Preskočiť na obsah
Minúta  |  

V Prešove sa narodilo šesťkilové dieťa, druhé najväčšie na Slovensku

Na Oddelení gynekológie a pôrodníctva Fakultnej nemocnice s poliklinikou J. A. Reimana v Prešove sa v uplynulých dňoch narodilo dieťa s pôrodnou váhou 6 060 gramov a dĺžkou 55 centimetrov. Martin, ktorý sa narodil mamičke Danke, je podľa dostupných štatistík druhým najväčším novorodencom na Slovensku.

Ako povedala hovorkyňa nemocnice Daniela Troligová, napriek hmotnosti bol pôrod spontánny a bez komplikácií. Viedol ho pôrodník Jozef Ferkanin.

„Stretnúť sa v praxi s bábätkom, ktoré váži viac ako šesť kilogramov, je pre nás všetkých vzácny okamih. Pri takýchto pôrodoch sú kľúčové trpezlivosť a odborná spolupráca celého tímu lekárov a pôrodných asistentiek. A, samozrejme, v neposlednom rade aj statočný prístup rodičky. Som rád, že mamka aj malý Martinko sú v úplnom poriadku a spolu to zvládli fantasticky,“ skonštatoval Ferkanin.

Ako doplnila Troligová, mamička sa po pôrode cíti veľmi dobre a spolu so synčekom si už užívajú prvé spoločné dni.

(tasr, max)

Minúta  |  

Za podporu USA a Izraela môžu prísť Iránci o všetok majetok

Iránska generálna prokuratúra varovala občanov žijúcich v zahraničí, že im môžu skonfiškovať majetok a môžu čeliť ďalším právnym sankciám, ak budú podporovať Spojené štáty alebo Izrael. Informáciu zverejnili v pondelok iránske štátne médiá.

Varovanie sa týka najmä členov iránskej diaspóry, ktorí podľa prokuratúry sympatizujú s „americko-sionistickým nepriateľom“, podporujú ho alebo s ním spolupracujú.

Krok prichádza po tom, ako časť Iráncov žijúcich v zahraničí vyšla do ulíc miest v Európe a Spojených štátoch. Demonštrácie podľa správ oslavovali zabitie najvyššieho vodcu Iránu ajatolláha Alího Chameneího počas americko-izraelského konfliktu s Iránom. Teherán následne v pondelok oznámil, že novým najvyšším vodcom sa stal Modžtabá Chameneí, syn zabitého ajatolláha.

Na platforme Telegram sa zároveň objavili nové kanály, ktoré zverejňujú informácie o prominentných Iráncoch žijúcich v zahraničí. Tí údajne zverejňovali komentáre kritizujúce iránske duchovné vedenie a podporovali americko-izraelskú vojenskú operáciu, ktorá sa začala 28. februára.

Podľa iránskej vlády žije v zahraničí približne päť miliónov občanov, zatiaľ čo niektoré miestne médiá odhadujú ich počet až na desať miliónov.

(reuters, max)

Minúta  |  

Po tragickom požiari v Crans-Montane vyšetrujú aj starostu

Švajčiarska prokuratúra rozšírila vyšetrovanie požiaru v lyžiarskom bare v meste Crans-Montana, pri ktorom zahynulo 41 ľudí, prevažne tínedžerov. Na zoznam podozrivých pribudol aj starosta mesta Nicolas Feraud.

Ten je v jednom z dokumentov uvedený ako obžalovaný a 13. apríla ho čaká výsluch. Na žiadosť o reakciu bezprostredne nereagoval. Už skôr však priznal, že obec nevykonala viacero ročných bezpečnostných kontrol. V januári novinárom povedal, že nemali vedomosť, že by realizované kontroly nespĺňali požiadavky.

Prokuratúra v kantóne Valais potvrdila, že vyšetrovanie rozšírili o nové osoby podozrivé z trestných činov vrátane zabitia z nedbanlivosti, ich mená však neuviedla.

Požiar z 1. januára zničil bar Le Constellation a stal sa jednou z najhorších tragédií v modernej histórii Švajčiarska. Medzi obeťami boli aj občania Talianska, ktoré pri požiari stratilo šesť ľudí. Viacerí zranení sú stále hospitalizovaní s popáleninami.

Vyšetrovanie sa spočiatku zameriavalo na majiteľov baru Jacquesa a Jessicu Morettiovcov, ktorí vyjadrili smútok nad tragédiou a prisľúbili spoluprácu s vyšetrovateľmi.

(reuters, max)

Minúta  |  

Ruskí hackeri cielia na úradníkov a novinárov, varuje Holandsko

Holandské spravodajské služby varovali pred globálnou kybernetickou kampaňou podporovanou Ruskom, ktorej cieľom je získať prístup k účtom v komunikačných aplikáciách Signal a WhatsApp. Terčom útokov sú podľa nich najmä vládni úradníci, vojenský personál a novinári.

Podľa holandskej Generálnej spravodajskej služby a Vojenskej spravodajskej a bezpečnostnej služby sa hackeri snažia presvedčiť používateľov, aby im poskytli bezpečnostné overovacie kódy a PIN kódy. Po ich získaní môžu získať prístup k osobným účtom aj skupinovým konverzáciám.

Spravodajské služby zdôraznili, že ruskí hackeri pravdepodobne získali prístup k citlivým informáciám. Medzi cieľmi kampane boli aj zamestnanci holandskej vlády a novinári.

Útočníci sa podľa zistení často vydávajú za podporu aplikácie Signal, napríklad ako četbot „Signal Support“, aby od používateľov vylákali overovacie kódy. V niektorých prípadoch zneužívajú aj funkciu „prepojené zariadenia“, ktorá umožňuje prístup k účtu z ďalších zariadení.

Holandské úrady zároveň upozornili, že aplikácie s end-to-end šifrovaním, ako Signal a WhatsApp, nie je vhodné používať na prenos utajovaných alebo veľmi citlivých informácií. WhatsApp varoval, že používatelia by nikdy nemali zdieľať svoj šesťmiestny bezpečnostný kód s inými osobami.

(reuters, max)

Minúta  |  

Rakúska televízia ORF prišla o šéfa po obvinení z obťažovania

Generálny riaditeľ rakúskej verejnoprávnej televízie ORF Roland Weissmann odstúpil z funkcie po obvineniach zo sexuálneho obťažovania. O jeho rezignácii informoval telerozhlas.

Vysielateľ uviedol, že obvinenie vzniesla zamestnankyňa ORF. Weissmann podľa televízie obvinenia popiera, no situáciu je podľa vedenia potrebné rýchlo a transparentne vyšetriť. Poďakovali mu aj za približne 30 rokov pôsobenia v spoločnosti.

Podľa vyhlásenia právnika Olivera Scherbauma Rada nadácie ORF, ktorá plní úlohu podobnú dozornej rade, informovala Weissmanna o obvineniach týkajúcich sa začiatku jeho funkčného obdobia v roku 2022. Zároveň mu dala niekoľko dní na odstúpenie z funkcie.

Weissmann podľa advokáta stále nedostal všetky podrobnosti o obvineniach. Napriek tomu sa rozhodol rezignovať, aby zabránil poškodeniu reputácie verejnoprávneho vysielateľa.

Právnik zároveň kritizoval, že ORF informovala médiá o obvineniach ešte pred ich úplným vyšetrením. Podľa neho tým mohlo dôjsť k porušeniu osobných práv klienta a avizoval možné právne kroky.

Dočasným vedením ORF poverili riaditeľku rozhlasovej divízie Ingrid Thurnherovú. Weissmann stál na čele vysielateľa štyri roky.

(reuters, max)

Minúta  |  

NATO testuje obranu v Arktíde, zapája aj civilný sektor

Severoatlantická aliancia v pondelok spustila dvojročné vojenské cvičenie Cold Response v arktickom regióne. Manévre sa tento rok zameriavajú aj na úlohu civilného sektora pri podpore armády v období zvýšeného napätia, ktoré súvisí aj s požiadavkou amerického prezidenta Donalda Trumpa na prevzatie Grónska od Dánska.

Cvičenie sa koná od 9. do 19. marca a sústreďuje sa na obranu Aliancie v európskej Arktíde. Región je strategicky citlivý, keďže členské štáty NATO Nórsko a Fínsko tam majú spoločnú hranicu s Ruskom.

Do manévrov sa zapojí približne 25-tisíc vojakov zo 14 krajín vrátane Spojených štátov a Dánska. Väčšina aktivít sa uskutoční na severe Nórska a vo Fínsku. Spojené štáty plánujú nasadiť približne štyritisíc príslušníkov.

Americká armáda však pred začiatkom cvičenia stiahla jednu letku stíhačiek F-35. Podľa predstaviteľov armády nie je nezvyčajné, že jednotky presúvajú alebo preplánujú z rôznych dôvodov.

Nórsko zároveň vyhlásilo rok 2026 za rok „totálnej obrany“. Cieľom je posilniť pripravenosť civilistov, podnikov a verejných inštitúcií na vojnové situácie alebo krízy.

Počas cvičenia budú testovať aj schopnosť nemocníc na severe Nórska ošetriť veľký počet zranených vojakov prepravovaných z modelovej frontovej línie vo Fínsku.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.