Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Po tragickom požiari v Crans-Montane vyšetrujú aj starostu

Švajčiarska prokuratúra rozšírila vyšetrovanie požiaru v lyžiarskom bare v meste Crans-Montana, pri ktorom zahynulo 41 ľudí, prevažne tínedžerov. Na zoznam podozrivých pribudol aj starosta mesta Nicolas Feraud.

Ten je v jednom z dokumentov uvedený ako obžalovaný a 13. apríla ho čaká výsluch. Na žiadosť o reakciu bezprostredne nereagoval. Už skôr však priznal, že obec nevykonala viacero ročných bezpečnostných kontrol. V januári novinárom povedal, že nemali vedomosť, že by realizované kontroly nespĺňali požiadavky.

Prokuratúra v kantóne Valais potvrdila, že vyšetrovanie rozšírili o nové osoby podozrivé z trestných činov vrátane zabitia z nedbanlivosti, ich mená však neuviedla.

Požiar z 1. januára zničil bar Le Constellation a stal sa jednou z najhorších tragédií v modernej histórii Švajčiarska. Medzi obeťami boli aj občania Talianska, ktoré pri požiari stratilo šesť ľudí. Viacerí zranení sú stále hospitalizovaní s popáleninami.

Vyšetrovanie sa spočiatku zameriavalo na majiteľov baru Jacquesa a Jessicu Morettiovcov, ktorí vyjadrili smútok nad tragédiou a prisľúbili spoluprácu s vyšetrovateľmi.

(reuters, max)

Minúta  |  

Ruskí hackeri cielia na úradníkov a novinárov, varuje Holandsko

Holandské spravodajské služby varovali pred globálnou kybernetickou kampaňou podporovanou Ruskom, ktorej cieľom je získať prístup k účtom v komunikačných aplikáciách Signal a WhatsApp. Terčom útokov sú podľa nich najmä vládni úradníci, vojenský personál a novinári.

Podľa holandskej Generálnej spravodajskej služby a Vojenskej spravodajskej a bezpečnostnej služby sa hackeri snažia presvedčiť používateľov, aby im poskytli bezpečnostné overovacie kódy a PIN kódy. Po ich získaní môžu získať prístup k osobným účtom aj skupinovým konverzáciám.

Spravodajské služby zdôraznili, že ruskí hackeri pravdepodobne získali prístup k citlivým informáciám. Medzi cieľmi kampane boli aj zamestnanci holandskej vlády a novinári.

Útočníci sa podľa zistení často vydávajú za podporu aplikácie Signal, napríklad ako četbot „Signal Support“, aby od používateľov vylákali overovacie kódy. V niektorých prípadoch zneužívajú aj funkciu „prepojené zariadenia“, ktorá umožňuje prístup k účtu z ďalších zariadení.

Holandské úrady zároveň upozornili, že aplikácie s end-to-end šifrovaním, ako Signal a WhatsApp, nie je vhodné používať na prenos utajovaných alebo veľmi citlivých informácií. WhatsApp varoval, že používatelia by nikdy nemali zdieľať svoj šesťmiestny bezpečnostný kód s inými osobami.

(reuters, max)

Minúta  |  

Rakúska televízia ORF prišla o šéfa po obvinení z obťažovania

Generálny riaditeľ rakúskej verejnoprávnej televízie ORF Roland Weissmann odstúpil z funkcie po obvineniach zo sexuálneho obťažovania. O jeho rezignácii informoval telerozhlas.

Vysielateľ uviedol, že obvinenie vzniesla zamestnankyňa ORF. Weissmann podľa televízie obvinenia popiera, no situáciu je podľa vedenia potrebné rýchlo a transparentne vyšetriť. Poďakovali mu aj za približne 30 rokov pôsobenia v spoločnosti.

Podľa vyhlásenia právnika Olivera Scherbauma Rada nadácie ORF, ktorá plní úlohu podobnú dozornej rade, informovala Weissmanna o obvineniach týkajúcich sa začiatku jeho funkčného obdobia v roku 2022. Zároveň mu dala niekoľko dní na odstúpenie z funkcie.

Weissmann podľa advokáta stále nedostal všetky podrobnosti o obvineniach. Napriek tomu sa rozhodol rezignovať, aby zabránil poškodeniu reputácie verejnoprávneho vysielateľa.

Právnik zároveň kritizoval, že ORF informovala médiá o obvineniach ešte pred ich úplným vyšetrením. Podľa neho tým mohlo dôjsť k porušeniu osobných práv klienta a avizoval možné právne kroky.

Dočasným vedením ORF poverili riaditeľku rozhlasovej divízie Ingrid Thurnherovú. Weissmann stál na čele vysielateľa štyri roky.

(reuters, max)

Minúta  |  

NATO testuje obranu v Arktíde, zapája aj civilný sektor

Severoatlantická aliancia v pondelok spustila dvojročné vojenské cvičenie Cold Response v arktickom regióne. Manévre sa tento rok zameriavajú aj na úlohu civilného sektora pri podpore armády v období zvýšeného napätia, ktoré súvisí aj s požiadavkou amerického prezidenta Donalda Trumpa na prevzatie Grónska od Dánska.

Cvičenie sa koná od 9. do 19. marca a sústreďuje sa na obranu Aliancie v európskej Arktíde. Región je strategicky citlivý, keďže členské štáty NATO Nórsko a Fínsko tam majú spoločnú hranicu s Ruskom.

Do manévrov sa zapojí približne 25-tisíc vojakov zo 14 krajín vrátane Spojených štátov a Dánska. Väčšina aktivít sa uskutoční na severe Nórska a vo Fínsku. Spojené štáty plánujú nasadiť približne štyritisíc príslušníkov.

Americká armáda však pred začiatkom cvičenia stiahla jednu letku stíhačiek F-35. Podľa predstaviteľov armády nie je nezvyčajné, že jednotky presúvajú alebo preplánujú z rôznych dôvodov.

Nórsko zároveň vyhlásilo rok 2026 za rok „totálnej obrany“. Cieľom je posilniť pripravenosť civilistov, podnikov a verejných inštitúcií na vojnové situácie alebo krízy.

Počas cvičenia budú testovať aj schopnosť nemocníc na severe Nórska ošetriť veľký počet zranených vojakov prepravovaných z modelovej frontovej línie vo Fínsku.

(reuters, max)

Minúta  |  

Únia musí prehodnotiť svoje inštitúcie, hovorí Leyenová

Európska únia musí byť pripravená asertívnejšie presadzovať svoju moc, pretože sa už nemôže spoliehať na systém „založený na pravidlách“ proti hrozbám. Povedala predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová.

„Vždy budeme brániť a dodržiavať systém založený na pravidlách, ktorý sme pomohli vybudovať s našimi spojencami, ale už sa naň nemôžeme spoliehať ako na jediný spôsob, ako brániť naše záujmy, ani predpokladať, že jeho pravidlá nás ochránia pred komplexnými hrozbami, ktorým čelíme,“ zhodnotila.

Neopomenula, že základným princípom musí byť bezpečnosť. „Naliehavo sa musíme zamyslieť nad tým, či naša doktrína, naše inštitúcie a naše rozhodovanie – to všetko navrhnuté v povojnovom svete stability a multilateralizmu – držia krok s rýchlosťou zmien okolo nás. Či systém, ktorý sme vybudovali, so všetkými jeho dobre mienenými pokusmi o konsenzus a kompromis, je skôr pomocou alebo prekážkou pre našu dôveryhodnosť ako geopolitického aktéra,“ dodala.

(reuters, max)

Minúta  |  

Trumpove clá padli, USA pripravujú systém na ich vrátenie

Americká colná a hraničná ochrana (CBP) pripravuje nový systém na vrátenie ciel zavedených počas vlády prezidenta Donalda Trumpa, ktoré Najvyšší súd USA minulý mesiac označil za protiústavné. Podľa súdneho podania úradníka CBP Brandona Lorda má byť systém pripravený do 45 dní.

Vyhlásenie prišlo pred stretnutím vládnych právnikov s federálnym sudcom Richardom Eatonom z Amerického súdu pre medzinárodný obchod. Diskutovali o spôsobe vykonania rozhodnutia, ktoré nariaďuje začať proces vracania ciel približne 330-tisíc dovozcom. Tí podľa odhadov zaplatili spolu asi 166 miliárd dolárov.

Najvyšší súd zrušil clá, ktoré boli kľúčovou súčasťou Trumpovej hospodárskej politiky, no neurčil konkrétny postup ich vrátenia. To vyvolalo obavy, že proces by mohol byť pre firmy zdĺhavý a nákladný.

Podľa návrhu CBP budú dovozcovia podávať vyhlásenia o zaplatených clách cez elektronický systém agentúry s názvom ACE. Po overení údajov by ministerstvo financií vyplatilo každému dovozcovi jednu súhrnnú platbu vrátane úrokov.

Lord zároveň upozornil, že existujúce systémy agentúry nie sú pripravené na spracovanie takého veľkého objemu údajov. Dovozcovia zaplatili clá za viac než 53 miliónov zásielok a manuálne preverovanie dokumentácie by podľa neho vyžadovalo viac než štyri milióny hodín práce.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.