neuniesla tak svoje dôkazné bremeno.

Súd sa pri svojom rozhodovaní oprel aj o súvisiacu judikatúru amerických súdov, podľa ktorej rodič dieťaťa môže odmietnuť podporovanie rodovej identity svojho dieťaťa (Bates vs. Pakseresht).

Predbežný názor sudcu je na strane slobody prejavu

Jadro sporu s univerzitou sa pritom týka otázky, či napadnuté univerzitné pravidlá porušujú ústavné práva členov organizácie Defending Education a či má súd ich uplatňovanie trvalo zakázať.

Konkrétne ide najmä o posúdenie, či verejná univerzita môže pod hrozbou disciplinárneho postihu vyžadovať používanie mien a zámen zodpovedajúcich rodovej identite osoby, keď študent tvrdí, že tým musí vyjadrovať presvedčenie, s ktorým nesúhlasí.

Súd preto pri vydaní predbežného opatrenia vyslovil predbežný právny názor, že žalobca pravdepodobne uspeje v spore s námietkou porušenia ústavného práva na slobodu prejavu.

Pri rozhodnutí vo veci samej súd následne definitívne posúdi dôvodnosť žalobných nárokov a rozhodne, či a v akom rozsahu poskytne študentom trvalú ochranu. Predbežný názor sudcu ale vo väčšine prípadov znamená aj prezentovanie výsledku samotného sporu.

Americký súd teda zakázal postihovanie študentov za „nesprávne“ používanie zámen či oslovení, ktoré nezodpovedajú objektívnej realite a pohlaviu osoby, v neodkladnom opatrení.

Zároveň prezentoval názor, že takéto pravidlá spojené s postihom zasahujú do ústavnej slobody prejavu.

Nie je totiž možné vynucovať konkrétny prejav iba preto, že si niekto na základe vlastných pocitov vybuduje samostatnú realitu a bude svoje okolie nútiť akceptovať jeho fikciu.

Progresívne experimenty s nútenými zámenami a rešpektovaním subjektívne fiktívnych osobností boli príliš aj na americkú slobodu prejavu, ktorá je oveľa širšia ako tá európska.

Stačí si predstaviť, ako by vyzerala verejná debata a život v spoločnosti s jediným správnym názorom, kde sa trestá pomenovanie faktickej reality. Väzenia by praskali vo švíkoch pod náporom väzňov, ktorí si dovolili pomenovať biologické pohlavie alebo iné zjavné fakty. Príklady netreba hľadať ďaleko niekde v Severnej Kórei, stačí sa pozrieť na prípad odvážneho učiteľa Enocha Burkeho.

Ideológia progresivizmu totiž hlása, že o morálke majú bez oponentúry právo hlásať sexuálne menšiny, o ľudských právach prívrženci potratov a o biológii transľudia. Všetko ostatné je fašizmus.

Snahu progresívcov prikazovať iným, čo si majú myslieť a hovoriť pod hrozbou trestov stopli súdy. Ideologické presvedčenie niektorých dúhových stúpencov totiž nepresvedčilo sudcu, že pocit a vnútorné vnímanie sveta jednotlivca má zasahovať do práv jeho okolia a obmedzovať ho.