Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Únia musí prehodnotiť svoje inštitúcie, hovorí Leyenová

Európska únia musí byť pripravená asertívnejšie presadzovať svoju moc, pretože sa už nemôže spoliehať na systém „založený na pravidlách“ proti hrozbám. Povedala predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová.

„Vždy budeme brániť a dodržiavať systém založený na pravidlách, ktorý sme pomohli vybudovať s našimi spojencami, ale už sa naň nemôžeme spoliehať ako na jediný spôsob, ako brániť naše záujmy, ani predpokladať, že jeho pravidlá nás ochránia pred komplexnými hrozbami, ktorým čelíme,“ zhodnotila.

Neopomenula, že základným princípom musí byť bezpečnosť. „Naliehavo sa musíme zamyslieť nad tým, či naša doktrína, naše inštitúcie a naše rozhodovanie – to všetko navrhnuté v povojnovom svete stability a multilateralizmu – držia krok s rýchlosťou zmien okolo nás. Či systém, ktorý sme vybudovali, so všetkými jeho dobre mienenými pokusmi o konsenzus a kompromis, je skôr pomocou alebo prekážkou pre našu dôveryhodnosť ako geopolitického aktéra,“ dodala.

(reuters, max)

Minúta  |  

Trumpove clá padli, USA pripravujú systém na ich vrátenie

Americká colná a hraničná ochrana (CBP) pripravuje nový systém na vrátenie ciel zavedených počas vlády prezidenta Donalda Trumpa, ktoré Najvyšší súd USA minulý mesiac označil za protiústavné. Podľa súdneho podania úradníka CBP Brandona Lorda má byť systém pripravený do 45 dní.

Vyhlásenie prišlo pred stretnutím vládnych právnikov s federálnym sudcom Richardom Eatonom z Amerického súdu pre medzinárodný obchod. Diskutovali o spôsobe vykonania rozhodnutia, ktoré nariaďuje začať proces vracania ciel približne 330-tisíc dovozcom. Tí podľa odhadov zaplatili spolu asi 166 miliárd dolárov.

Najvyšší súd zrušil clá, ktoré boli kľúčovou súčasťou Trumpovej hospodárskej politiky, no neurčil konkrétny postup ich vrátenia. To vyvolalo obavy, že proces by mohol byť pre firmy zdĺhavý a nákladný.

Podľa návrhu CBP budú dovozcovia podávať vyhlásenia o zaplatených clách cez elektronický systém agentúry s názvom ACE. Po overení údajov by ministerstvo financií vyplatilo každému dovozcovi jednu súhrnnú platbu vrátane úrokov.

Lord zároveň upozornil, že existujúce systémy agentúry nie sú pripravené na spracovanie takého veľkého objemu údajov. Dovozcovia zaplatili clá za viac než 53 miliónov zásielok a manuálne preverovanie dokumentácie by podľa neho vyžadovalo viac než štyri milióny hodín práce.

(reuters, max)

Minúta  |  

Izrael použil v Libanone biely fosfor, tvrdí Human Rights Watch

Organizácia Human Rights Watch vyhlásila, že izraelská armáda 3. marca 2026 použila delostreleckú muníciu s bielym fosforom nad obytnou časťou mesta Juhmúr v južnom Libanone.

Organizácia analyzovala a geolokalizovala sedem fotografií, ktoré podľa nej zachytávajú výbuchy tejto munície vo vzduchu nad domami a následné požiare. Na snímkach vidno aj zásah civilnej ochrany pri hasení najmenej dvoch domov a jedného auta.

Biely fosfor sa po kontakte s kyslíkom vznieti a môže spôsobovať rozsiahle požiare či vážne popáleniny. Podľa medzinárodného humanitárneho práva je jeho použitie vo vzduchu nad obývanými oblasťami nezákonné, keďže predstavuje vysoké riziko pre civilistov.

Izraelský vojenský hovorca pred útokom vyzval obyvateľov Johmúru a ďalších desiatok obcí, aby sa okamžite evakuovali.

Human Rights Watch zatiaľ nepotvrdila, či boli pri incidente zranení ľudia. Organizácia zároveň upozorňuje, že podobné použitie bieleho fosforu zdokumentovala už počas bojov medzi Izraelom a Hizballáhom v rokoch 2023 až 2024.

(pir)

Minúta  |  

USA zrejme zasiahli školu v Iráne, kde zahynulo 168 ľudí

Spojené štáty môžu byť podľa predbežného hodnotenia amerických spravodajských služieb pravdepodobne zodpovedné za bombardovanie dievčenskej školy v iránskom meste Minab, pri ktorom 28. februára zahynulo najmenej 168 ľudí vrátane desiatok detí.

Ako uvádza CBS News, zdroj oboznámený s vyšetrovaním uviedol, že škola zrejme nebola zámerným cieľom útoku. Podľa dostupných informácií mohlo dôjsť k chybe pri identifikácii cieľa – oblasť bola na základe zastaraných spravodajských údajov považovaná za súčasť iránskeho vojenského zariadenia.

Budova školy sa nachádzala v blízkosti dvoch objektov kontrolovaných Iránskymi revolučnými gardami. Americká armáda v regióne operovala, ale izraelské jednotky podľa zdrojov v oblasti nepôsobili.

Biely dom zdôrazňuje, že vyšetrovanie stále pokračuje a konečné závery zatiaľ nepadli. Prezident Donald Trump medzitým bez predloženia dôkazov vyhlásil, že útok vykonal Irán.

Minister obrany Pete Hegseth však tieto tvrdenia nezopakoval a uviedol len to, že incident je predmetom vyšetrovania.

(pir)

Minúta  |  

G7 vraj zvažuje uvoľnenie núdzových zásob ropy

Ministri financií krajín skupiny G7 budú v pondelok rokovať o možnom spoločnom uvoľnení ropy z núdzových strategických zásob. Informoval o tom denník Financial Times s odvolaním sa na zdroje oboznámené s rokovaniami.

Opatrenie by koordinovala Medzinárodná energetická agentúra (IEA) a jeho cieľom by bolo zmierniť prudký rast cien ropy na svetových trhoch.

Podľa dostupných informácií už najmenej tri štáty G7 vrátane Spojených štátov vyjadrili podporu takémuto kroku.

Ministri financií majú o situácii diskutovať telefonicky spolu s výkonným riaditeľom IEA Fatihom Birolom. Témou bude najmä dosah konfliktu okolo Iránu na globálne dodávky energie.

Rokovania prichádzajú v čase, keď ceny ropy vyskočili o viac ako 25 percent a dostali sa na najvyššie úrovne od polovice roka 2022. Trhy reagujú na obavy z dlhodobého výpadku dodávok po tom, ako sa konflikt medzi USA, Izraelom a Iránom rozšíril a niektorí producenti začali obmedzovať export.

G7 ani IEA sa k správe zatiaľ oficiálne nevyjadrili.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Šutaj Eštok varuje pred novou migračnou krízou, chce chrániť hranice SR

Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok upozornil, že konflikt na Blízkom východe môže zvýšiť tlak na novú migračnú krízu. Podľa jeho slov sa Slovensko musí pripraviť aj na tento scenár, čo zdôraznil aj premiér Robert Fico.

Šutaj Eštok deklaroval, že bezpečnosť slovenských občanov zostáva prioritou a štát urobí všetko pre ochranu hraníc a zabránenie nelegálnej migrácii. Situácia podľa neho ukazuje, že Slovensko sa musí prispôsobiť rýchlo sa meniacemu svetu, a preto bude potrebné diskutovať aj o aktualizácii bezpečnostnej stratégie krajiny.

Minister zároveň upozornil, že konflikt v Iráne prináša nielen bezpečnostné, ale aj ekonomické dôsledky. Spomenul najmä rast cien energií a komplikácie pre Slovákov, ktorí sa snažia vrátiť zo zahraničia. Rezort preto spustil repatriačné lety, vďaka ktorým sa už podarilo dopraviť domov stovky občanov.

Šutaj Eštok sa dotkol aj domácej politiky – kritizoval rozhodnutie KDH vylúčiť spoluprácu s Hlasom a naznačil, že tým podľa neho kresťanskí demokrati smerujú bližšie k politike PS.

(tasr, pir)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.