Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Podozrivého po výbuchu pri ambasáde USA v Osle zachytila kamera

Nórska polícia pátra po podozrivom mužovi, ktorého zachytili bezpečnostné kamery po výbuchu na americkom veľvyslanectve v Osle. Incident sa stal počas víkendu a podľa vyšetrovateľov mohol súvisieť s napätím na Blízkom východe.

Explózia nastala v nedeľu krátko po polnoci v areáli ambasády v západnej časti Osla. Výbuch poškodil vchod do konzulárneho oddelenia a do okolia sa rozšíril hustý dym. Podľa polície pri incidente nikto neutrpel zranenia.

Vyšetrovatelia v pondelok spresnili, že podľa doterajších zistení išlo o improvizované výbušné zariadenie.

Vedúci vyšetrovacej jednotky polície v Osle, Frode Larsen, potvrdil, že úrady posudzujú incident aj v kontexte aktuálnej bezpečnostnej situácie. Vyšetrujú možnosť, že útok bol úmyselne zameraný na americké veľvyslanectvo. Terorizmus teda nevylúčili.

Nórska vláda označila incident za neprijateľný čin a prisľúbila dôkladné vyšetrenie.

(reuters, max)

Minúta  |  

Trump kritizuje nového vodcu Iránu, no vyslanie vojakov zatiaľ odmieta

Americký prezident Donald Trump vyjadril nespokojnosť s výberom Modžtabu Chameneího za nového najvyššieho duchovného vodcu Iránu.

V rozhovore pre denník The New York Post povedal, že rozhodnutie iránskeho Zhromaždenia expertov nepovažuje za dobré, zároveň však naznačil, že Spojené štáty zatiaľ neuvažujú o vyslaní pozemných jednotiek do Iránu. „S tým sme ešte ďaleko,“ povedal Trump s tým, že o takomto kroku administratíva zatiaľ nerozhodla.

Modžtabá Chameneí bol do funkcie zvolený po smrti svojho otca Alího Chameneího, ktorý zahynul pri americko-izraelských útokoch na Irán 28. februára. Ajatolláh stál na čele krajiny viac ako 37 rokov. Podľa dostupných informácií pri útokoch zahynuli aj ďalší členovia rodiny, zatiaľ čo jeho syn útok prežil.

Trump už predtým nového vodcu ostro kritizoval a označil ho za „neprijateľnú voľbu“. Naznačil tiež, že bez súhlasu Washingtonu by Chameneí nemusel vo funkcii dlho vydržať, čo zvyšuje napätie medzi USA a Iránom.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Iránske futbalistky po turnaji v Austrálii vyhľadali ochranu

Päť členiek iránskeho ženského futbalového tímu opustilo hotel počas turnaja v Austrálii a momentálne sú pod ochranou polície. Informoval o tom zdroj pre CNN Sports. Hráčky sa zúčastnili na Ázijskom pohári žien a mali obavy o vlastnú bezpečnosť po návrate do Iránu.

Napätie okolo tímu sa zvýšilo po tom, čo počas prvého zápasu minulý pondelok jeho členky mlčali počas iránskej štátnej hymny. Aj keď tento krok nevysvetlili, niektorí predstavitelia v Iráne ho označili za prejav vlastizrady.

Pred druhým zápasom vo štvrtok už hymnu spievali a pred nedeľným stretnutím s Filipínami opäť, a predviedli aj vojenský pozdrav.

Po poslednom zápase turnaja sa podľa svedkov fanúšikovia zhromaždili okolo tímového autobusu a vyzývali políciu, aby „zachránila naše dievčatá“. Údajne aj niektoré členky gestami signalizovali prosby o pomoc.

Prípad vyvolal reakcie aj medzi iránskou diaspórou. Rezá Pahlaví, syn zosadeného iránskeho šáha, vyzval austrálsku vládu, aby im zaručila bezpečnosť. Podľa jeho slov by po návrate do Iránu mohli čeliť vážnym následkom.

Aj americký prezident Donald Trump v pondelok vyhlásil, že Austrália „by urobila hroznú humanitárnu chybu“, keby dovolila, aby iránsky národný ženský futbalový tím vyslali späť, a vyzval austrálskeho premiéra, aby členkám tímu poskytol azyl.

Svetová futbalová federácia FIFA reagovala, že situáciu sleduje a je v kontakte s Ázijskou futbalovou konfederáciou a austrálskymi úradmi.

(max)

Minúta  |  

Spor pre AI: Anthropic podal žalobu proti Pentagónu

Spoločnosť Anthropic podala žalobu na federálnom súde v Kalifornii, aby zabránila Pentagónu zaradiť ju na čiernu listinu národnej bezpečnosti. Spor medzi firmou vyvíjajúcou umelú inteligenciu a americkým ministerstvom obrany sa týka obmedzení pri používaní jej technológie v armáde.

Pentagón minulý týždeň označil Anthropic za riziko pre dodávateľský reťazec národnej bezpečnosti. Toto rozhodnutie obmedzuje používanie jej technológií pri vojenských operáciách v Iráne. Spoločnosť v žalobe uviedla, že takýto krok je nezákonný a porušuje jej právo na slobodu prejavu a riadny proces.

Minister obrany Pete Hegseth označil firmu za bezpečnostné riziko po tom, čo odmietla odstrániť ochranné obmedzenia, ktoré bránia využívaniu jej umelej inteligencie na autonómne zbrane alebo na domáci dohľad.

Rozhodnutie Pentagónu môže podľa firmy ohroziť jej spoluprácu s vládou. Prezident Donald Trump zároveň nariadil federálnym agentúram, aby prestali so spoločnosťou spolupracovať. Administratíva plánuje šesťmesačné obdobie postupného ukončenia kontraktov.

Anthropic zdôraznila, že súčasné modely umelej inteligencie nie sú dostatočne spoľahlivé na vývoj plne autonómnych zbraní a ich použitie by mohlo byť nebezpečné. Rezort však trvá na tom, že spôsob využitia umelej inteligencie musí určovať americké právo, nie súkromná spoločnosť.

(reuters, max)

Minúta  |  

PS: Šimkovičová minula počas otvorenia EHMK v Trenčíne tisíce eur

Opozičné Progresívne Slovensko kritizuje ministerku kultúry Martinu Šimkovičovú (nominantka SNS) za náklady približne 23-tisíc eur spojené s jej účasťou na slávnostnom otvorení projektu Trenčín – Európske hlavné mesto kultúry 2026. Poslankyňa Národnej rady SR Dana Kleinert ju vyzvala, aby túto sumu uhradila z vlastných prostriedkov.

Podľa Kleinert bola ministerka počas celého otváracieho dňa v Trenčíne ubytovaná v hoteli, kde mala s delegáciou k dispozícii primátorský apartmán, no nezúčastňovala sa na jednotlivých bodoch oficiálneho programu.

Poslankyňa uviedla, že počas dňa odpovedala diplomatom z partnerských krajín na otázky, prečo sa ministerka nezúčastňuje na programe podujatia.

Členka Progresívneho Slovenska zároveň upozornila na ďalšie náklady spojené s návštevou Šimkovičovej. Doplnila, že dopoludňajšia recepcia stála viac ako 6-tisíc eur a večera približne 8 500 eur bez DPH. Podľa nej sa večera konala v rovnakom čase ako slávnostný ceremoniál.

Ministerstvo kultúry kritiku odmietlo a označilo ju za zavádzajúcu. Podľa rezortu náklady zodpovedajú významu podujatia medzinárodného formátu. Rezort dodal, že recepcia aj pracovná večera boli vopred plánované a slúžili na bilaterálne rokovania s diplomatmi z partnerských krajín.

Progresívne Slovensko zároveň avizovalo, že bude žiadať zverejnenie finálnych faktúr.

(tasr, max)

Minúta  |  

Paríž vyšle vojnové lode do Stredozemného a Červeného mora

Francúzsko plánuje nasadiť osem vojnových lodí, útočnú skupinu lietadlovej lode a dve vrtuľníkové lode do Stredozemného mora, Červeného mora a potenciálne aj do Hormuzského prielivu.

Prezident Emmanuel Macron to oznámil na Cypre pred návštevou lietadlovej lode Charles de Gaulle, ktorá dorazila do východného Stredomoria. Macron sa zároveň snažil upokojiť cyperského prezidenta Nikosa Christodoulidesa po tom, čo minulý týždeň zachytili drony smerujúce k ostrovu.

Pripomenul, že cieľom operácie je zachovať obranný postoj, podporiť krajiny zasiahnuté útokmi Iránu a prispieť k deeskalácii napätia v regióne. Zároveň má misia zabezpečiť slobodu plavby a námornú bezpečnosť.

Hlavné aktivity Európskej únie v oblasti ochrany lodnej dopravy sú súčasťou námornej misie Aspides v Červenom mori, ktorá sa začala začiatkom roka 2024. Jej cieľom je chrániť obchodné lode pred útokmi jemenských povstalcov húsíov podporovaných Iránom.

Grécky premiér Kyriakos Mitsotakis vyslovil, že Grécko bude hľadať podporu od iných európskych štátov na posilnenie námorných síl Európskej únie Aspides uprostred konfliktu s Iránom.

Cyperský prezident zasa deklaroval, že sa do žiadnych vojenských operácií súvisiacich s Iránom nezapoja, no zamerajú sa na humanitárnu úlohu.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.